Po dlhom čakaní spustil Neuralink svoje prvé pokusy na ľuďoch, nazvané štúdia PRIME. Tie urobili významný krok v rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti rozhraní mozog-počítač (BCI). Prístup Neuralinku, ktorý prichádza takmer rok po svojom úvodnom odhalení a zaostáva za svojim konkurentom Synchron, sa môže zdať opatrný, no to môže byť aj jeho najväčším prínosom, informuje Gizmochina.
Zatiaľ čo predstavy o učení sa zručností z SD karty, ako napríklad Kung Fu alebo ovládaní prístrojov vlastnou mysľou, sa zatiaľ nestretli s úspechom, Neuralink sa pri svojich debutových testoch zameriava na reálnejšie ciele. Cieľom štúdie PRIME je posúdiť bezpečnosť a predbežnú užitočnosť jej systému N1.
Návrh je určený pre ľudí trpiacich paralýzou v dôsledku poranenia miechy alebo ALS. Jeho cieľom je umožniť týmto jednotlivcom ovládať počítačový kurzor a klávesnicu iba prostredníctvom myslenia.
Cesta Neuralinku do tejto fázy však bola všetko, len nie hladká. Minulý rok sa spoločnosť potýkala s obvineniami z týrania zvierat, čo viedlo k federálnemu vyšetrovaniu a spomalilo výskum. S nedávnym schválením FDA v rámci výnimky pre skúmané zariadenia je Neuralink späť na správnej ceste.
Neuralink postupuje milimetrovými krokmi
Technológia, ktorá je základom ašpirácií Neuralinku, zahŕňa Utah Array – zmes ultratenkých sond vložených do pacientovho mozgu špecializovaným robotom R1. Na rozdiel od Synchron’s Stentrode, ktorý si nevyžaduje operáciu, metóda Neuralinku vyžaduje špeciálny chirurgický zákrok. Vložený čip prevedie elektrické signály mozgu na digitálne príkazy a pôsobí ako sofistikovaný sprostredkovateľ medzi ľudskou mysľou a počítačovými systémami.
Pri pohľade na technologický svet, uchvátený rozvíjajúcou sa drámou, je jedna vec jasná: pomalší prístup Neuralinku sa môže ukázať ako jeho najcennejší faktor. Zabezpečením dôsledného spracovania procesov môže Neuralink položiť základ pre bezproblémovú integráciu BCI do každodenného života.
