Technológie uchovávania dát sa po stáročia zlepšovali. Ešte do nedávnej minulosti ľudia uchovávali svoje vedomosti na plátne alebo papieri, v zvitkoch a knihách. Až neskôr, s príchodom 20. storočia, sme sa dočkali digitalizácie dát. Tie bolo možné uchovávať na magnetických páskach, neskôr diskoch a optických médiách – dobre známe CD a DVD disky. S príchodom 21. storočia sme sa dočkali masovejšieho rozšírenia USB flash diskov, SSD diskov a vysokokapacitných Blue-ray diskov. Ako však budeme uchovávať terabajty dát v budúcnosti?
Vedci z University of Southampton vo Veľkej Británii vytvorili nový dátový formát, ktorý zakóduje informácie do malých nanoštruktúr v skle. Jeden štandardne veľký disk dokáže vďaka tomu uchovať až 360 terabajtov dát, a to so životnosťou neuveriteľných 13,8 miliardy rokov aj v nehostinných podmienkach a teplotách do 190 stupňov celzia. 5-dimenzionálne dátové úložisko bolo po prvýkrát demonštrované už v roku 2013, odvtedy sa však vedcom podarilo techniku zdokonaliť a sú pripravení ju posunúť ešte ďalej a možno ju sprístupniť aj verejnosti.
Na optický disk je možné uložiť v podstate akékoľvek dáta. Vedci to demonštrovali na vytvorení kópie King James Bible či Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Prečo ale dokážu tieto disky udržať toľko dát po tak dlhú dobu? Vysvetliť si to môžeme aj na príklade klasického CD, pri ktorom sa k čítaniu dát používa laser. Dáta sú potom reprezentované v dvojkovej sústave. Laser sa pri logickej jednotke od povrchu odrazí, v opačnom prípade je signál vyhodnotený ako logická nula. V tomto prípade ide len o dve dimenzie, pomocou ktorých dokážeme na CD uchovávať akýkoľvek druh informácie. Keďže informácia je ale uložená v povrchovej vrstve, môže byť časom znehodnotená- poškriabaním, vystavením vzduchu, teplu alebo vlhkosti. 5-dimenzionálne disky ale ukladajú dáta priamo do vnútra diskov, a to prostredníctvom malých nanoštruktúr. Tieto, podobne ako pri CD, ovplyvňujú to, ako sa od nich odráža svetlo. Dáta sú však reprezentované viacerými parametrami – silou odrazeného svetla a umiestnením v 3D priestore so súradnicami x, y a z. Práve extra dimenzie najviac sú dôvodom, prečo dokážeme na tieto disky uložiť tak veľa dát.
Nová technológia ukladania dát by mohla byť použitá na archivačné účely najmä v múzeách a galériách, vedci však veria, že v blízkej budúcnosti z nej budú profitovať aj bežní ľudia. Najväčšou prekážkou ku komercializácii sú však pomerne drahé lasery, ktoré sú potrebné k vypaľovaniu dát do diskov. Vedci dúfajú, že ďalší vývoj technológií zlacní ich výrobu, čím by sa umožnilo masové rozšírenie aj do domácnosti.
“Kto vie čo sa stane v najbližších 1000 rokoch, to nikto nevie predpovedať. Čo však vieme garantovať je to, že máme schopnosť zachovať náš jazyk, kultúrne dedičstvo a podstatu ľudského bytia na jednom malo kúsku skla. Pre budúce civilizácie – alebo, čokoľvek je tam vonku,” píše Aabid Patel, doktorand zapojený do výskumu 5D optických diskov.
Zdroj: verge
