Už dva mesiace a k nim niekoľko dní sme pod ochranou Európskej únie, pokiaľ ide o nakupovanie naprieč Európou. Mala by sa tým zrušiť geo-lokácia, teda zameranie zákazníka a obmedzenie prístupu k službe alebo nákupu tovaru, len kvôli jeho sídlu v inom členskom štáte.
Európsky trh už nepozná hranice
Testovanie trvá dva mesiace. Presne od 3. decembra 2018 by sme pri nakupovaní mali bez problémov vedieť kúpiť tovar alebo službu z iného členského štátu EÚ bez toho, aby sme pri zadaní miesta adresy Slovensko alebo čísla kreditnej karty vydanej u nás videli, že nie sme vítaní. Do prijatia jednotnej európskej úpravy bolo vcelku bežné, že som si chcel objednať tovar z Nemecka a daný e-shop ani nemal možnosť vybrať ako destináciu na doručenie Slovensko. Ako uvádza Európska komisia, v roku 2015 v rámci cele EÚ až 63 % všetkých on-line internetových obchodov neumožňovalo nákup cudzincom, teda občanom inej členskej krajiny Únie. To je celkom vysoké číslo, môžeme si spomenúť napríklad na Google telefóny, ktoré sa nedali nakúpiť cez nemecký Google obchod, pretože ten proste neposielal tovar na Slovensko.
Zámerne sa uvádza termín nastúpenia nových pravidiel od 3. decembra 2018, pretože nie všetky veci fungujú automaticky a práve nákup v iných krajinách EÚ je toho jasným príkladom. Zmena bude postupná, pretože aj dnes nájdeme stovky on-line obchodov, ktoré sa nestihli alebo nechceli ešte prispôsobiť. Aj preto Európska komisia vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili účinnú ochranu spotrebiteľov a možnosť objednávania tak, ako to stanovuje nové Nariadenie. To čo ostáva zatiaľ stále problémom je autorský obsah, teda filmy, hudba, elektronické knihy alebo softvér.
Komisia si stanovila vnútorne termín marec 2020, kedy sa jednak posúdi, ako sa podarilo naplniť odstránenie lokalizovania zákazníka alebo jeho kreditnej karty pri bežných tovaroch a službách a zároveň sa údajne bude hľadať mechanizmus, ako rozšíriť alebo skôr zrušiť obmedzenia aj na digitálny obsah, kde dnes platí viacero autorských úprav (v zásade každý členský štát má svoje vlastné pravidlá) a šíritelia týchto digitálnych diel si určujú sami, kde a v akom rozsahu sa obsah sprístupní. Typickým príkladom je Netflix a podobné služby.
Doprava a podobné obmedzenia
Nové Nariadenie vytvára predpoklad pre jednoduché nakupovanie a ruší tradičné formy obmedzovania zákazníka. Zostáva však ešte stále bariéra, ktorá sa prejavuje pri sprievodných službách, ktoré proste sú a musíme ich brať pri nakupovaní do úvahy. Tým je aj doprava a cena za ňu. Ak kupujem z Francúzka alebo Nemecka, musím náklady na dopravu brať ako zvýšenie ceny, pretože to je pre mňa finálny náklad. Pri tovare, ktorý sa však u nás nedá alebo nedal kúpiť to samozrejme neviem porovnať so slovenským e-shopom a jeho nákladmi a jeho cenou.
Uvidíme, ako rýchlo sa podarí zlikvidovať všetky obmedzenia a či pri kontrole v roku 2020 sa nájdu prípady, ktoré si z aplikovania nových pravidiel ťažkú hlavu nerobia, vrátane slovenských on-line obchodov, ktoré budú musieť posielať do celej EÚ.
