MojAndroid

Ako mnohí z nás určite postrehli, aj v roku 2021 bol internet plný konšpirátorov a podvodníkov. Do boja s nimi sa znova zapojila Polícia Slovenskej republiky prostredníctvom facebookovej stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR. V najnovšej správe priniesla podrobný prehľad o tom, na aké témy upozorňovala najčastejšie, čo motivovalo šíriteľov konšpirácií pokračovať vo svojej činnosti a do povedomia dala aj nebezpečné následky hoaxov.

Stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR naberá na popularite

Administrátori facebookovej stránky sa počas minulého roka nenudili. Spolu vyvrátili 189 hoaxov a vymenili si viac ako 9 000 súkromných správ s občanmi a fanúšikmi. Na konci roka nám navyše pripravili pekné zhrnutie najlepších konšpirácií vo forme ankety „Hoax roka 2021“. V súčasnosti ide o najsledovanejšiu stránku so zámerom na dezinformácie na Slovensku so 122 tisícmi sledovateľmi.

Najobľúbenejším nástrojom konšpirátorov na šírenie hoaxov bola opäť sociálna sieť Facebook. Polícia však zaznamenala prechod daných osôb aj na menej známe četovacie aplikácie, ktorým chýbajú nástroje na moderovanie príspevkov a ponúkajú používateľom väčšiu mieru anonymity.

Facebook síce príspevky kontroluje a verejnosti tvrdí, že aktívne pracuje na obmedzení šírenia dezinformácií, no Policajný zbor mal so sociálnou sieťou inú skúsenosť. Pri snahe zakročiť proti konšpiračným príspevkom sa stretol najmä s neochotou zamestnancov Facebooku. Naopak, príspevky stránky Hoaxy a podvody častokrát viedli k odstráneniu pôvodných, dezinformačných príspevkov alebo k deaktivácii účtov ich autorov.

Najviac dezinformácií súviselo s pandémiou

Hlavnou témou konšpirátorov bola opäť pandémia koronavírusu. 151 hoaxov zo všetkých vyvrátených sa týkali pandémie, pričom najviac z nich používatelia zdieľali na jar a na jeseň, počas druhej a tretej vlny. Cez leto sa internetom šírilo menej dezinformačných príspevkov. Dominovali témy týkajúce sa vážnosti alebo pôvodu pandémie, škodlivosti a účinnosti vakcín či dokonca úmrtí, ktoré mali byť spôsobené očkovaním.

Konkrétne medzi najrozšírenejšie patrili teórie o prázdnych alebo falošných mraziacich boxoch na uskladnenie tiel zosnulých, o umelo navyšovanom počte obetí a infikovaných osôb, o očkovaní ako o tajnom pláne na čipovanie ľudí či o škodlivých tyčinkách na testovanie, ktoré mali byť napustené koronavírusom.

Samozrejme sa objavili aj iné masovo zdieľané dezinformácie, ktoré sa priamo netýkali pandémie, napríklad príspevky o tajnom pláne Billa Gatesa, o falošnom snehu alebo o škodlivých účinkoch 5G siete.

Huawei Mate 20X 5G
Huawei Mate 20X 5G | Zdroj: Miroslav Schwamberg

To však nebolo jediné, na čo facebooková stránka upozorňovala. Aj v roku 2021 sa v online priestore objavilo nespočetné množstvo falošných súťaží alebo podvodných e-mailov a SMS správ, ktoré chceli Slovákov pripraviť o peniaze. Polícia pred ním varovala aktívne počas celého roka, či už formou verejných príspevkov alebo odpovedí na súkromné správy fanúšikov.

Obeťou šíriteľov hoaxov sa stal aj samotný Policajný zbor, napríklad keď konkrétne osoby informovali, že polícia v minulosti označila očkovacie preukazy za hoax. Hoaxom bolo však len toto tvrdenie, na základe čoho neskôr vznikol slogan „Dnes hoax, zajtra pravda“.

Niekoľko príspevkov bolo venovaných hoaxom, ktoré sa primárne týkali iných krajín, no zdieľané boli aj Slovákmi. Vďaka tomu polícia získala ocenenie napríklad od nemocnice v Slovinsku alebo od Červeného kríža v Rakúsku.

