O okuliaroch sprostredkujúcich virtuálnu realitu sa hovorí už roky a viaceré prototypy sa objavili už v prvej polovici 90. rokov. V tom čase sa hovorilo, že sa do niekoľkých rokov stanú bežnou záležitosťou a úplne zmenia spôsob interakcie s počítačmi. Virtuálna realita a príslušné okuliare sa v roku 1994 dokonca dostali do známeho videoklipu Amazing od skupiny Aerosmith.
Od tých čias prešlo dvadsať rokov a situácia sa prakticky nezmenila. Dominantná pozícia monitorov nebola ani v najmenšom ohrozená, hoci sa za tie roky výrazne zmenili – sú omnoho tenšie, majú oveľa väčšie uhlopriečky a aj samotné zobrazovacie technológie sú úplne odlišné. Podstatné však je, že virtuálna realita sa napriek svojmu obrovskému potenciálu prakticky nijako nepresadila a stále zostáva mimo hlavného záujmu technologických spoločností.Možno sa to však v blízkej budúcnosti zmení a nasvedčovať tomu môže aj kúpa spoločnosti Oculus VR, za ktorú Facebook zaplatil dve miliardy dolárov. Spomínaná spoločnosť je tvorcom okuliarov Rift, ktoré dokážu sprostredkovať virtuálnu realitu.
Oculus, resp. Facebook však nie je jedinou spoločnosťou, ktorá sa angažuje na poli virtuálnej reality. Preraziť by tu chcel aj Samsung, ktorý v spolupráci práve s firmou Oculus vyvíja vlastné riešenie. Oculus sa stará o softvérové vybavenie, zatiaľ čo Samsung dodáva všetok hardvér. Okuliare sú hlavne zaujímavé svojim konceptom, ktorý spočíva vo využívaní displeja tabletofónu Galaxy Note 4.
Do pretekov o poskytnutie virtuálnej reality širokému obyvateľstvu sa však zapája aj spoločnosť Carl Zeiss, ktorá prichádza s vlastným cenovo dostupným riešením, VR One. Sú to okuliare podobné zariadeniu Samsung Gear VR, ktoré sa spoliehajú na vloženie smartfónu, ktorého displej bude vstupenkou do sveta virtuálnej reality. Carl Zeis, podobne ako Samsung, bude ponúkať v podstate len akýsi obal s veľmi dôležitou optickou sústavou, ktorá zabezpečí správne premietanie obrazu do očí používateľa. VR One od Carl Zeiss sú však na rozdiel od Gear VR o 100 dolárov lacnejšie a predávať sa majú už za 99 dolárov.
Všetky tieto riešenia však z cenového hľadiska jednoznačne prekonáva Google, ktorý na na to šiel úplne z iného konca. Ich zariadenie s výstižným názvom Cardboard, teda lepenka alebo kartón, je vlastne akási skladačka v štýle „urob si sám“, ktorá má sprostredkovať istú formu virtuálnej reality. Proste si len poskladáte kartónový obal podľa návodu, pridáte šošovky, dovnútra vložíte smartfón s nevyhnutnou aplikáciou a máte to.
Google tvrdí, že Cardboard vznikol v rámci 20% pracovného času, ktorý jeho zamestnanci môžu využiť na vlastné nevšedné projekty. Cardboard bol predstavený na tohtoročnej konferencii Google I/O a táto hračka zaujala mnohých natoľko, že by si ju radi vyskúšali. Google síce zverejnil bližšie informácie a potrebné plány rovno na stránke produktu, ale veľa ľudí odradili najmä predpísané šošovky, ktoré sa predsa len nedajú zohnať tak jednoducho ako ostatné komponenty. Oveľa jednoduchšie “okuliare” sa síce dajú zhotoviť aj bez nich, ale to už nie je celkom ono. Našťastie, tento problém elegantne vyriešili Číňania, ktorí Google Cardboard proste okopírovali a začali ponúkať vo svojich e-shopoch. Za pár eur sa dali kúpiť napríklad na tinydeal.com. Podobné však boli k dispozícii aj na dealextreme.com či pandawill.com.
