[NÁVOD] Ako nahrávať svoje telefonické hovory legálne

Prednedávnom sme na našej stránke uverejnili návod na používanie a nastavenie aplikácie Nahrávač hovorov, ktorá umožňuje automatické zaznamenávanie všetkých prijatých aj odoslaných hovorov. Jej používanie vôbec nie je zložité a podľa návodu ho zvládnu aj ľudia s minimálnymi skúsenosťami s platformou Android.

Pri téme nahrávania hovorov je však dôležité spomenúť aj legislatívny rámec, teda zákony a právne predpisy, ktoré takéto zaznamenávanie upravujú. Samotný úkon nahrávania telefonického hovoru sa netýka len človeka, ktorý si ho zaznamenáva, ale zachytávaný je aj hlas druhej strany, ktorý patrí medzi tzv. prejavy osobnej povahy a pri nahrávaní môže teda dôjsť k porušeniu spoločenských vzťahov, ktoré sú chránené zákonom. Právna úprava nie je v tomto prípade zjednotená a ustanovenia, týkajúce sa ochrany súkromia a prejavov osobnej povahy nájdeme vo viacerých právnych predpisoch. Prvým z nich je najdôležitejší zákon štátu, Ústava SR, ktorá v článku 16 a 19 garantuje nedotknuteľnosť súkromia a právo na ochranu pred zasahovaním do súkromného života a neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním či iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Konkrétnejšie ustanovenia v tejto oblasti prináša Občiansky zákonník, v ktorom je v § 12 uvedené právo na ochranu osobnosti, okrem iného konkrétne na súkromie a prejavy osobnej povahy. Hneď v ďalšom § 13 sa explicitne spomínajú zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, pričom vyhotoviť a použiť sa smú len s jej privolením (privolenie nie je potrebné pri vyhotovení záznamu na úradné účely a primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby).

Mnohí ľudia majú okrem súkromných mobilov a telefónnych čísiel aj tzv. služobné mobily, ktoré im poskytujú zamestnávatelia. Nahrávanie, resp. monitorovanie telefonických hovorov v rámci zamestnania upravuje aj Zákonník práce. Podľa § 13, ods 4. tohto právneho predpisu zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnancov tým, že bude vykonávať záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa.

Ďalším právnym predpisom, ktorý má súvislosť s problematikou nahrávania telefonických hovorov, je zákon na ochranu osobných údajov. Oslovili sme preto aj Úrad na ochranu osobných údajov a na naše otázky odpovedala hovorkyňa tejto inštitúcie, JUDr. Lucia Kopná:

Môže si občan legálne vytvoriť zvukový záznam svojho telefonátu s inou fyzickou osobou a ak áno, aké kroky musí pri tom vykonať, aby takéto nahrávanie bolo v súlade s platnou legislatívou?

Legálne vytvorenie nahrávky bežným občanom možné je. Primárnym právnym základom je Občiansky zákonník, čo znamená, že volaný by mal vedieť a súhlasiť s nahrávaním a ak má volajúci zámer túto nahrávku zverejniť, tak musí byť informovaný aj o tomto zámere a tiež vyjadriť súhlas s jej zverejnením. Nahratie a zverejnenie sa viaže na dva súhlasy volanej strany.

Môže byť zvukové zaznamenanie hovoru bez takéto upozornenia porušením zákona o ochrane osobných údajov? Ak áno, aká sankcia zaň hrozí?

Ak by strana, ktorá hovor nahráva alebo ktorá ho chce zverejniť, nedisponovala súhlasom, vystavuje sa minimálne riziku občianskoprávnej žaloby.

V prípade, že by šlo o nahrávanie hovoru prevádzkovateľom z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov, je tento povinný volanej strane oznámiť, že hovor sa nahráva, za akým účelom sa nahráva, aké práva má volaná strana, keďže je v pozícii dotknutej osoby. Súčasťou informácie bude aj poskytnutie základných informácií o prevádzkovateľovi – napríklad konkrétnej firme. V prípade, že by si prevádzkovateľ nesplnil vyššie uvedené povinnosti bolo by možné vyvodiť voči nemu zodpovednosť aj podľa zákona o ochrane osobných údajov.