Hoaxy ako bezpečnostná hrozba modernej doby

Prečo je snaha obmedziť šírenie dezinformácií dôležitá? Hoaxy sa môžu na prvý pohľad javiť ako neškodné, no v skutočnosti výrazne ovplyvňujú našu spoločnosť. A nie v dobrom. Viera niektorých obyvateľov v nepravdivé tvrdenia konšpirátorov sa odrazila na miere zaočkovanosti, spôsobila viacero zbytočných úmrtí a ohrozila bezpečnosť zdravotníkov, policajtov či hygienikov.

cakaren ockovanie
Vakcína je sloboda | Zdroj: Miroslav Schwamberg

Polícia uvádza, že k vážnemu ohrozeniu bezpečnosti síce nedošlo, no zaznamenala prípady, kedy pracovníci prvej línie museli čeliť verbálnym a fyzickým útokom konšpirátorov.

A čo sa týka spomínaných zbytočných úmrtí, podľa Policajného zboru viacerí pacienti infikovaní koronavírusom s ťažkým priebehom priznali, že sa nechránili a nedali očkovať kvôli dezinformáciám. Ďalej z správe zdieľala extrémny prípad pacienta, ktorého viera v šírené hoaxy stála život.

„V jednom z prípadov bol dosiahnutý extrémny bod, keď nezaočkovaný pacient v kritickom stave pred napojením na pľúcnu ventiláciu výhražne prikazoval zdravotníkom, že si neželá byť očkovaný, pričom o niekoľko dní zomrel.”

Prečo ľudia šíria dezinformácie?

Polícia ako hlavný cieľ šíriteľov konšpirácií uvádza spôsobovanie chaosu v spoločnosti a podkopávanie dôvery v štát. Svojou činnosťou útočia na záujmy Slovenskej republiky a bezpečnosť jej občanov, pričom hája vlastné ekonomické alebo politické záujmy. V správe spomína napríklad cudzie štátne mocnosti, ktoré navonok šírili hoaxy, ale svojim občanom komunikovali iné informácie.

Počas minulého roka sme sa narazili aj na verejne známe osoby, ktoré hrdo propagovali tvrdenia vytvorené konšpirátormi. Polícia sa domnieva, že v niektorých prípadoch mohlo ísť len o pokus zvýšiť vlastnú popularitu, čo sa samozrejme pozitívne odrazilo na finančných príjmoch daných osôb. Avšak v skutočnosti šíreným informáciám veriť nemuseli.

Azda najväčšou skupinou šíriteľov hoaxov sa stali občania, ktorých nemotivovali politické ani ekonomické záujmy, ale silné presvedčenie o pravdivosti dezinformácií. Tí s obľubou využívali funkciu Zdieľať a možnosť prispievať komentármi na Facebooku, čím hoaxy rozšírili nie len medzi rovnako zmýšľajúcich ľudí.

V prípade týchto obyvateľov Policajný zbor vykonal niekoľko osobných previerok, avšak naživo sa internetové hrdinstvo konšpirátorov stratilo. Namiesto toho sa stretol s popieraním zdieľania či vytvárania dezinformačných príspevkov, alebo dané osoby jednoducho tvrdili, že informácie počuli od niekoho a len ju zdieľali ďalej.

Predpovede na rok 2022

Aj tento rok nás podľa predpovedí polície čaká množstvo konšpirácií na tému ochorenia Covid-19. Taktiež opäť očakáva útoky na vlastné príspevky za účelom spochybnenia vyvrátených dezinformácií, čiže pokračovanie v stratégii „Dnes hoax, zajtra pravda.“. V závislosti od situácie sa možno objavia aj príspevky súvisiace s konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.

Náš tip
Podvody na Bazoši a cez Whatsapp: Ako sa nenechať oklamať?
12.1.2022

Pravidlá diskusie

Portál MojAndroid.sk si vyhradzuje právo zmazať neslušné, rasistické a vulgárne príspevky, ako aj osobné útoky na redakciu, či diskutérov v komentároch pod článkom bez ďalšieho upozornenia. V prípade uverejňovania odkazov na externé stránky, je komentár automaticky preposlaný do redakcie na schválenie.

+