Prirodzene, možnosť vyskúšať kartónovú virtuálnu realitu za pár eur sme sa rozhodli vyskúšať aj my v redakcii. Naše okuliare sme si objednali z Tinydeal, zaplatili 2,55 eura a približne o tri týždne sme v schránke našli typickú žltú bublinkovú obálku z Číny. Tá obsahovala plastové vrecúško s rozloženými okuliarmi, dve šošovky, dva magnety, dva páry tzv. suchých zipsov a gumičku.
Na prvý pohľad sa zdalo, že poskladanie nebude zložité, napriek tomu, že Číňania sa nezaťažovali priložením nejakého nákresu či krátkeho návodu a chýbali aj body s číslovaním, ktoré sú na originálnych Cardboard a podľa ktorých sa pri skladaní postupuje. Keďže som však v detstve zlepil desiatky papierových a plastových modelov, toto za mi zdalo ako hračka a veril som, že okuliare poskladám za minútu či maximálne dve:-)
Nuž, také jednoduché to veru nebolo. Okuliare boli dobre narezané, nadbytočné časti kartónu sa z nich dali jednoducho vypáčiť, dobre sa aj ohýbali na potrebných miestach, ale želaný tvar nechceli nadobudnúť ani po viac ako desiatich minútach. Nechýbalo už pritom veľa, ale do finálneho tvaru sa mi ich stále akosi nedarilo zložiť.
Nakoniec pomohlo Youtube, kde nájdete viacero videí o týchto neoriginálnych Cardboards. Mne sa ukázalo ako osožné nasledujúce, hoci je vo francúzštine:
Malý problém sa vyskytol so šošovkami. Najprv bolo treba zistiť ich natočenie (vypuklou stranou od seba), ale jedna z nich z kartónu stále vypadávala, keďže jedna z papierových “nožičiek, ktoré ju majú držať, bola prikrátka. Našťastie, stačilo použiť kúsoček kartónu, nadlepiť ju a problém bol vyriešený.
Kvalitu konštrukcie, ak vôbec tento termín v súvislosti s takýmto výrobkom možno použiť, ťažko hodnotiť. Okuliare sú vyrobené z kartónu, svoj účel plnia dobre a sú aj relatívne pevné, je však jasné, že dlhodobé intenzívne používanie by neprežili. Treba však mať na pamäti smiešnu cenu, za ktorú sa predávajú a vzhľadom k nej sa jedná o naozaj zaujímavú hračku, ktorej kúpu neľutujem.
Používanie okuliarov
Takže okuliare sú poskladané a môžeme pristúpiť k ich používaniu. Ako zobrazovania jednotka slúži smartfón, ja som použili LG G2, ktorý sa svojou veľkosťou javí byť na tento účel výborný. V zásade by však z hľadiska veľkosti nemal byť problém s väčšinou smartfónov okolo 5 až 5,5 palca, pri väčších by už mohol nastať problém so šírkou, v dôsledku ktorej by sa takýto tabletofón do okuliarov proste nezmestil.
Na správne fungovanie smartfónu je pochopiteľne potrebná špeciálna aplikácia. Každý majiteľ takýchto okuliarov by mal začať s tou prvou a pôvodnou, ktorou je Cardboard od Google.
Tá ponúka používateľovi na výber niekoľko možností, medzi ktorými sa dá presúvať jednoducho otáčaním hlavy:
- Tutorial – krátky tutoriál, ktorý používateľovi ukáže ovládanie. Potvrdenie alebo “kliknutie” sa má realizovať potiahnutím magnetu na ľavej strane okuliarov, ale v prípade LG G2 táto možnosť nefungovala. Našťastie, okuliare sa dajú používať aj tak a kliknutie nahradiť ťapnutím na displej (najjednoduchšie keď prst prestrčíte otvorom pre nos:-). Pootočením okuliarov o 90 stupňov vo vertikálnom smere sa vrátime o krok späť.
- Tour Guide – krátka prehliadka zámku Versailles s miestnou sprievodkyňou, ktorá vás prevedie po niekoľkých stanovištiach.
- Exhibit – prehliadnite si niekoľko muzeálnych artefaktov zo všetkých strán.
- Windy Day – krátky animovaný 3D film.
