Už som viac krát naznačil v minulých článkoch a témach, že Únia pôjde v prípade sociálnych priestorov a najmä ich prevádzkovateľov, tvrdo po tom, aby dodržiavali pravidlá spoločného trhu. Ide však osobitne o práva spotrebiteľa, teda nás všetkých. Komisia tak oslovila Facebook, Twitter a Google+. Prebehlo stretnutie a na svete je termín nápravy, zoznam výhrad a prísľub, že sa to zmení. Prejdime tým celým však poporiadku.
Cudzí prevádzkovatelia a cudzie pravidlá
Prevádzkovatelia troch sociálnych velikánov sa doteraz moc s pravidlami európskeho priestoru netrápili. Ich podmienky prevádzkovania služby, vrátane možnosti riešenia náhrady, práv užívateľov a podobne, sú viazané na cudzie právne systémy. Dokonca sa neviem ako používateľ domôcť svojho práva na ochranu svojich práv (napríklad ochrany súkromia) u našich orgánov (súdov), pretože mi to podmienky prevádzkovateľa neumožňujú. To je však iba jeden z problémov. Cez sociálne siete sa realizuje predaj rôznych výrobkov a služieb, ktoré využívajú práve túto možnosť a títo, nazvem ich subdodávatelia, rovnako v mnohých prípadoch nerešpektujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na predaja výrobkov v EÚ. Keďže ich k tomu nenúti napríklad Facebook, nemajú na to žiadny dôvod. Sú to pre nich administratívne obmedzenia, a teda financie navyše. To by sa však malo v priebehu mesiaca zmeniť, alebo v tomto termíne uvidíme minimálne návrh zo strany trojice Facebook, Twitter a Google+. Dohodli sa na tom zástupcovia ich prevádzkovateľov s Komisiou. I keď ma neteší takýto benevolentný prístup, oceňujem, že sa konečne hýbe táto aktivita správnym smerom. Predstavujem si iba, ak by som vo vlastnom obchode nedodržal zákonné pravidlá, okamžite by nasledovala reakcia. Žiadny mesiac na nápravu by som nedostal.
Problémov je dosť
Komisia sa sťažuje, že množstvo sťažností a podnetov od zákazníkov z Únie narastá. Nárast je skutočne veľký, rastie lineárne so zvyšovaním aktivity a služieb na sociálnych sieťach. Európska komisia uviedla, čo najviac býva porušované pri obchodovaní na sociálnych sieťach. Zoznam je skutočne zaujímavý a obsahuje napríklad tieto požiadavky:
- sociálne siete nemôžu spotrebiteľom odoprieť ich právo obrátiť sa na súd v tej krajine EÚ, v ktorej žijú,
- sociálne siete nemôžu od spotrebiteľov vyžadovať, aby sa vzdali svojich platných práv, ako je ich právo odstúpiť od elektronicky uskutočneného nákupu,
- v podmienkach poskytovania služieb sa nemôže obmedziť alebo úplne vylúčiť zodpovednosť sociálnych sietí v súvislosti s plnením danej služby,
- sponzorovaný obsah nemôže byť skrytý, ale by mal byť identifikovateľný ako taký,
- sociálne siete nemôžu jednostranne zmeniť podmienky bez toho, aby spotrebiteľov jasne informovali o dôvodoch, a bez toho, aby im dali možnosť v primeranej lehote zmluvu zrušiť,
- podmienky poskytovania služieb nemôžu prevádzkovateľom sociálneho média udeliť neobmedzenú právomoc a právomoc rozhodovať o odstránení obsahu,
- prevádzkovateľ sociálneho média by sa mal pri vypovedaní zmluvy riadiť jasnými pravidlami, a nemal by rozhodovať jednostranne a bez dôvodu.
Tento výpočet vychádza z podnetov. Ide však zároveň o konanie, ktoré je obmedzené právom EÚ. Komisiu by sme mohli za doteraz pasívny prístup kritizovať. Je nelogické, ak sa príjme spoločné pravidlo, ktoré má platiť v každom členskom štáte, no sú tu prevádzkovatelia a obchodníci, ktorí to nedodržujú. A následok nie je žiadny.
Klamlivé praktiky a boj s nimi
Osobitná pozornosť bude venovaná ešte reklame, ktorá je na prvé prečítanie falošná a klamlivá. Je však množstvo používateľov, ktorí na ňu reagujú a následne aj doplatia. Väčšinou finančnou stratou. Text s bannerom v znení „Vyhraj smartfón za 1 €“ sú bežné a prevádzkovatelia sociálnych sietí na to nereflektujú. Podľa nového pravidla budú mať povinnosť takéto zjavne falošné a podvodné správanie a reklamu mazať.
Uvidíme teda za mesiac, čo je polovica apríla. Aké nastavenia prinesú samotné sociálne siete a čo na to Komisia. Občas mám však pocit, že nejaké práva spotrebiteľov sú nepodstatné pre obidvoch zainteresovaných.
