Virtuálna realita patrí dnes už k bežne zaužívaným pojmom. Nieže by sme sa s ňou stretali na každom kroku, no v najbližších rokoch bude tvoriť jadro herného priemyslu, či iných odvetví. Vďaka nej si budú môcť ľudia pozrieť miesta, ktoré nikdy nenavštívili, zahrať hry ako nikdy predtým, či pred kúpou auta si pozrieť jeho interiér a previesť sa na ňom, ako by v ňom sedeli. Príkladov, kde sa dá využiť virtuálna realita, je mnoho a hoci dnes je pre väčšinu jedincov nedostupným tovarom, v budúcnosti by sa to malo zmeniť.
Kde to všetko začalo?
S prvými pokusmi o virtuálnu realitu sme sa mohli stretnúť už v roku 1962, kedy vizionár a kameraman Morton H. Eilig, zostrojil prístroj Sensorama. Ten pozostával zo stereoskopického displeja, ventilátorov, žiaričov, stereoreproduktorov a pohybujúceho sa kresla, pričom slúžil na trojdimenzionálne zobrazenie televízneho obrazu. Išlo však skôr o mechanické zariadenie. V približne rovnakom období Douglas Englebart použil ako vstupno-výstupnú jednotku monitor a v roku 1966 Thomas A. Furness III túto technológiu adaptoval na prvý letecký simulátor. Prvý skutočný VR systém však uviedol Ivan Sutherland, ktorý za pomoci svojho študenta Boba Sproulla, vytvoril displej pripevniteľný na hlavu. Odvtedy sa virtuálna realita neustále zlepšovala a vyvíjala, v 90-tych rokoch však v okruhoch verejnosti skoro upadla do zabudnutia. Až neskôr v roku 2013 sa vďaka okuliarom od spoločnosti Oculus stala virtuálna realita dostupnejšia ako kedykoľvek predtým a začalo sa o nej hovoriť ako o perspektívnej technológii, ktorá vzbudzuje veľký záujem aj v okruhoch bežnej verejnosti. Mimochodom, len dva roky od uvedenia prvej developerskej verzie VR headsetu Oculus Rift odkúpil spoločnosť Facebook, a to za rovné 2 miliardy amerických dolárov. To len naznačuje to, že aj veľké spoločnosti vidia v tejto technológii veľký potenciál.
Virtuálna realita dnes
Dnes sa s virtuálnou realitou stretávame najmä prostredníctvom najrôznejších headsetov a okuliarov, ktoré najčastejšie obsahujú vlastný displej a niekoľko ďalších senzorov. Najlepším príkladom takýchto okuliarov je Oculus Rift, ktorý sa dal kúpiť už v roku 2013 a neskôr aj v roku 2014 vo vylepšenej developerskej verzii 2.0. Takéto zariadenie väčšinou pozostáva zo súpravy, ktorá sa nasadí na hlavu a je nejakým spôsobom prepojená s počítačom alebo využíva výpočtový výkon a displej smartfónov. Jej hlavnou úlohou je vytrhnúť používateľa z reality tým, že ho obklopí obraz z hry alebo iného prostredia. Častokrát sa k tomu pridá aj hudba a zvuky, či dokonca iné vonkajšie vnemy, ktorými sa vývojári snažia upútať všetky používateľove zmysly.
HTC Vive – Vznikli v spolupráci s hráčskym gigantom Valve. Okuliare ponúkajú obnovovaciu frekvenciu 90 Hz a 360-stupňové zorné pole. K dispozícii budú k okuliarom aj špeciálne zariadenia, ktoré sa pripoja bezdrôtovo, a ktoré umožnia sledovanie pohybu rúk. Vďaka tomu bude dosiahnutá ešte väčšia úroveň reality, napríklad pri hraní FPS hier a iných titulov, kde bude možná interakcia s prostredím a s predmetmi v ňom.
Samsung Gear VR – Príkladom VR okuliarov, ktoré využívajú k zobrazovaniu obsahu smartfón, je aj Samsung Gear VR. Toto zariadenie využíva Galaxy Note 4 a jeho veľký 5,7-palcový displej s Quad HD rozlíšením, pričom pri nasadení okuliarov sa vám zdá, že sledujete televíziu s uhlopriečkou 175-palcov zo vzdialenosti dvoch metrov. Headset obsahuje aj akcelerometer, gyrometer, ale aj ďalšie ovládacie prvky, ktoré uľahčujú interakciu s prostredím virtuálnej reality. K dispozícii je aj inovovaná verzia upravená pre použitie so smartfónmi Samsung Galaxy S6 a Galaxy S6 edge.
