Za ostatné dva roky by sme mohli nájsť viacero závažných prípadov, kedy sa pri vyšetrovaní zločinu stal telefón páchateľa jedným z dôležitých nástrojov, ako napomôcť jeho odhaleniu alebo k zisteniu motívu a prípadne ďalších informácií. Jeden z prípadov, známa kauza strelca zo San Bernardina dokonca postavila proti sebe americký Apple a Federálny úrad vyšetrovania (FBI). Išlo o neochotu výrobcu odblokovať telefón, ktorý vlastnil útočník. Na naše podmienky sa to môže zdať divné, snáď zvláštne. Veď každému by malo záležať, aby sa tak závažné zločiny, ako je viacnásobná vražda vyšetrili. A ak k tomu má prispieť odblokovanie telefónu, je to predsa maličkosť. V tomto prípade však Apple celý čas tvrdil, že odblokovať telefón ani nevie, pretože to dokáže iba jeho majiteľ. Bolo by otázne, ako by sa k podobným záležitostiam stavali iní výrobcovia, ako je Apple.
Celá situácia okolo telefónov a ich obsahu je však aktuálna aj v Európe. Dokonca ešte dávno pred útokom v San Bernardine a celého sporu s FBI pristúpila Veľká Británia k prijatiu zvláštneho zákona a trestov za to, ak osoba neposkytne polícii svoj PIN k telefónu. A paradoxne, aj keď nikto nemusí vypovedať proti sebe pri vyšetrovaní trestného činu, ak v tejto súvislosti neposkytnete vyšetrovateľom PIN k telefónu, hrozí vám trest väzenia až na dva roky, ak by sa jednalo o vyšetrovanie terorizmu, je táto hranica až päť rokov.
To čo bolo ešte na prelome milénia neznáme je dnes bežnou súčasťou nášho života. Cez telefón riešime a uchovávame množstvo pracovných a tiež životných udalostí. Ich obsah je preto vždy cenným prínosom pre políciu a vyšetrovateľov. Rovnako aj u nás, kde však podobný trest za neposkytnutie kódu k telefónu nie je osobitne určený. Navyše, ak by bola osoba vyšetrovaná a zároveň požiadaná, aby svoj telefón sprístupnila, môže odmietnuť, už aj s poukazom na ten fakt, že nikoho nemožno nútiť, aby vypovedal proti sebe. To isté platí aj o predkladaní dôkazov, ktoré by mali usvedčiť samotného majiteľa telefónu. Nikoho nemožno nútiť, aby sa podieľal na odhaľovaní vlastnej trestnej činnosti. A v prípade, ak je obsah telefónu tomu nápomocný, platí ten istý záver.
Obsah telefónu vedia policajné a vyšetrovacie orgány získavať aj inak, najmä textová korešpondencia a hovory sa dajú zachytávať aj bez toho, aby o tom majiteľ vedel. No v prípade rôznych cloud služieb, kde sa ich poskytovatelia chvália absolútne nepreniknuteľnou bránou bezpečnosti to už môže byť problém, najmä ak sídlia mimo priestoru EÚ. V týchto prípadoch je obsah telefónu cenný a môže skutočne napomôcť pri vyšetrovaní trestného činu. Nedokážem si však predstaviť, že by sme sa dostali do takej situácie, ako je vo Veľkej Británii, pokiaľ ide o trestanie neposkytnutia PIN k telefónu, aj keď ide o páchateľa trestného činu.
Ešte jedna situácia sa zrejme v budúcnosti bude diať celkom bežne, i keď je to z opačného spektra pohľadu. Niektorí výrobcovia telefónov už dnes plánujú, že pri krádeži zariadenia, toto dokáže urobiť snímku zlodeja, a v prípade, že telefón obsahuje aj snímač odtlačkov prstov, zachytí otlačok prsta zlodeja. Toto by mohlo výrazne prispieť pri riešení krádeží telefónov, kde je odhaľovanie páchateľov zložité. Väčšinou to končí tak, že si nechá majiteľ na diaľku zablokovať telefón alebo prípadne operátor sa snaží lokalizovať IMEI telefónu. To však okradnutému človeku väčšinou moc nepomôže, nemá telefón a nevie kto ho ukradol. A potom, zablokovaný telefón na diaľku je k ničomu a teda aj zlodej sa ho radšej zbaví. Dokonca, ak dokáže majiteľ lokalizovať jeho polohu, privolaná polícia mu iba smutne oznámi, že na základe takéhoto nástroja nepôjde nikomu do bytu zisťovať, či tam daný telefón je alebo nie je.
