Výrobcovia mobilov a tabletov sa predháňajú v tom, ktorý z nich namontuje do svojich zariadení čo najvýkonnejší hardvér. Rastie výpočtová sila mobilných procesorov, zvyšuje sa veľkosť pamäte RAM, rastie rozlíšenie displejov. Výkon a parametre moderných mobilných zariadení, aspoň papierovo, dobiehajú staršie generácie konzol, notebookov a počítačov. Pri počítačoch je však čo najvýkonnejší hardvér podmienkou na spustenie najnovších hier a investíciu je možné „ospravedlniť“ aspoň týmto spôsobom. Čo však u mobilov, načo tu potrebujeme dramaticky rastúci výkon?
Pred samotným článkom si ešte dovolíme pripomenúť, že ho nájdete aj v prvom tohtoročnom čísle Android Magazínu. Ak teda uprednostňujete pri čítaní formu klasického časopisu, prípadne si článok chcete neskôr prečítať “offline”, môžete si ho stiahnuť ako PDF, alebo do aplikácie pre mobil či tablet.
>> Stiahnite si PDF-Android Magazín Január/Február 2014 <<
O mobilné hry je záujem
Mobilné hranie je dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou a napriek množstvu dostupných hier a stúpajúcim výnosom zatiaľ dosiahlo zrejme len zlomok svojho potenciálu. Aj na našom portáli patria recenzie hier a rôzne TOP 5 či TOP 10 články s hrami k načítanejším. Pokiaľ sa pozrieme na známy vyhľadávač Google, fráza „Android hry“ je oveľa vyhľadávanejšia ako „Android aplikácie“, ako ukazuje aj graf. Nejde teda len o nejaký výmysel či trend, ktorý by sa snažili pretlačiť vývojári, ľudia sami majú o mobilné hry záujem a vyhľadávajú ich.
Vyhľadávanie frázy “android hry” (modrá) a “android aplikácie” (červená) v Google (zdroj: Google Trends)
Výhody bežných mobilných hier sú jasné – mobil máme so sebou prakticky vždy, hraním tak môžeme vyplniť každú príhodnú chvíľu na ktoromkoľvek mieste a vďaka vodeodolným smartfónom a tabletom nie je problém zahrať si hoci aj vo vani. Svojím konceptom a zameraním sú vhodné aj na menšie obrazovky a ovládajú sa pohodlne i cez dotykový displej. Zväčša sú delené na množstvo krátkych levelov, ktoré zaberú spravidla len pár minút a tak nie je problém siahnuť po nich kedykoľvek. Vývojári sú si tohto faktu dobre vedomí a zásobujú nás množstvom tzv. casual hier, určených práve na príležitostné hranie. Mnohé z nich sú zaujímavé, nápadité, dobre hrateľné a svoj účel splnia na výbornú.
Lenže na tieto príležitostné hry ani zďaleka nie je potrebný brutálny výkon a vysoké rozlíšenie. Angry Birds sme hrávali už pred niekoľkými rokmi na podstatne slabších smartfónoch a dnes ich bez problémov spustíme aj na lowendových modeloch. A to sú spomínaní naštvaní vtáci možno graficky trošku náročnejšou hrou, existujú mnohé ďalšie mobilné hry, ktorým stačí ešte menej systémových prostriedkov.
Na druhom konci spektra sa nachádzajú „veľké“ mobilné hry, za ktorými stoja významné herné spoločnosti a ktoré sa svojím konceptom snažia podobať na tie konzolové a počítačové. Ponúkajú nejaký príbeh, kvalitnú 3D grafiku a celkovo sa jedná o komplexnejšie hry, než v prvom prípade. Bohužiaľ, ich dve základné nevýhody sú dané samou podstatou mobilných zariadení: malý displej prirodzene neposkytuje taký herný zážitok, ako monitor či televízor a dotykový displej je hlavne pri akčných 3D hrách veľmi nepraktickým spôsobom ovládania.
Alternatívne spôsoby mobilného hrania – herné ovládače a nástup mobilných konzol
Pochopiteľne, objavujú sa koncepty, ktoré sa tieto dva kľúčové nedostatky snažia vyriešiť, či aspoň zmierniť. Android 4.0 a vyšší umožňuje pripojiť k mobilným zariadeniam rôzne ovládače a hrať hry vďaka nim oveľa pohodlnejšie. Situácia však nie je až taká jednoduchá a herný ovládač musí byť okrem operačného systému podporovaný aj samotným zariadením a tiež hrou, ktorú chceme hrať. A práve to býva kameň úrazu – nie každý smartfón podporuje súvisiacu funkciu USB Host a ešte menej hier podporuje takéto hardvérové ovládače. Je to naozaj škoda, pretože hrať napríklad Dead Trigger či Shadowgun s ovládačom posúva herný zážitok na úplne novú úroveň.
