S nástupom prvých mobilných telefónov sa objavili aj siete prvej generácie. Od tých čias už prešlo 30 rokov a rovnako, ako sa menili mobily, menili sa aj siete.
Celé to začalo v roku 1979 v Tokiu sieťou NTT. Skratka znamená Nippon Telegraph and Telephone, teda pomenovanie získala po firme, ktorá uviedla prvú sieť do prevádzky. O 5 rokov touto sieťou už bolo pokryté celé Japonsko.
Tento protokol ostal len v Japonsku a takmer každý kontinent si vyvinul svoju vlastnú verziu. Európa mala NMT (Nordic Mobile Telephone), ktorý fungoval v Švédsku, Nórsku, Fínsku, Dánsku, či Rusku. V tom funguje dodnes, no v obmedzenom režime. Je to v súčasnosti jediný štát na svete s 1G sieťou.
Amerika mala Ameritech a najslávnejším mobilom z tej éry Motorola DynaTec, známy ako prvý komerčne dostupný mobil.
Sieť druhej generácie
Vzniká v roku 1991, vo Fínsku. Táto sieť nazývaná GPRS (General Packet Radio Service) priniesla významné novinky pre používateľov:
- Prvou bolo digitálne šifrovanie hovorov pre zabezpečenie vyššieho súkromia.
- Druhou bol oveľa efektívnejšie využívanie frekvencií, umožňujúca zapojenie oveľa väčšieho množstva ľudí do siete bez preťaženia.
- Posledná novinka umožňovala prenos SMS správ, dát z internetu a MMS správ.
Maximálna teoretická prenosová rýchlosť bola 40 kbit/s. Po vzniku siete EDGE (Enhanced Data Rates for GSM Evolution) to vzrástlo až na 384 kbit/s.
Sieť EDGE, niekedy označovaná aj ako 2.75G, priniesla vylepšené kódovanie 8PSK, čo jej umožnilo dosiahnuť spomínaný nárast rýchlosti. Niekde sa označovala ako EGPRS (Enhanced GPRS), IMT-SC (International Mobile Technology – Single Carrier). Vznikla v roku 2003, ako prvý ju implementoval AT&T v USA.
Sieť tretej generácie
Rozšírila možnosti využívania mobilnej siete v nových zariadeniach a na nové účely. Medzi nové zariadenia patria napr. notebooky, so slotom na SIM kartu. Príklady nového využitia sú sledovanie TV na cestách, videohovory a iné.
Prvé testy začali v roku 1998 v Japonsku a po celom svete sa začala rozširovať okolo roku 2001.
Sieť tretej generácie so štandardom UMTS zvýšila prenosové rýchlosti až na 144 kbit/s. S modernejšími štandardmi sa rýchlosť posunula až na 7,2 Mbit/s (HSPA) a s HSPA+ teoreticky až na 42 Mbit/s.
UMTS je skratka pre Universal Mobile Telecommunications System a HSPA je skratka pre High Speed Packet Access. Boli tiež označované aj ako 3.5G a 3.75G.
Sieť štvrtej generácie
Opäť sa rozšírili možnosti použitia – VoIP volania (hlasové volania cez internet), herné služby, 3D a HD TV pre mobily.
4G sieť označovaná aj LTE (Long Term Evolution) bola prvýkrát spustená do komerčného užívania v roku 2009 vo švédskom Osle.
V roku 2013 sa do komerčnej prevádzky uviedla vylepšená verzia LTE – Advanced. Táto verzia mala priniesť teoretické rýchlosti na úrovni 1 Gbit/s pre sťahovanie a 500 Mbit/s pre odosielanie.
LTE Advanced využívajú aj naši traja najväčší operátori hlavne v krajských mestách. Pre zaujímavosť najvyšší variant používa Telekom v Bratislave, kde je možné dosiahnuť rýchlosť až 877 Mbit/s. V ostatných mestách ponúka rýchlosti do 400 Mbit/s. Podobné rýchlosti má aj Orange (300 Mbit/s) a O2 (250 Mbit/s).
Sieť piatej generácie
Najmladší prírastok do sietí bol predstavený koncom roka 2018 a rýchlym tempom sa rozširuje do sveta. Táto sieť je zameraná na pripojenie veľkého počtu zariadení (Internet vecí) a na nízku latenciu (reálne 8-12 ms). Jej teoretické rýchlosti by mali byť okolo 3 Gbit/s, no zatiaľ sa stretávame s rýchlosťami okolo 400 Mbit/s.
Táto sieť sa jednoducho označuje ako 5G a nemá písmenkové pomenovanie. Adaptácia 5G vo svete je rýchla – USA už má pokrytú celú krajinu. U nás 5G komerčne spustila 4ka minulý rok v Banskej Bystrici.
Sieť šiestej generácie
Táto sieť ešte nie je oficiálna, no vraj má doshovať rýchlosti až 1 Tbit/s. Čína nespí na vavrínoch a po spustení 5G začala výskum na 6G sieti.
Veľa sa o nej nevie ale budúcnosť nám predstaví viac. Podľa doterajšieho scenára to však bude trvať takmer 10 rokov, kým bude sieť šiestej generácie skutočnosťou. Toľko času približne prešlo medzi jednotlivými generáciami.
