Je ťažké predstaviť si, že môj prvý Android smartfón bol HTC Wildfire s 384 MB RAM a jednojadrovým 528 MHz procesorom. Keď som si ho kúpil ako stredoškolák, všetci mi ho závideli. Mal fotoaparát s 5 MPix rozlíšením, na tú dobu pomerne veľký 3,2″ displej a podporoval pamäťové karty. A stačil mi na všetko. Mohol som si na ňom robiť poznámky, ukladať si veci do kalendára, hrať sa hry či prehliadať internet. Hoci mi v pohodlnom používaní bránilo najmä slabé rozlíšenie 240 x 320 pixelov, nikdy som nenatrafil na niečo, kvôli čomu by som si povedal, že potrebujem nový mobil. Dnes však používam zariadenie, ktoré sa špecifikáciami dá porovnať s mojim notebookom. 3 GB RAM a 4-jadrový procesor sú zárukou rýchlej odozvy zariadenia na akýkoľvek môj podnet, no aj tak si každý rok či dva poviem, že už potrebujem nový mobil. Prečo je to ale tak?
Optimalizácia aplikácií vs. vylepšenie špecifikácií
Hoci sa doba zmenila, môžem povedať, že používateľský zážitok zostal (takmer) rovnaký. Myslite si o tom čo chcete, ale kebyže chytím do ruky tohtoročný mobil, v ktorom je nainštalovaných 200 aplikácií a môj starý HTC Wildfire, v rýchlosti by starý smartfón až tak nezaostával. Jeho výhodou bola optimalizácia softvéru. Vtedy ešte v obchode Play neboli milióny aplikácií a na trhu sa nepredávalo niekoľko tisícov modelov Androidov. Vývojári tak mohli lepšie optimalizovať svoje aplikácie, a to sa prejavilo na ich celkovej rýchlosti. Dnes však optimalizácia aplikácií nepripadá do úvahy.
Problémom je fragmentácia zariadení. Každý výrobca má vo svojom portfóliu aspoň desať (niektorí aj sto) modelov, pričom každý z nich patrí do inej cenovej kategórie, a tak logicky ponúka aj iné špecifikácie a súčiastky. Viete si predstaviť, že ste programátorom a máte svoju aplikáciu optimalizovať pre 1000 rôznych zariadení? Ja nie. Tento problém si uvedomuje aj Google a vydáva rôzne príručky a návody na to, ako vytvoriť univerzálnu a dobre pracujúcu aplikáciu. Nikdy však nikoho nedonúti, aby to naozaj aj robil. A ďalšou prekážkou sú aj samotní výrobcovia.
Tí totižto modelové portfólio zásadne obmieňajú aspoň raz za rok. Ľudia chcú jednoducho vyššie čísla a čím väčšie sú, tým lepšie. Vety typu “moje zariadenie má v benchmarku o 3000 bodov viac ako tvoje” dnes nájdete takmer v každej internetovej diskusii, a pritom sa nikto nezamyslí nad tým, či taký výkon niekedy bude vôbec potrebovať. Prečo sa ľudia naháňajú za špecifikáciami? Prečo si každý rok kúpia nový mobil, aj keď im stále funguje starý? Doba je jednoducho taká. Poznáte pojem “kazítko”? V mobiloch ide zvyčajne o jednu z dôležitých súčiastok, ktorej trvanlivosť je nastavená presne na dva roky. Potom buď zariadenie necháte opraviť, alebo si poviete, že si radšej doplatíte 100 eur a kúpite si nové. Je to logické, každý si radšej kúpi niečo nové, keď to je tak lacné. A samozrejme lepšie.
