Nórsko je krajina známa svojimi miestami krutými nehostinnými severskými podmienkami. Je to však tiež miesto ideálne pre archiváciu dôležitých údajov či biologických materiálov pre ďalšie generácie v prípade živelnej pohromy či vojnového konfliktu.
Práve v tejto krajine už v súčasnosti funguje Svalbard Global Seed Vault. Stredisko zoskupujúce dôležité plodiny či semená pre rastliny, ktoré by vplyvom neočakávaných katastrofických podmienok mohli vo svojom prirodzenom prostredí zaniknúť. Toto stredisko financuje predovšetkým charita pre zachovanie globálnej diverzity rastlín. Na podobnom princípe má fungovať aj Arctic World Archive.
“Z historického hľadiska to, čo sa deje vo vojnách – v prvotných fázach vojny – je to, že archívy sú zničené. Takže my ponúkame archív, ktorý je chránený, na odľahlom mieste, ktoré je upravené medzinárodnými zmluvami a zabezpečuje extra bezpečnosť proti manipulácií či útokom na uchovávané údaje.” – hovorí Rune Bjerkestrand, jeden z tvorcov projektu.
Arctic World Archive má byť strediskom uchovávania dôležitých či historicky významných dokumentov. Stredisko bolo vytvorené s pomocou nórskej technologickej spoločnosti Piql a štátnej ťažobnej spoločnosti SNSK. Do prevádzky bolo spustené 27. marca 2017 spolu s prvými “zákazníkmi.” Vlády Brazílie, Mexika a Nórska majú záujem o uchovanie niektorých významných historických dokumentov.
Súostrovie Svalbard, kde sú tieto dáta uchovávané pri teplote -5 až -10 stupňov. Asi 300 metrov pod zemou sú vytvorené ideálne podmienky pre uchovávanie optických vlákien s informáciami. Firma začala tvoriť už v roku 2002 a postupne prešla z analógovej technológie na digitalizáciu svojich dát. Údaje sú zaznamenávané na špeciálne fólie a filmové vlákna. Následne sú ukladané do špeciálnych optických médií. Údaje uložené v archíve v akomkoľvek formáte si spoločnosť konvertuje do masívnych QR kódov.
Prostredie opustenej bane 300 metrov pod zemským povrchom je ideálnym miestom pokiaľ sa jedná o ochranu proti jadrovým útokom či vojnovým konfliktom. Spoločnosť ubezpečuje, že údaje, ktoré budú uchovávať v ich podzemnom archíve dokážu v špeciálnych pamäťových médiách prežiť 500 – 1000 rokov V prípade zachovania ideálnych podmienok pravdepodobne aj viac.
Záujemcovia môžu svoje dáta poslať v digitálnej podobe alebo doručiť fyzicky. Ich opätovné zobrazenie po archivácii a dopravenie údajov o súostrovia na pevninu je otázkou približne 20-30 minút.
Zdroj: TheVerge
