Iste už všetci čakáte na detailnú recenziu superphonu HTC Desire, ktorú mám už skoro doklepanú, ale ešte stále nekompletnú. Avšak pred pár dňami sa nám na krátky čas dostalo do rúk špičkové zariadenie HTC HD2, čím sa mi naskytla možnosť vlastniť chvíľu naraz HD2 aj Desire : ).
Rozbaľovanie HTC zariadení
HD2 je zabalené úplne rovnako, ako všetky zariadenia tohto typu od spoločnosti HTC, predávané na našom trhu v dnešných dňoch, teda v úzkej podlhovastej krabici, na ktorej je zariadenie v životnej veľkosti. Balenie obsahuje telefón, sieťový adaptér, stereo HF a tradičnú dokumentáciu. Čo ma milo prekvapilo, súčasťou balenia je aj štýlové kožené púzdro s vypolstrovaným vnútrom, jednoduché, praktické, nie je gýčové. Škoda, že nič podobné nepribalil výrobca k Desire … S HD2 je štandardne dodávaná 1 230 mAh, čo je menej, ako k Desire (1 400 mAh). Telefóny majú pri rovnakej záťaži približne podobnú výdrž, cca. 1 deň aktívneho požívania (s Desire sa viem dostať na dva dni pri vypnutom 3G a bežnom používaní, HD2 neviem úplne posúdiť, lebo zariadenie bolo úplne nové a ja som ho nabíjal prvý krát). Vzhľadom k tomu, že za deň sa toho veľa stihnúť nedá, rozhodol som sa porovnávať hlavne hardwareové prevedenie, display, rýchlosť telefónu pri surfovaní, celkový prvý dojem a fotografie tých istých lokalít pri rovnakých nastaveniach (veľkosť – 3 Mpx, najvyšia kvalita snímku, ISO – auto, vyváženie bielej – denné svetlo.
Rýchle zariadenia, brilantný internet
Pri pohľade na obe zariadenia je ihneď jasné, že ide špičkové high – end komunikátory, čomu prirodzene zodpovedajú aj ceny (Desire od 415 €, HD2 od 471 €, zdroj heureka.sk, 3.V.2010). Najzákladnejším rozdielom sú platformy, Desire je postavený na Android OS 2.1, HD2ku riadi Windows Mobile 6.5, obe zariadenia majú nad OS užívateľské rozhranie HTC Sense (podotýkam, že Desire má v tomto čase najnovší update Sensu, predstavený na World Mobile Congress 2010). Hardwareové tlačidlá sú prijateľné, korektne reagujú, nevŕzgajú. HD2 ich má možno až príliš nízko, čo je však podmienené celkovou, nie moc pohodlnou konštrukciou. HD2 má o pár gramov viac, je to zrejmé, keď držíte oba telefóny naraz (Desire – 135 g; HD2 – 157 g). V oboch je procesor Snapdragon od Qualcomm-u, pracuje na frekvencii 1 GHz. Pri práci so zariadeniami to je cítiť, reakcie sú svižné, internet v mobile sa opäť posunul na vyššiu úroveň (cez WiFi alebo HSPA je radosť surfovať :)), napriek tomu som mal pocit, že Desire je na tom trochu lepšie (rýchlejšie načíta, resp. spracuje, pružnejšia reakčnosť). Pinch to zoom je neocenitelný prvok mobilného surfovania (a nie len surfovania), pri oboch funguje skvele.
Veľký displej a výborná kvalita fotografií
Kapacitným, širokouhlým displayom sa môže pochváliť aj Desire aj HD2, rozdielom je, že Desire využíva AMOLED technológiu, ktorá pri HD2 abstinuje, oba displaye však podporujú multitouch. Rozmermi displaya je však HD2 pred Desire, 4,3 palcový display HD2-ky je už podľa mňa rozmerovým stropom pre zariadenia tohto typu, ktoré chcete ešte ovládať palcom jednej ruky. Ja som mal pri ovládaní palcom už problém, ovládanie HD2-ky nebolo príliš pohodlné, miestami som mal pocit, že mi pri slideovaní palcom po displayi telefón vypadne z ruky. Pri jase nastavenom na 50% pri oboch zariadeniach je rozdiel viditeľný. Kvalitou displaya a hardwareovým prevedením u mňa vyhral Desire (len na doplnenie – Desire zobrazuje 16 mil. farieb, HD2 už na dnešné nároky podpriemerných 65 tis.).
Na záver pripájam zhotovený obrazový materiál, môžete si prezrieť fotografie zhotovené Desire-om a HD2-kou, porovnať kvalitu fotografii si iste viete aj vy, môj názor je, že v tomto má HD2 určite navrch.
| Fotené HTC Desire | Fotené HTC HD2 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