- Earth – navštívte zaujímavé miesta Zeme v službe Google Earth.
- Youtube – možnosť prehliadnuť si videá z Youtube. Príťažlivo pôsobí ich náhľad, keďže sú zobrazené akoby v guli okolo vás. Nachádza sa tu aj ikona pre vyhľadávanie hlasom, ktoré však v mojom prípade nefungovalo.
- PhotoSphere – prehliadnite si svoje Sphere snímky, vytvorené fotoaparátom Google.
- StreetVue – rýchly prejazd rušnou parížskou ulicou.
Treba uznať, že výsledok je vzhľadom k cene a konštrukcii prístroja celkom prekvapujúci. Hoci na malú vzdialenosť a pri pohľade cez šošovky je raster aj na Full HD displeji viditeľný, nie je to nič hrozné a okuliare ponúkajú celkom zvláštny a nevšedný zážitok. Napríklad pri Windy Day je zreteľný 3D efekt a pri pozeraní YouTube videí je to úplne iný pocit, ako pri bežnom prehrávaní.
Aj keby už neexistovali ďalšie možnosti okrem aplikácie Cardboard, aj tak by sa kúpa papierových okuliarov oplatila. Jej vyskúšanie je však len začiatok. Existujú totiž desiatky ďalších aplikácií, ktoré sú určené pre tieto okuliare, stačí v obchode Google Play zadať do vyhľadávania slovo “cardboard”. Viacero z nich som vyskúšal a odporučiť môžem niekoľko nasledujúcich:
V tejto aplikácii sa preveziete na horskej dráhe. Grafika je síce jednoduchšia, ale 3D efekt dokonalý.
Aplikácia na sledovanie filmov cez okuliare Cardboard. Odporúčam však len vyskúšať, pri pozretí celého filmu by oči dostali asi riadne zabrať.
Prejdite sa v okolí malebného domu, prípadne doň aj vojdite. Atmosféru podfarbujú pekné animácie.
Prechádzka stredovekou dedinou.
Krajina s letiacimi lampiónmi. Nechýbajú viaceré možnosti nastavenia a prispôsobenia.
Pekné historické fotografie s 3D efektom.
Hra s vesmírnou tematikou. Rozhliadaním sa okolo seba musíte zamerať meteoridy a potiahnutím magnetu či dotykom na displej ich ničíte.
Prehliadanie sférických snímok podobných PhotoSphere.
Hra na štýl tzv. endless runner. Letíte so svetluškou v tuneli a vyhýbate sa prekážkam.
Záver
Samozrejme, takýchto aplikácií je v obchode Play oveľa viac a v prípade, že spomínané kartónové okuliare vlastníte, budeme radi, ak sa o svoje tipy podelíte v komentároch. Všetkým ostatným môžem Cardboard, resp. ich klon odporučiť. Pochopiteľne, ani zďaleka sa nevyrovnajú napríklad spomínaným Oculus Rift, ktoré podrobne monitorujú pohyb vašej hlavy a keď sedíte na horskej dráhe, môžete napríklad nahliadnuť do výstrihu dámy, ktorá sedí vedľa vás (za tento tip ďakujem kolegovi Ondrovi:-). Nie sú určené ani na dlhodobé používanie, či už z dôvodu materiálu alebo ochrany očí, ktoré pri používaní týchto okuliarov predsa len trochu trpia. Za cenu približne 2,50 eur sú však skvelou ochutnávkou toho, čo nás snáď v budúcnosti čaká na poli virtuálnej reality.
Toto bola moja posledná nedeľná Téma a jeden z posledných článkov, ktoré som pre portál MojAndroid.sk napísal, takže by som sa na záver rád rozlúčil s vami, čitateľmi. Písať o mobilných zariadeniach bola pre mňa radosť, splnenie jedného životného sna a zároveň aj veľká škola. Vždy ma veľmi potešili aj prípadné pochvalné komentáre pod článkami, ale rovnako som si vážil aj konštruktívnu kritiku, ktorá mi pomáhala zlepšovať sa. Verím, že na stránku MojAndroid.sk sa budete aj naďalej vracať a nájdete tu stále viac kvalitných článkov.
