Ako sa výrobcovia smartfónov zbavujú 3,5 mm jack konektorov pre slúchadlá na niektorých modeloch, my máme tendenciu zbavovať sa káblového príslušenstva v podobe slúchadiel s touto koncovkou. Niektorí siahnu po redukcii alebo po slúchadlách s koncovkou typu USB-C, iní sa zas rozhodnú ísť vpred a zaobstarajú si bezdrôtové slúchadlá.
Nuž, pre vášnivých poslucháčov hudby tu občas platí staré okrídlené “kábel je kábel”, pretože bezproblémový prenos zvuku pomocou technológie Bluetooth nie je vždy podmienkou. Veľmi podstatnú časť bezdrôtového prenosu dát tvoria aj takzvané kodeky, o ktorých si niečo viac povieme v tomto článku. Touto cestou by sme vám radi pomohli s výberom bezdrôtových slúchadiel a oboznámili vás s históriou Bluetooth. Taktiež si ukážeme podrobnejšie vlastnosti jeho kodekov, ktoré sú určené prednostne na prenos zvuku.
Prechod do bezdrôtovej reality
Pred približne desiatimi rokmi sme boli svedkami zrodu operačného systému Android. Medzi neodmysliteľné súčasti starých smartfónov patril aj 3,5 mm jack, ktorý sa v poslednej dobe z našich vreckových počítačov stráca. Dôvodov je hneď viacero, nuž určite sa zhodneme v tom, že jedným z týchto dôvodov je aj snaha výrobcov napredovať k bezdrôtovým technológiám.
Inšpiráciou pre zbavenie sa jack konektorov bol pred pár rokmi Apple po tom, čo predstavil svoj iPhone 7. Nakopol tak aj ďalších výrobcov k tomuto trendu. Vo vlajkových modeloch vídame konektor na slúchadlá už len veľmi zriedka, tradíciu jeho zachovania si však ponecháva juhokórejský Samsung, ktorý tak prináša svojim dlhoročným fanúšikom radosť. Naopak, priaznivci legendárnej značky HTC si zhruba pred dvoma rokmi museli zvyknúť na telefóny bez jacku.
Prenos audia “vzduchom” však určite nie je tak kvalitný a bezstratový, ako keby ste počúvali svoju obľúbenú skladbu za pomoci drôtových slúchadiel. Museli tak vzniknúť rôzne kodeky, ktoré zabezpečujú lepší zvuk a vo všeobecnosti minimalizujú straty. Nehladiac na cenu slúchadiel, každé môžu disponovať iným kodekom, ktorý je pri výbere vcelku dôležitým faktorom. Slovo “kodek” pochádza z anglického slova “codec” ktorý vznikol spojením slov COder – DECoder, alebo aj COmpression – DECompression. Vo všeobecnosti ide o zariadenie alebo program, ktorý sa stará o kódovanie a dekódovanie dátového toku signálu.
Treba nahliadnuť do histórie
V roku 1994 spoločnosť Ericsson predstavila technológiu, ktorú dnes všetci verne poznáme. Je ňou Bluetooth, ktorý povoľuje bezdrôtový prenos dát medzi zariadeniami v blízkom okolí. V tej dobe sa neriešila prenosová rýchlosť či celková kvalita prenášaného signálu, a tak sa Bluetooth dočkal hneď viacerých verzií, o ktorých si povieme niečo neskôr. Štandard Bluetooth bol prvýkrát v praxi použitý v telefóne Ericsson R520, a stalo sa tak v roku 2001. Rok čo rok nastávali drobné vylepšenia, až sa dostávame k dnešnému štandardu, známemu ako A2DP (Advanced Audio Distribution Profile), ktorý sa stará o prenos stereo zvuku.
Keď dnes je už bezdrôtové takmer všetko, možno máte potuchy, prečo sa toto všetko rieši. Nuž, odpovedali by sme vám nasledovne: Bluetooth jednoznačne nebol stvorený na prenos zvuku, pretože pri prenose zvuku sa musí klásť dôraz na kvalitu prenášaných údajov. To znamená, že pakety musia doraziť do cieľa v presnom poradí, v akom boli odoslané. Pokiaľ patríte k “audiofilom”, počas počúvania hudby na bezdrôtových slúchadlách môžete občas započuť isté “medzery” medzi zvukmi, ktoré sú spôsobené menej pravidelným prijímaním paketov z vysielacieho zariadenia, a táto “medzera” je vykompenzovaná “spriemerovaným” zvukom z predchádzajúceho a následujúceho paketu.
