O službe, ktorá delí väčšinou názory na ňu v zásade na dve skupiny, sme sa už viac rozpísali v našej predchádzajúcej téme. Teraz sa opäť udiali zmeny, ktoré stoja za zmienku, pretože evokujú a možno aj predznamenávajú kam sa služba pohne. Susedná Česká republika sa pripravovala legislatívou zasiahnuť voči Uber vodičom a vynútiť od nich rovnaké povinnosti, ako musia spĺňať tí, ktorí jazdia pod označením TAXI. Nakoniec sa to však nepodarilo a dôvody stoja za povšimnutie. Tým, že u nás sa podobné aktivity zatiaľ nechystajú, je to dobrý príklad, ako buď začať, prípadne zvoliť rovnakú taktiku, ako v Čechách.
Český zákon o cestnej doprave mal veľkú ambíciu, služby, ako je Uber sa mali dostať do rovnakého právneho režimu, ktorý sa uplatňuje na TAXI vozidlá a ich vodičov. Vedenie knihy jázd, získanie potrebnej licencie alebo prísny trest jej straty, a to už za jeden prehrešok. Toto všetko sa chystalo na tých, ktorí denne alebo aj občasne vozia iných ľudí cez službu Uber. Všetko však zmenila existencia stále nerozhodnutého prípadu Európskeho súdneho dvora vo veci španielskeho Uber. Ide o celkom zásadné posúdenie, na ktoré sa čaká úpenlivo. Ak totiž ESD posúdi Uber a jemu podobné služby ako zdieľanú ekonomiku, bude mať služba vyhrané. V praxi to znamená, že na základe takéhoto názoru nebude môcť byť zakázaná a nebude od nej vyžadovaná licencia, ako v prípade TAXI vozidiel. No je tu aj možnosť, že sa Uber dostane do klasifikácie dopravnej služby, teda podobne, ako jeho konkurencia so žltými značkami na strechách a to by znamenalo zrejme jej zánik. Spĺňať podmienky ako Taxi by zrejme chcel z existujúcich vodičov málokto. Muselo by sa to premietnuť zrejme aj do ceny, čo už nebude atraktívne pre konečných zákazníkov.
U nás je situácia identická, ako v Čechách. Slovenské právne prostredie priamo nezakazuje a ani inak neustanovuje podmienky na prevádzkovanie takejto služby. Za pozornosť stojí zmienka, že mnohí ju vykonávajú ako voľnú živnosť v podobe cestnej nákladnej dopravy do 3,5 tony. Iná forma, ktorá by umožňovala získať voľnú živnosť na prevádzkovanie dopravy, napríklad osobnej nie je predpokladaná. A tu sa práve nachádza kľúč k výhrade, ak taxikári tvrdia, že oni musia splniť náročné podmienky na získanie licencie a tie udržovať, zatiaľ čo pri prevádzke Uber cez voľnú živnosť tomu je presne opačne. Už sme poukázali aj na prvé rozhodnutia, kde Uber obstál a práve s odkazom na zdieľanú ekonomiku a podnikanie v nej zatiaľ dokáže existovať. No záväznosť rozhodnutia ESD pre všetky členské krajiny bude v prípade Uber v Španielsku znamenať, ako sa táto služba vyvinie ďalej. Nie je vylúčené, že ESD pustí Uber do voľnej ekonomiky, avšak umožní členským štátom prijať podmienky na jej výkon.
Ešte ma napadol jeden príklad, stretol som totiž človeka, ktorý urobí denne približne dvadsať jázd v rámci hlavného mesta, a to práve vďaka Uber aplikácii. Tváril a rozprával to s nadšením, pričom zanechal doterajšie zamestnanie a vykoná výlučne jazdu cez Uber. Jazdí iba cez deň a je to pre neho hlavný zdroj príjmu. Štatisticky by som nesmierne rád spoznal, kam sa služba posúva. Teda do akej miery pôsobí iba v podobe iného, vedľajšieho zdroja príjmu, alebo je tu skôr tendencia jej vodičov robiť si z nej ten hlavný zdroj.