Je to začarovaný kruh
Dnešný mobilný trh funguje ako jeden veľký začarovaný kruh. Vývojár vydá aplikáciu, ktorá je optimalizovaná pre 10% zariadení, vôbec sa nezaoberá hlbšou optimalizáciou, aby aplikácia bežala aj na starších mobiloch a v prípade nejakého problému jednoducho vydá opravnú aktualizáciu, ktorá danú chybu opraví. Keď sa na trhu objavia nové mobily z najvyššej triedy, aplikáciu prispôsobí tak, aby na nich bežala rýchlo a opäť sa nezaujíma o staršie modely. Však kto chce, aby mu aplikácia fungovala lepšie, môže si kúpiť nový mobil. Samozrejme, nájdu sa aj takí vývojári, ktorí sa starajú o celú škálu zariadení a aplikáciu pravidelne opravujú v aktualizáciách. Čo by sa však stalo, keby všetci vývojári na svete prestali optimalizovať aplikácie pre najvyššie modely výrobcov a zamerali sa na staršie zariadenia? Prestali by sa predávať nové mobily, prípadne by sa aspoň predĺžila životnosť tých starších? Potreboval by človek nový mobil, keby mu na starom išlo všetko tak, ako na trojnásobne drahšom smartfóne?
Celý cyklus kúpy, používania a predaja zariadení by sa spomalil. Každý by mohol svoj smartfón používať dlhšie, aj niekoľko rokov a jediné, čo by v ňom musel po tých rokoch vymeniť, by bola zrejme baterka. Áno, batérie v dnešných mobiloch sú témou samou o sebe. Len si však predstavte, čo by sa stalo, keby boli všetky aplikácie z obchodu Play optimalizované aj pre zariadenia s 512 MB RAM a jednojadrovým procesorom. Nebola by to paráda?
Príde na psa mráz
Väčšina z vás vie, čo je Mooreov zákon. Ten hovorí o vývoji technológie v akýchsi ročných, či dvojročných cykloch, kedy sa výkon počítačov (a mobilov) zdvojnásobuje. Kde sú však hranice tohto vývoja? Samsung oznámil, že budúci rok začne vyrábať procesory vyrobené 10 nanometrovým procesom. Viete si predstaviť, aké malé sú jednotlivé funkčné bloky tohto procesora? Dokedy sa budú technológie zmenšovať? Jedného dňa bude musieť na rad prísť optimalizácia, a to nielen softvérová, ale aj hardvérová. Nik nebude používať 32-jadrové procesory, ku ktorým vám bude treba samostatnú autobatériu do batohu, no každý si radšej kúpi dobre optimalizovaný 4-jadrový procesor, ktorý bude pripravený na akúkoľvek aplikáciu či hru.
Optimalizácia softvéru bude v budúcnosti veľmi dôležitou, a to nielen z hľadiska výkonu, ale aj spotreby energie. Všetci výrobcovia sa snažia o to, aby sa všetky súčiastky zmenšovali a pritom boli výkonnejšie, no neustále nemajú vyriešený problém s vysokou spotrebou energie. Čo si myslíte? Nepomohla by k lepšej výdrži viac optimalizácia samotných aplikácií, ako neustále vylepšovaný hardvér? Čo keby aplikácie využívali namiesto 4 jadier procesora iba dve, prípadne by namiesto 350 MB RAM potrebovali pre chod iba 150 MB operačnej pamäte? Rovnica by bola jednoduchá – dvakrát menej výkonu, dvakrát viac batérie. A to nehovoríme o tom, že optimalizácia softvéru je oveľa jednoduchšia a menej finančne náročnejšia ako vývoj nových procesorov, RAM a grafických jednotiek.
Čo dodať na záver? Verím, že sa tento dobre zabehnutý kruh, ktorý nefunguje správne, postupom času aspoň spomalí a všetci si uvedomia, čo je pre ďalší vývoj technológií dôležité. Viem, že vývojári nemôžu optimalizovať svoje tituly pre tisíce modelov smartfónov a viem, že výrobcovia zo dňa na deň nezačnú namiesto stoviek modelov predávať len pár zariadení. Možno sa toho dňa raz dočkáme a uvedomíme si, že sme sa naháňali roky tým “menej správnym” smerom. Už som to spomínal viackrát a poviem to opäť – najväčšou výhodou a zároveň slabinou Androidu je jeho otvorenosť. V tomto si môže Google brať príklad z konkurenčnej spoločnosti Apple. Tá vydá nový model raz za rok, no aplikácie spustíte aj na 4 či 5 ročných smartfónoch. Možno sa toho dočkáme raz aj my…
