Téma bezpečnosti internetu je dnes jednou z najviac diskutovaných. Svet, v ktorom žijeme, sa mení denne a technológie rastú kvadratickým tempom. Všetko zmenil internet. Ten momentálne používa prevažne IPv4 technológiu, ktorá ponúka približne 4,3 miliardy IP adries pre hocijaké zariadenia – mobil, tablet, notebook, počítač, dom, priemyselná budova. Jej nástupcom je IPv6, štandard s tak veľkým adresným priestorom, že každému štvorcovému metru súše môžeme priradiť 6,67*10^23 IP adries. Dokážete si predstaviť tak veľké množstvo adries na jedinom štvorcovom metri? Ide o 24-ciferné číslo!
Budúcnosťou našej Zeme je niečo, čomu dnes hovoríme Internet vecí. Ide o koncept toho, že všetky zariadenia budú mať svoju IP adresu a budú komunikovať so svojim okolím. Hriankovač, zubná kefka, kľučka na dverách od hotelovej izby, myš k počítaču či umývadlo. Všetko bude pripojené k internetu a do akejsi makro siete po celom svete – všetko so všetkým bude komunikovať a vymieňať si informácie o polohe, spotrebe energie, vykonaných úkonoch, jednoducho o všetkom. Ak si myslíte, že máte dobrú predstavivosť, tak si to skúste aspoň predstaviť. Do roku 2020 má byť na svete viac ako 25 miliárd vecí s vlastnou IP adresou a schopnosťou komunikovať.
Eric Schmidt z Googlu sa na konferencii World Economic Forum v Davose vyjadril, že internet sa stane neviditeľným.
Internet zmizne. Bude tu tak veľa IP adries, zariadení, senzorov, vecí, ktoré denne nosíme na sebe, a vecí, s ktorými denne komunikujeme, že si to nebudeme ani uvedomovať. Všetko bude súčasťou našej prítomnosti v čase. Predstavte si, že vstúpite do miestnosti, ktorá je dynamická. Všetko, k čomu sa len priblížite, sa zapne, len an základe vašej prítomnosti a vašeho súhlasu.
Hoci bude používanie domácich spotrebičov, či všeobecne všetkých zariadení v našom okolí, jednoduchšie, naskytá sa príležitosť pre položenie otázky, kde sú hranice nášho súkromia. Naozaj chceme, aby o nás vedel hriankovač, že sme v jeho blízkosti, aby nám hodinky každých 30 sekúnd merali tep a kontrolovali naše zdravie, aby náš mobil vedel na centimeter presne, kde sa nachádzame a aby si tieto zariadenia dokázali informácie vymieňať medzi sebou bez nášho povolenia takmer v reálnom čase? Je to prehnané sci-fi, vymyslené situácie? Podľa mňa nie, je to realita, niečo, čo je už dnes skutočnosťou.
Či si to uvedomujeme alebo nie, zanechávame za sebou neustále akúsi digitálnu stopu. Stačí len maličkosť, správa, like na Facebooku, fotografia na internete, hovor s priateľom. Stroje o nás už dnes vedia toľko vecí, že by sme ich za celý svoj život možno nestihli ani preštudovať. Reálne si o nás rôzne spoločnosti dokážu zistiť našu polohu, záľuby, rodinných príslušníkov, adresu, obľúbenú hudbu a vlastne takmer všetko, čo sa niekedy čo i len dotklo technológie ako takej. A samozrejme, že za všetko sa platí. Ako príklad si zoberieme napríklad Google, ktorý zarába primárne z reklamy na internete. Reklama, ktorú ponúka, je cielená, čo znamená, že Google o nás zbiera informácie cez cache a ponúka nám presne také reklamy, ktoré nás oslovia. Ide o revolúciu v reklamnom systéme ako takom a dnes existuje hneď niekoľko podobných systémov na zobrazovanie presne cielenej reklamy. Proti tomuto typu zbierania dát o našej existencii sa ale (zatiaľ) dokážeme brániť, a to pomerne jednoducho – vypnutím internetu či prístrojov, ktoré používame.
Spoločnosti si to uvedomujú a nakoľko neustále bažia po údajoch, ktoré im pomôžu s predajom, vznikajú rôzne šialené nápady na to, ako od nás, ako zákazníkov, niečo získať. Jednou z nich je napríklad idea profesora z Harvardu, ktorý rovnako vystupoval na konferencii v Davose. Ten tvrdí, že nás v budúcnosti môžu ohrozovať robotické komáre, vyslané s cieľom odobrať nám krv a zistiť našu DNA. Nech tento nápad znie akokoľvek bláznivo, za 5 až 10 rokov môže byť skutočne realitou.
Pri myšlienkach na tieto veci mi napadá ďalšia otázka – čo všetko o nás dokážu spoločnosti zistiť dnes a o 10 rokov? Viete si predstaviť, ako sa zmenia a vyvinú technológie do roku 2025, keď dnes vidíme inovácie v takmer každom odvetví priemyslu aj niekoľkokrát do roka? Je to veľmi odvážne tvrdenie, no myslím si, že pojem súkromia ako takého rokmi pomaly zanikne. Hoci o nás nebudú vedieť informácie ľudia, budú to zariadenia a roboty, ktoré o nás budú zhromažďovať aj tie najmenšie detaily. Vždy sa ale nájde dôvod či spôsob, ako obísť nejaký digitálny systém a dostať sa k informáciám, ktoré môže niekto zneužiť. Prikladám aj zaujímavý výrok:
Technológia ako taká nie je dobrá, ani zlá – je to nástroj. Avšak aj kladivo je len nástroj. Je úžasné najmä keď si s ním buchneme po nechtoch. Neznamená to však, že niekto môže len tak zobrať kladivo a spáchať vraždu len preto, že sa to dá. Máme zákony, ktoré hovoria o tom, že nemôžete niekoho zavraždiť, nie zákony proti kladivám. Podobne to je aj so súkromím a bezpečnosťou. Potrebujeme zákony na to, ako využívať zozbierané dáta, nie zákony o samotnej technológii.
Budúcnosť je už tu. Možno si to na Slovensku alebo v Európe neuvedomujeme, no pokrokové krajiny už dnes stavajú inteligentné budovy s obrovským množstvom senzorov a zariadení, ktoré medzi sebou dokážu komunikovať. Príkladom môže byť aj švédska firma, ktorá začala čipovať svojich zamestnancov. Tí dokážu len mávnutím ruky otvoriť napríklad zabezpečené dvere. Takýchto technológií bude postupne čoraz viac a čoraz viac budeme monitorovaní. Ja viem, že sa na to pozerám z (trochu) katastrofického hľadiska, no sami sa zamyslite nad tým, aké technológie budete používať o 10 rokov. Budete mať vtedy ešte súkromie a budete si môcť povedať, že o vás a vašom živote nikto a žiadny stroj nič nevie? Odpovedzte si sami…
Inšpiráciou mi bol článok o súkromí na portáli TechCrunch.