Bluetooth a jeho nevýhody
Maximálna rýchlosť prenosu dát pre štandard Bluetooth 3.0 a 4.0 je 25 Mb/s (megabitov za sekundu) a pre nový Bluetooth 5.0 zas 50 Mb/s, čo sa zdá ako plne dostatočná hodnota na prenos hudby vo vysokej kvalite. Nuž, táto rýchlosť je zachovaná iba za ideálnych podmienok, v praxi sa táto hodnota znižuje približne na polovicu. Problém robia aj okolité signály, ako napríklad Wi-Fi typu 802.11b/g/n, ktoré pracuje v ISM (industrial, scientific, medical) tak ako aj technológia Bluetooth. Rušenie však nemusia spôsobovať len Wi-Fi routre, ale aj ďalšie aktívne Bluetooth zariadenia v okolí. Efektívny prenos sa tak naďalej zmenšuje, nuž aj tak môžeme hudbu počúvať v celkom dobrej kvalite. Vďačíme tak týmto kodekom.
Staručký SBC kodek je už nahrádzaný novými
Kodek SBC bol používaný približne pred pätnástimi rokmi pri Bluetooth 2.0. Zabezpečoval prenosovú rýchlosť audia v rozmedzí 2 Mb/s – 3 Mb/s. Konkrétny kodek mal taktiež limitovaný prenos stereo audia na 345 kb/s, čo by v podstate stačilo aj na dnešné klasické MP3 320 kb/s súbory. Jedná sa o stratový kodek, ktorý je primárne určený pre prehrávanie audia cez Bluetooth. SBC je základný kodek v profile A2DP, o ktorom sme hovorili predtým. Zabezpečuje však akúsi minimálnu požadovanú kvalitu pre bezdrôtové prehrávanie hudby. Pôvodných 345 kb/s či 320 kb/s však býva často “umelo” orezaných výrobcami telefónov a slúchadiel, a to pre dosiahnutie energetickej úspory. Málokto si totiž povšimne malých rozdielov v kvalite a zároveň často o týchto orezaniach výrobca ani neinformuje.
V dnešnej dobe má SBC veľmi malú obľúbenosť, pretože dnes máme zvukové súbory vo formáte FLAC, ktorý oproti MP3 (320 kb/s) prináša niekoľkonásobne kvalitnejšie audio (zväčša aj nad 900 – 1200 kb/s). Tým pádom, že SBC zvládne iba spomínaných 345 kb/s, jednoducho povedané sa podstatná časť prenášaného zvuku stratí. To bol jeden z dôvodov pomalého umierania tohto kodeku, ktorý je nahradzovaný modernejšími.
Qualcomm a jeho aptX
V súčasnosti sa jedná azda o najznámejší kodek, ktorý je dnes vo vlastníctve amerického giganta Qualcomm. Počiatky aptX sa datujú až od roku 1980. Kodek bol využívaný najmä vo filmových ateliéroch a rozhlasových staniciach. V roku 2009 sa aptX dočkalo implementácie do sveta Bluetooth s tým, že dokáže prenášať 352 kb/s audio. Keď si túto hodnotu porovnáme so starým SBC, tak rozdiel v prenosovej rýchlosti nie je zas taký radikálny. Dôležitý je práve iný spôsob kompresie stratového algoritmu.
Pokiaľ ste dnes vlastníkom drahších bezdrôtových slúchadiel je dosť pravdepodobné, že disponujú práve týmto štandardom. Ak zvuk do slúchadiel vysielate za pomoci moderného smartfónu (najmä pokiaľ má procesor Qualcomm Snapdragon), môžete si byť istí, že podpora aptX na takomto zariadení nechýba. V iných prípadoch výrobcovia čipsetov museli Qualcommu zaplatiť za licenciu, aby mohli implementovať tento kodek. aptX je oproti SBC omnoho šetrnejšie a dokáže zabezpečiť podstatne kvalitnejší finálny výstup. Za ideálnych podmienok sú straty počúvaných MP3 súborov s prenosom 256 – 320 kb/s úplne nepatrné a vďaka aptX si môžete užívať kvalitného zvuku.
Pokiaľ by ste však prehrávali zvuk vo formáte s nízkou kvalitou, rozdiel medzi SBC a aptX by ste ani nerozoznali. Jednou z extrémnych výhod tohto kodeku je aj asimilácia na rušné prostredie, keď v okolí je viacero zariadení. Kvalitu zvuku aptX dokáže samo korigovať tak, aby nedošlo k strate signálu. Na druhú stranu sa však stále nejedná o spôsob, ako z telefónu dostať bezdrôtovo do slúchadiel či reproduktora tzv. Hi-Res audio, poprípade bezstratový formát. Pôvodné aptX “vie” iba 16 bit. Hi-Res rieši až vcelku nové aptX HD, ktoré bolo predstavené v roku 2016. To zvláda pri toku 576 kb/s prenášať 24-bitové audio so vzorkovacou frekvenciou 48 kHz. Vďaka vyššej prenosovej kapacite sa minimalizujú straty a bezstratové zvukové formáty sa podľa slov Qualcommu orezávajú len veľmi nepatrne.
