Ak ste sa v posledných týždňoch nevyhýbali internetu a informáciám, je veľmi pravdepodobné, že ste počuli o veľkolepom projekte, ktorý by mal zavítať na Slovensko. Reč je o ambicióznej forme dopravy Hyperloop, ktorá spadá pod Elona Muska a ktorá by mala v najbližších rokoch spojiť Bratislavu, Viedeň a Budapešť. Niektoré zdroje uvádzajú, že by sa tak malo stať už v roku 2020, no je pravdepodobné možné, že tento harmonogram nebude úplne dodržaný. Viete ale, čo je to ten Hyperloop a ako funguje?
Myšlienka cestovania v uzavretých trubiciach v špeciálnych kapsulách už nie je najmladšia a reálne rysy začal projekt dostávať pred niekoľkými rokmi. Nasledovalo množstvo hodín strávených nad analýzou a vývojom riešenia, pričom do toho boli zaangažovaní poprední vedci zo spoločností ako napríklad Boeing, Airbus, NASA či aj z domácej spoločnosti SpaceX. Tí pracovali vo voľnom čase prakticky zadarmo, pričom sľúbenou protihodnotou im je iba potenciálny podiel na úspechu projektu. Ten by mohol byť pri správnej realizácii skutočne pôsobivý a teraz sa zdá, že reálne výsledky uvidíme ešte skôr, ako sme si mysleli.
Prvotným plánom bolo neustále omieľané prepojenie amerických miest San Francisco a Los Angeles, kde by cesta mala trvať pol hodinu. Ide o dve z najväčších ekonomických a obchodných centier na západnom pobreží USA, medzi ktorými cestujú tisíce ľudí aj niekoľkokrát týždenne. Cesta autom tu trvá takmer šesť hodín, takže by šlo o skutočne výrazné zrýchlenie prepravy. Niet sa čomu čudovať, veď kapsule v Hyperloope by mali dosiahnuť rýchlosť až 760 míľ za hodinu, čo je viac ako 1200 km/h. Výstavba špeciálneho potrubia by mala pritom stáť iba zlomok toho, čo v súčasnosti stojí najmodernejšia vysokorýchlostná železnica, kde vlaky aj napriek vyššej cene dosahujú neporovnateľne nižšie maximálne rýchlosti. Ako je ale možné vôbec dosiahnuť takúto rýchlosť prepravy a dokonca v potrubí?
Nižšie nájdete 360° video veľmi futuristického konceptu Hyperloopu, ktorý vám ale umožní pozrieť si niektoré vlastnosti pripravovaného projektu. Odporúčame video pozrieť na mobilnom zariadení v najvyššom možnom rozlíšení, prípadne použiť okuliare s VR pre dosiahnutie ešte reálnejšieho zážitku.
Hyperloop a jeho technológie
V prvom rade, kapsule nie sú v potrubí v úplnom vákuu, ale v prostredí s nízkym tlakom vzduchu. Nadnášané sú najmä špeciálnymi elektromagnetmi podobne ako v prípade niektorých iných rýchlovlakov. Vzhľadom na to, že v potrubí sa bude nachádzať určité množstvo vzduchu, tento vzduch bude postupne tlačený kapsulami a bude sa tak vytvárať vzduchový vankúš pred samotnou súpravou. Kapsulová súprava ale bude disponovať špeciálnymi ventilátormi, ktoré budú tento vzduch posúvať na druhú stranu súpravy pre dodatočný výkon. Časť tohto vzduchu bude ale odvádzaná do spodných častí kapsúl, kde bude prúdiaci vzduch dodatočne nadnášať kapsulu a znižovať jej trenie.
Celé potrubie bude veľmi dobre vybavené a odolné voči vonkajším činiteľom. Bežné vyčíňanie počasia mu nespôsobí žiadnu ujmu a dokonca by malo odolať aj zemetraseniam. Piliere držiace potrubie budú sčasti elastické a v prípade zemetrasenia budú mať dostatočnú vôľu k tomu, aby prispôsobili svoj tvar otrasom okolia a zabezpečili zachovanie pevnosti konštrukcie potrubia. Samotné časti potrubia sú oddelené jedna od druhej a vďaka tomu dokážu lepšie vzdorovať pohybom pri zemetrasení. Ako by toho nebolo dosť, celý systém má byť poháňaný solárnymi panelmi umiestnenými na vrchnej strane potrubia, ktoré budú dokonca produkovať oveľa viac energie ako systém spotrebuje. Táto energia bude následne predávaná spoločnostiam a inštitúciám, ktoré budú operovať v blízkosti potrubia. K pohonu budú pritom využité technológie batérií a elektromotorov, ktoré spoločnosť Tesla používa aj vo svojich elektromobiloch Tesla Model S a Tesla Model X.
Preprava Hyperloopom má byť pritom úplne autonómna bez potreby šoféra. Samozrejme, na strategických miestach naprieč potrubím nebudú chýbať únikové východy. Po technologickej stránke tak ide o skutočne fantastický projekt, ktorý je pripravovaný už pomerne dlho a ktorý by teda bolo možné zrealizovať. Otázna je finančná stránka veci, keďže 8 km dlhá skúšobná dráha v Kalifornii by mala stáť až 6 miliárd dolárov. Je otázne, nakoľko bude chcieť firma HTT, stojaca za vývojom tohto riešenia Hyperloop, zaangažovať zainteresované krajiny aj po finančnej stránke, no v žiadnom prípade nepôjde o lacný špás.
Čo ďalej?
Pôvodný plán pri projektovaní Hyperloopu sa zameriaval na prepojenie najvýznamnejších miest v USA. Veľa investorov projektu pochádza práve odtiaľ a je logické, že ich bolo potrebné presvedčiť názornou ukážkou toho, ako bude môcť Hyperloop fungovať u nich doma. Teraz sa ale technológia dostáva do Európy a je veľmi pravdepodobné, že v prípade úspešného nasadenia u nás, v Rakúsku a v Maďarsku by po novej forme prepravy siahli aj ďalšie štáty.
Pridávať ďalšie destinácie k už vytvorenej trati by bolo pravdepodobne ďalším rozumným krokom a mohlo by sa stať, že by sa Bratislava stala európskym centrom, resp. dôležitou prestupnou stanicou Hyperloopu. Pôvodné plány pritom okrem USA spomínali aj dopravnú sieť v Ázii, pričom každé ďalšie rozširovanie trate bude znamenať podrobné a detailné geografické skúmanie. Hyperloop bude totiž najlepšie fungovať vtedy, ak budú potrubia čo najrovnejšie a ak bude počet zákrut minimalizovaný. Jedno je ale isté – informácie o dostupnosti Hyperloopu v roku 2020 nás poriadne zaskočili, no bez ohľadu na to, či bude tento projekt zrealizovaný už v tomto skorom termíne, sa na novú technológiu veľmi tešíme. Neostáva nám teda nič iné iba veriť, že Elon Musk v tomto prípade nebude termín posúvať tak, ako je zvyknutý.
Zdroj: How Stuff Works, Tech Insider, TomoNews US (YouTube), Diseno-Art, Motherboard-Images