Google Cardboard – Aby ste zakúsili virtuálnu realitu, nemusíte platiť stovky eur za vhodné hardvérové vybavenie. Google totižto ponúka lacné riešenie v podobe okuliarov Google Cardboard, ktoré sú vyrobené z kartónu a dajú sa svojpomocne poskladať. Stojá len niečo cez 2 doláre, pričom podobne ako Samsung Gear VR využívajú k zobrazovaniu virtuálnej reality smartfón a sústavu rôznych šošoviek. Na štýl Cardboardu od Googlu vytvorili svoje okuliare aj ďalšie spoločnosti, ktoré väčšinou zdokonalili ich konštrukciu, no zvýšili tým aj ich cenu.
Oculus Rift – Medzi najznámejšie a na trhu najdlhšie pôsobiace okuliare s virtuálnou realitou patria Oculusi Rift. Tie sa dočkali už aj svojej finálnej verzie, ktorá sa má k zákazníkom dostať už na budúci rok. Zariadenie s označením Oculus Rift Consumer Edition sa bude predávať spolu s bezdrôtovým ovládačom k Xbox One, malou kamerou, ktorá bude snímať pohyby vašej hlavy a aj odpojiteľnými slúchadlami. Vďaka spolupráci so spoločnosťou Microsoft bude Rift natívne podporovať operačný systém Windows 10 a umožní hranie hier pre Xbox One priamo v okuliaroch.
Avegant Glyph – Ide o naozajn zaujímavé zariadenie. V jednej polohe totižto slúži ako klasické a pri sklopení na oči zas ako vstupenka do multimediálneho sveta. Samotné zariadenie okrem slúchadiel ponúka displej s rozlíšením 1280 x 720 px pre každé oko, pričom obraz sa premieta resp. odráža priamo do každého oka pomocou zoskupenia dvoch miliónov micro-zrkadiel. Ide o unikátny systém, ktorý má zabezpečiť ostrý obraz aj pri zdrojoch videa s nižším rozlíšením.
Microsoft HoloLens – Aj keď nejde o virtuálnu realitu v pravom slova zmysle, okuliare od Microsoftu sú dnes jedným z najpokrokovejších zariadení s rozšírenou realitou. Ide o holografické okuliare, ktoré zobrazujú obsah pred očami používateľa, a to priamo v miestnosti alebo kdekoľvek vonku.
Už dnes existuje veľa príslušenstva, ktoré vnímanie virtuálneho priestoru prehlbujú natoľko, že človek môže zažiť interakciu s predmetmi alebo dokonca sa v nich prostredníctvom špeciálnych trenažérov aj voľne pohybovať. Existujú desiatky emulátorov, ktoré dokážu zamestnať vnemy používateľa natoľko, že si bude myslieť, že je v skutočnom svete. Aspoň do takej miery, ako sa to dnes len dá. Najbežnejšími doplnkami k okuliarom bývajú najmä rôzne rukavice so spätnou odozvou na dotyk s predmetmi vo virtuálnej realite. Pomocou nich je možné napríklad ovládať zbrane v hrách, premiestňovať predmety, otvárať dvere, či vykonávať iné činnosti.
Budúcnosť bude iná
Dnešná virtuálna realita nepohltí používateľa naplno. Ten vie presne rozoznať hranice medzi obidvoma svetmi. Doslova cíti vonkajší svet, ktorý ho mimo virtuálnu realitu obklopuje. V budúcnosti by sme sa však mali dočkať zmeny, pričom rozpoznať rozdiel medzi virtuálnym a reálnym svetom bude čoraz ťažšie. Predstavte si scénu z filmu Náhradníci, kde ľudia ležali v domovoch a vonku sa pohybovali len prostredníctvom svojich robotov. Okolie pritom vnímali práve tak, ako by boli na danom mieste. Doslova ani nemuseli vyjsť zo svojich príbytkov. Aj keď dúfame, že podobná budúcnosť nás nečaká, minimálne vyspelosťou virtuálnej reality by sme sa k nej mohli v nasledovných rokoch priblížiť. Nie je vylúčené, že za účelom sprostredkovania dokonalého zážitku dôjde aj k stimulovaniu nervového systému, či dokonca prepojeniu počítača s mozgom človeka. Virtuálna realita budúcnosti bude teda úplne iným zážitkom ako dnes, skôr ako za 10 alebo 15 rokov sa jej však pravdepodobne nedočkáme.