Druhou nevýhodou mobilného hrania sú malé obrazovky. Hoci sa uhlopriečky displejov u smartfónov neustále zväčšujú, ani zďaleka to nie je to pravé orechové na hranie hier. Odstrániť nevýhodu malého displeja je možné pripojením k externému monitoru, opäť však narážame na obmedzené možnosti konektivity u väčšiny mobilných prístrojov. Zariadení s dedikovaným HDMI konektorom je len zopár a tých s podporou funkcie MHL, ktorá umožňuje pripojenie k monitoru cez microUSB konektor a redukciu, je tiež ako šafranu. Externý ovládač a monitor majú navyše kľúčovú nevýhodu v zlej mobilite, čo ide proti samotnému základnému konceptu mobilných zariadení. Využiť sa teda dajú predovšetkým v pohodlí domova a tam môžeme hrať hry rovno na konzole či počítači.
Na trhu sú tiež herné ovládače ako Samsung GamePad, či Wikipad 7, do ktorých sa dá smartfón upnúť a premeniť na príručnú hernú konzolu, či herné tablety ako Archos GamePad priamo s hardvérovými ovládacími prvkami. Tieto riešenia však stále zostávajú okrajovou záležitosťou a väčšina hier ich ani nepodporuje.
Čo kazí mobilné hry?
Vývojári teda svoje hry primárne vyvíjajú na ovládanie prostredníctvom dotykových displejov a snažia sa hráčom pomáhať rôznymi „barličkami“, ktoré takéto ovládanie trochu uľahčujú. V pretekárskych hrách tak autá samé zrýchľujú, nezriedka aj brzdia a asistujú pri zatáčaní. V akčných 3D hrách zase pomáha automatické mierenie, inokedy zase automatický pohyb postavy. Hráčom to uľahčujú aj počítačoví protivníci, ktorí sa „naschvál“ vytŕčajú ako na promenáde, aby mal hráč dostatok času zamerať ich a poslať na onen svet. No a v budovateľských hrách a stratégiách chýba väčšia voľnosť – všetko je nalinkované, budovy hráč zasadzuje do akejsi šablóny a misie bývajú tiež dosť primitívne a krátke.
Všetky tieto barličky a zjednodušenia kazia hrateľnosť a znižujú zážitok z hrania. Ak sa pozrieme do minulosti napríklad na hry z Playstation 1, ktorá bola predstavená pred 19 rokmi, tak mnohé z nich sú na tom s hrateľnosťou, zaujímavosťou námetu, či príbehom oveľa lepšie, než súčasné mobilné hry prvej kategórie. Mobilné hranie sa ešte stále vyvíja, hľadá ten správny obsah aj formu a sme presvedčení, že jeho zlaté časy ešte len prídu. Bude si to však s najväčšou pravdepodobnosťou žiadať nasadenie nových technológií, ktoré výrazne zmenia mobilné zariadenie. Problém s ovládaním by mohli vyriešiť polymorfné displeje s hmatovou odozvou, o ktorých sme písali v májovom čísle Android Magazínu v roku 2013. Malé displeje by mohli byť doplnené zobrazovaním na inteligentných okuliaroch, ktoré vďaka miniatúrnym projektorom a polopriepustným optickým hranolom v zornom poli umožňujú zobraziť nepomerne väčší obraz. No a možno sa objaví úplne nová, prelomová technológia, ktorá zo súčasných mobilov a tabletov spraví starožitnosti a otvorí nám cestu k novým horizontom.
Mobilné hranie výrazne kazí aj ďalší aspekt, ktorý výrobcovia v posledných rokoch veľmi radi využívajú – mikrotransakcie, alebo vnútroherné nákupy. Čoraz viac totiž na popularite získava tzv. model freemium, pri ktorom je hra dostupná zadarmo, ale hráč si v nej môže dokúpiť rôznu výbavu – napr. lepšie zbrane, nové autá, alebo iné predmety. Neraz sa dá týmto spôsobom aj výrazne urýchliť postup v hre, alebo získať výhoda voči protivníkom.
Je potrebný extrémny výkon v ďalších oblastiach a na čo by sa mali výrobcovia zamerať?
