Celkom bežné a zaužívané myslenie smeruje k tomu, že čím dlhšie sa deti hrajú na rôznych mobilných platformách, tým horšie pre ich zdravý vývoj. Je vôbec možné tento prijímaný pohľad vyvrátiť?
Čas nie je rozhodujúci
Nové dáta, ktoré sú spracované vo forme vedeckej štúdie, priniesol časopis PLos ONE. Jeho hlavná téza tvrdí, že nie je rozhodujúce, aký dlhý čas dieťa trávi pred obrazovkou z pohľadu priamej škodlivosti takto stráveného času. Publikovaná práca vyvolala už ohlas v mnohých krajinách, nie len v USA, kde vlastne vznikla.
Ak totiž zaznieva názor, že čas strávený pred obrazovkou nie je pre deti škodlivý, priťahujete takéto konštatovanie pozornosť. Vedci však nehovoria iba jeden záver, aj keď ten je pre mnohých podstatný. Pridávajú k tomu, že v sledovaných problematických prípadoch detí sa k času pred smartfónom pridávali aj iné okolnosti, ako je napríklad vzťah s rodičmi alebo priateľmi. A tie spoločne následne generovali psychické problémy u niektorých sledovaných detí.
Štúdia sledovala správanie 12 000 detí vo vekovom rozpätí deväť až desať rokov, a to naprieč všetkými oblasťami USA. Dát, ktoré mapujú správanie detí a najmä čas, ktorý venujú svojim mobilných zariadeniam, je viacero. Austrálska práca zameraná na deti a ich tablety, notebooky, herné konzoly, televízory a smartfóny ukázala, že jedno dieťa vlastní v priemere 3,3 zariadenia. A čas, ktorý venuje svojim zariadeniam, dosahuje v priemere 3-4 hodiny denne. Medzi hlavné obavy, ktoré sa opisujú a spájajú s časom na obrazovke, sú najmä depresia, úzkosť, strata bežnej sociálnej interakcie alebo znížená kvalita spánku.
Americká štúdia sa cez dotazník smerovaný na rodičov a samotné deti zamerala na zistenie priameho spojenia medzi časom tráveným na mobilných zariadeniach a výkonom v škole, spánkovým režimom, vzťahom s kamarátmi a samotnými rodičmi a duševným zdravím detí.
Pozeranie do obrazovky nemusí byť zlé. Dôležité sú aj ostatné faktory
Výsledkom po porovnaní a analýze dát bolo zistenie, že samotné pozeranie do obrazovky tabletu napríklad 4 hodiny denne, nie je priamou cestou k duševným poruchám alebo problémov škole. K tomu sa však pridáva aj určitá pochybnosť nad prepojením dát.
Napríklad pri kvalite spánku sa tento nemeral digitálne cez rôzne spánkové aplikácie, avšak iba konštatovaním rodičov, že dieťa v noci spí dobre. Na strane druhej, vzťah medzi kvalitou výsledkov v škole a častým sledovaním mobilných obrazoviek, sa vďaka známkam dal vyhodnotiť. A tu nastupujú spomínané ďalšie faktory, vzťahy v rodine, s kamarátmi a podobne. Tie vstupujú do bežného života a extrahovať iba čas pred obrazovkou a k nemu prisúdiť zhoršenie výsledkov v škole, proste nebolo možné. Štyri a viac hodín udávali rodičia v americkej štúdii ako maximálny čas, ktorý dieťa trávi denne pred obrazovkami.
Štúdia sa nezaoberala kvalitou daného strávené času, či je venovaný produktívnej práci a príprave do školy alebo zábave. Je to však aspekt, ktorý môže zohrávať dôležitú úlohu pri posúdení vplyvu zariadení na vývoj dieťaťa. Každopádne, všeobecne zaužívané názory, ako dlhý čas pred tabletom alebo telefónom škodí nevymiznú, jedna alebo viacero vedeckých prác to zrejme nezmení. Na škodu môže byť práve nevnímanie rozdielu, na čo dieťa tablet, telefón alebo televíziu používa. Zapojenie týchto zariadení do edukačného procesu je už dnes v plnom prúde a táto stránka by nemala byť vnímaná, ako strata času alebo ako negatívny vplyv na vývoj detí.