Sú v tomto smere nejaké odlišnosti, ak občan telefonuje v úradnej veci so zamestnancom istej inštitúcie či úradu?

Vyššie uvedené v kontexte Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na hovor, ak je volaným zamestnanec úradu, pretože bez ohľadu na jeho pracovné zaradenie, má aj neopomenuteľné práva, ako fyzická osoba.

V súvislosti s témou nahrávania vlastných telefonických hovorov a možným postihom za nedodržanie zákonných podmienok sme oslovili aj mjr. JUDr. Michala Slivku, hovorcu Prezídia Policajného zboru. Ten pre náš portál uviedol, že nahrávanie telefonických hovorov aplikáciou v mobile a s ním súvisiace okolnosti spadajú v zásade do občiansko-právnej roviny a nie do trestno-právnej oblasti, ktorou sa polícia zaoberá. O trestnom čine, by sa dalo začať uvažovať, ak by bol záznam bez dovolenia sprístupnený tretej osobe alebo iným spôsobom ďalej použitý a druhej strane by tým bola spôsobená vážna ujma na právach. Ku každému takémuto prípadu je však podľa hovorcu potrebné pristupovať individuálne a posudzovať množstvo okolností, ako napríklad motív (v tomto prípade motív nahrávania hovoru), aký záujem chránený zákonom bol porušený, do akých práv a slobôd sa zasiahlo a podobne.

Ak má niekto dôvodné podozrenie, že jeho telefonát bol inou osobou bez jeho súhlasu zaznamenaný, môže sa obrátiť na políciu a ako bude takýto prípad riešený?

Ak má ktokoľvek podozrenie zo spáchania trestného činu, môže podať trestné oznámenie. Policajt oznámenie vždy príjme a skutočnosti preverí, aby mohol orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe podľa Trestného poriadku.

Aký postih hrozí človeku, ak v súvislosti s nahrávaním telefonického hovoru nedodrží stanovené zákonné podmienky?

Či došlo takýmto konaním k spáchaniu trestného činu je potrebné skúmať v každom prípade individuálne. Neoprávneným zachytením záznamovým zariadením neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy by mohlo dôjsť napríklad k spáchaniu trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a to za predpokladu, že došlo k naplneniu všetkých znakov trestného činu.

V takom prípade páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. V závažnejších prípadoch však hrozí pobyt za mrežami minimálne na šesť mesiacov až päť rokov.

V problematike nahrávania telefonických hovorov sme sa zaujímali aj o ďalší právny názor. Odborné vyjadrenie k téme nám poskytol Mgr. Kamil Vaňko, nezávislý právnik:

„Otázka odpočúvania a nahrávania telefonických hovorov je v dnešných dňoch veľmi aktuálna a napriek tomu že je táto problematika upravená v našom zákonodarstve vo viacerých hmotnoprávnych či procesnoprávnych predpisoch, výrazne v tejto sfére chýba systematickejšia a hlavne jednotnejšia úprava.

