AI nástroje ako ChatGPT spôsobili tento rok v IT revolúciu, či už v kladnom alebo zápornom slova zmysle. Nie sú totiž používané len bežnými ľuďmi na uľahčenie si práce, ale sú aj zneužívané zločincami k internetovým podvodom. Najčastejšie sa to týka tvorby sofistikovanejšieho phishingu, ale podľa bezpečnostnej spoločnosti McAfee sa množia aj podvody, ktoré zneužívajú AI nástroje pre klonovanie hlasu.
Podvody s klonovaným hlasom slávia úspechy
Podľa štúdie spoločnosti zo 7 tisíc opýtaných ľudí každý štvrtý uviedol, že zažil podvod s klonovaním hlasu pomocou AI alebo pozná niekoho, kto to zažil. A až 70 % ľudí v tomto celosvetovom prieskume uviedlo, že si nie sú istí, že dokážu rozlíšiť medzi klonovaným a skutočným hlasom. Pomocou napodobnenia známeho hlasu sa najčastejšie podvodníci vydávajú za priateľa alebo člena rodiny obete.
Falošná blízka osoba potom napríklad tvrdí, že mala dopravnú nehodu (48%), bola okradnutá (47%), potrebuje pomoc na zahraničnej ceste (41 %), či stratila telefón alebo peňaženku (43%). Následne naliehavo žiada, aby jej obeť poslala peniaze. Najčastejšie prevodom na bankový účet, pomocou dobíjacích kariet alebo v kryptomene. Niekedy sú obete presmerované na falošnú stránku s cieľom získať prihlasovacie údaje ku kreditnej karte.
Celkovo sa tento prístup zatiaľ ukázal ako efektívny. Jeden z desiatich opýtaných ľudí v štúdii uviedol, že dostal správu od hlasu klonovaného pomocou AI a 77 % z nich uviedlo, že v dôsledku toho prišli o peniaze. Z ľudí, ktorí nahlásili stratu peňazí, 36 % uviedlo, že prišli o sumy medzi 500 a 3 tisíc dolármi, zatiaľ čo 7 % prišlo o sumy medzi 5 tisíc a 15 tisíc dolármi.
Získať originálny hlas je jednoduché
Zločinci pritom nemajú väčší problém získať pôvodné hlasové súbory na vytvorenie klonov. Podľa štúdie až 53 % dospelých uviedlo, že používajú svoj hlas v online službách alebo nahrávajú v online službách hlasové správy aspoň raz týždenne. Až 49 % tak robí dokonca občas až desaťkrát týždenne. Všetky tieto aktivity generujú hlasové nahrávky, ktoré môžu byť predmetom hackingu alebo krádeže počas ich zdieľania.
Zločinci často získavajú tieto informácie z profilov verejných sociálnych médií, kde ľudia uverejňujú príspevky o sebe, svojich rodinách a zo svojich dovoleniek. Ľudia bežne zverejňujú aj svoje videá verejne na YouTube, zdieľajú ich v príspevkoch alebo Príbehoch na sociálnych sieťach a občas sa dokonca zúčastňujú verejných konferenčných video prenosov.