Ak si odmyslíme mobilné hranie, ešte otáznejšie zostáva využitie výkonu mobilných zariadení v ostatných oblastiach. Prehrávanie hudby, videí, internet, sociálne siete, navigáciu, to všetko bez problémov zvládnu zariadenia strednej triedy, dokonca aj mnohé lowendy. Zvýšenie pamäte RAM z 1 na 2 GB by sa ešte dalo pochopiť, pretože v mnohých prípadoch už táto veľkosť nepostačovala a bola akousi brzdou systému. Avšak ďalšie navyšovanie výkonu procesorov, pridávanie jadier, či zvyšovanie rozlíšenia sa už v súvislosti s reálnym využitím javí naozaj ako zbytočné.
Pochopiteľne, samotný vývoj a zlepšovanie sú dôležité, ale výrobcovia by sa radšej mali zamerať na iné aspekty. Notoricky spomínanou témou sú napríklad batérie. Hoci ich kapacita stále stúpa, nestíha pokryť energetické nároky súčasných mobilných zariadení. Výrobcovia hľadajú všetky možné spôsoby a snažia sa pridať nejakú kapacitu za každú cenu. Príkladom je model LG G2, kde výrobca upravil tvar a vnútornú štruktúru batérie tak, aby efektívnejšie vyplnila oblý zadný kryt a ponúkla ešte vyššiu kapacitu.
Sú to však len čiastkové zlepšenia, ktoré problém zmierňujú, ale neriešia. Chce to nejakú novú prevratnú technológiu, ktorej vývoj nebude ľahký ani lacný a to je zrejme dôvod, prečo sa výrobcovia do toho príliš nehrnú – veď mobilné zariadenia sa stále predávajú ako teplé rožky a zatiaľ je jednoduchšie súperiť o zákazníkov pridaním ďalších jadier, megapixplov či vyššieho rozlíšenia.
Pozornosť by si zaslúžila aj konštrukcia zariadení. Predsa len sa jedná o prístroje, ktoré nosíme stále so sebou a intenzívne ich používame, takže výrazne stúpa možnosť poškodenia pádom, alebo vniknutím tekutiny. Druhá oblasť už nie je až takým pálčivým problémom, veľa výrobcov má v ponuke vodeodolné telefóny a popredu je hlavne Sony, ktorý má vodeodolné aj svoje posledné vlajkové lode. Na odolnosť voči mechanickému poškodeniu sa však výrobcovia už príliš nezameriavajú. Pád aj z menšej výšky v mnohých prípadoch znamená vážne poškodenie prístroja a lepšie na tom nie je ani odolnosť voči poškriabaniu, na ktorú sú prakticky rovnako náchylné aj zariadenia s kovovými telami. Naše mobily si preto chránime škaredými krytmi a na displeje lepíme fólie, pretože tvrdené sklá sú skutočne „nepoškriabateľné“ len v reklamách.
Batérie a konštrukcia však nie sú jedinými oblasťami, v ktorých by výrobcovia mali pridať. Často diskutovanou témou je aj optimalizácia softvéru, ktorý býva prehnane náročný na systémové prostriedky, zbytočne náročné používateľské nadstavby, pomalé či úplne absentujúce aktualizácie systémového softvéru a mnoho iného. Je teda mnoho oblastí, v ktorých by výrobcovia mohli pridať na úrok navyšovania výkonu a priniesť nám tak komplexnejšie a lepšie využiteľné mobilné zariadenia.
Kupovať, ale s rozumom
Kupovať teda nový extrémne výkonný mobil či tablet prioritne kvôli hraniu je v dnešnej dobe, minimálne, neekonomické. Nikomu samozrejme nechceme brať možnosť kúpiť si za svoje peniaze čokoľvek po čom mu duša piští, ale ak je pre niekoho prioritou hranie a chce si zahrať skutočne dobre a pohodlne, existujú omnoho výhodnejšie a lepšie alternatívy, než smartfóny a tablety. Veď ak sa pozrieme na ceny highendových modelov, tak za podobné sumy sa dajú kúpiť herné počítače alebo výkonné notebooky. Možnosti využitia sú však pritom stále neporovnateľné.
Tým samozrejme nechceme povedať, že mobily a tablety nie sú využiteľné a ľudia by si ich nemali kupovať. Naopak, mobilné zariadenia nám poskytujú mnohé možnosti, ktoré boli ešte pred pár rokmi nepredstaviteľné. Bohužiaľ, aktuálnym trendom je zvyšovanie cien highendových modelov (príkladom môže byť Samsung), pričom ich reálny prínos oproti lacnejším zariadeniam je otázny. Pri výbere a kúpe smartfónu či tabletu teda treba dobre zvážiť, aký model a v akej cene sa ešte oplatí kúpiť, pretože určite neplatí rovnica, že dvakrát drahší mobil je aj dvakrát lepší. Obzvlášť to platí v dnešnej dobe, kedy sa v cenovej hladine 150 až 300 eur dajú zohnať veľmi zaujímavé prístroje.