Najvšeobecnejší pohľad nám poskytuje občiansky zákonník, ktorý sa však prakticky obmedzuje len na vymedzenie práva, ktoré by mohlo byť samotným nahrávaním hovorov porušené. Občiansky zákonník pritom nedefinuje a ani konkrétnejšie nevymedzuje subjekty (kto všetko je týmto zákonom dotknutý) upravené jeho ustanoveniami. V tomto smere je odlišne poňatá úprava zákona o ochrane osobných údajov, ktorá tieto subjekty detailnejšie pomenúva. Zákon o ochrane osobných údajov sa vzťahuje na každého, kto osobné údaje nielen spracúva, ale aj určuje ich účel a prostriedky spracúvania alebo ich poskytuje na ďalšie spracúvanie, a to bez ohľadu na skutočnosť či sa prevádzkovateľ nachádza na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, kde sa prednostne uplatňuje náš právny poriadok. Nie sú tak dotknuté práva fyzickej osoby, ktorá spracúva osobné údaje výlučne pre vlastnú potrebu v rámci osobných a domácich činností, ako sú vedenie osobného adresára alebo korešpondencie. V súvislosti s tým treba zmieniť, že odpočúvacie zariadenia smie podľa slovenského právneho poriadku používať len polícia, SIS, vojenská a železničná polícia, colná stráž a väzenská justičná stráž. Aj oprávnené organizácie však musia mať na odpočúvanie zákonom špecifikovaný dôvod, ktorým môže byť ochrana štátneho tajomstva, terorizmus a podobne. Ani tieto organizácie však nesmú odpočúvať bez vopred udeleného súhlasu sudcu (prípadne dodatočného súhlasu). Zákon ďalej hovorí, že ostatní si síce prístroje sprostredkúvajúce nahrávanie telefónneho hovoru môžu zadovážiť, ale nemôžu ich pod sankciou peňažnej pokuty alebo niekoľkoročného trestu odňatia slobody prevádzkovať.

Posledným aspektom, ktorý ešte nebol zmienený, je trestnoprávna rovina. V prípadoch s vyššou mierou závažnosti, napr. týkajúcich sa korupcie, či extrémizmu disponujú orgány činné v trestnom konaní možnosťou odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý je jedným z informačno-technických zabezpečovacích prostriedkov. Pričom pri explicitnom chápaní týchto pojmov sa odpočúvaním rozumie „len“ účelové vnímanie komunikácie sprostredkované tretej osobne, na rozdiel od záznamu, kde je komunikácia ukladaná na príslušný nosič, umožňujúci jej reprodukciu v budúcnosti. Dôležitá je tu však tá skutočnosť, zároveň deklarujúca zásadu ochrany ľudského súkromia, ktorá ustanovuje, že ak sa pokiaľ doby odpočúvania a záznamu nezistili skutočnosti relevantné pre trestné konanie, povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní je získané záznamy predpísaných spôsobom bezodkladne zničiť.“

Záver: nahrávanie je citlivá oblasť

Ako vidíte, nahrávanie telefonických hovorov je citlivá oblasť, ktorú upravuje viacero právnych predpisov a legislatíva v tomto prípade nie je zjednotená. Navyše, podobne ako v mnohých iných prípadoch, aj pri nahrávaní telefonátu je možné dostať sa do špecifickej spornej situácie, ktorú explicitne nerieši žiadny zákon a rozriešiť by ju mohol jedine súd.

Ako teda postupovať, aby sme sa v prípade nahrávania hovorov nedostali do konfliktu so zákonom? Ako sme uviedli už v návode na aplikáciu Nahrávač hovorov, najdôležitejšie je dodržať dve elementárne podmienky:

• hneď na začiatku hovoru upozorniť druhú stranu, že hovor si zaznamenávame a ak s tým nesúhlasí, nepokračovať v ňom.
• bez súhlasu druhej strany nahrávku nezverejňovať, nesprístupňovať ju tretím osobám, ani s ňou obdobným spôsobom nenakladať. Jedná sa o dva samostatné súhlasy, t. j. keď vám niekto dá súhlas na nahratie vášho rozhovoru, nedáva vám tým zároveň súhlas aj na jeho zverejnenie.

Vyvarovať sa tiež treba nahrávaniu telefonátov za účelom znevažovania druhej strany, zosmiešnenia či poníženia jej ľudskej dôstojnosti. Prihliadať treba tiež na situáciu a okolnosti nahrávania. Ak si zaznamenáme hovor výhradne pre osobné použitie, napr. telefonát v ktorom nám manželka nadiktovala nákupný zoznam, s najväčšou pravdepodobnosťou žiadne problémy nehrozia. Ak by sme však nahrávali osobu, s ktorou máme nejaký spor a nahrávku chceli použiť proti nej, následky by mohli byť skutočne nepríjemné.