aptX Lossless a aptX Low Latency
Škoda však je, že v súčastnosti sa zariadenia podporujúce aptX HD nejako nerozrastajú, a tak je tento kodek zatiaľ vcelku obmedzený. Pozornosť skôr smeruje ku kodeku LDAC od japonského Sony. Dodáme, že pre nekompromisný posluch hudby existuje aj aptX Lossless, čo je úplne bezstratový kodek, nuž tým nedisponuje ani malá hŕstka zariadení. Podobne je na tom aj aptX Low Latency, teda kodek s maličkým oneskorením, čo oceňujú najmä hráči hier, ktorí používajú slúchadlá bezdrôtového typu. Oproti vysielajúcemu zariadeniu sa zvuk od obrazu oneskoruje maximálne o 40 milisekúnd.
Applovské AAC
Svetoznáma kalifornská firma s logom odhryznutého jabĺčka taktiež vlastní kodek, alebo lepšie povedané, samostatný formát zvukového súboru známy ako AAC. Počítače od Applu typu Mac síce fungujú na kodeku aptX, ich iPhony však aptX od Qualcommu snáď nikdy podporovať nebudú. Za účelom kvalitnejšieho posluchu z iPhonov si musíte priplatiť za slúchadlá, ktoré podporujú AAC. Tých však nie je veľa a výrobcovia takýchto slúchadiel musia Applu zaplatiť hodnú čiastku za to, aby ich produkty priniesli túto podporu.
Tým pádom sú aj samotné prehrávacie zariadenia drahšie. AAC má výhodu v podobe vynechania kodeku SBC, a do hry tak vstúpi zvuk podľa predstáv firmy Apple, teda v čo najlepšej kvalite. Pokiaľ však k iPhone pripojíte slúchadlá, ktoré AAC nepodporujú, budete odkázaní na staručké SBC, s ktorým prichádzajú nevýhody, o ktorých ste sa už mohli dočítať vyššie.
LDAC značí budúcnosť
Tento kodek od Sony sme už okrajovo spomenuli, nuž rozhodne sa oplatí povedať si o ňom niečo viac. Svetoznámym prehrávačom Walkman nechýba podpora kodeku LDAC, ktoré majú taktiež na svedomí japonskí inžinieri zo Sony. LDAC podporujú aj smartfóny Sony Xperia z vyšších cenových kategórií a tak niet divu, že tieto zariadenia sú kvalitou zvuku na vysokej úrovni.
Kodek LDAC pristupuje k hudbe podobným spôsobom, ako aptX, nuž podporuje prenosovú kapacitu až enormných 990 kb/s, čo znamená, že samotný prenos sa často dá považovať za úplne bezstratový. To znamená, že si môžete užiť Hi-Res audio bezdrôtovo. LDAC dokáže pracovať taktiež na prenosových kapacitách 660 a 330 kb/s, v závislosti od polohy zdroja hudby. Prenos audia sa reguluje plne automaticky, nuž vynútiť to ide aj po manuálnom nastavení.
Bez pochýb najväčším benefitom pre LDAC do budúcnosti je jeho natívna podpora v Androide 8.0 Oreo. Pokiaľ Sony ponúkne ostatným výrobcom implementáciu ich kodeku do ostatnej elektroniky, dočkať sa tak môžeme azda najlepšieho a najmodernejšieho audio kodeku v histórii. Sony má tak najlepšie našliapnuté na bezdrôtové Hi-Fi.
Dôležité faktory pri výbere slúchadiel
Pokiaľ sa obzeráte po nejakých Bluetooth slúchadlách, po prečítaní tohto článku by ste mali mať jasno v tom, aký kodek vybrať v závislosti od vašich požiadaviek. Nuž, pokiaľ si zaobstaráte lacné slúchadlá s podporou skvelého aptX, zvukový výstup vôbec nemusí byť dobrý. Samozrejme, záleží aj na kvalite samotných slúchadiel a ich fyzických špecifikáciách (frekvencia, impedancia, priemer meničov, citlivosť…), podobne ako pri výbere klasických drôtových slúchadiel. Na to sa nesmie zabudnúť. Pokiaľ výrobca informuje napríklad o tom, že slúchadlá dokážu prehrávať hudbu o dátovom toku 320 kb/s, počítajte s tým, že to bude vždy nižšia hodnota a pri bezdrôtovom zariadení to platí niekoľkonásobne.
Tip na článok nám zaslal náš čitateľ Vladimír, ďakujeme!
