RECENZIA Apple iPhone XS: Kvalita za nerozumnú cenu

Systém: iOS 12 a jeho možnosti

Základným rozdielom medzi smartfónmi od spoločnosti Apple a ostatnými zariadeniami je operačný systém. iOS existuje už nejakú tú dobu a najnovšia verzia tohto operačného systému prišla spolu s tohtoročnými iPhonmi. Domovská obrazovka je zároveň aj menu aplikácií, ktoré už veľmi dobre poznáme. Okrem zmeny pozadia a vytvárania priečinkov neponúka žiadne možnosti personalizácie. V rámci jednotnosti celého systému nájdete všetky nastavenia aplikácií v nastaveniach systému. Chce to zvyk, no po pár dňoch s tým problém mať nebudete. Rovnako ako ja. iOS12 ponúka okrem vylepšenej optimalizácie aj jednu zásadnú novinku a tou sú zoskupené notifikácie. Výborná vec, ktorá je v Androide už nejaký ten čas. Apple vypočul svojich zákazníkov a pridal funkciu aj do iOS. Pokiaľ vám teda príde viac notifikácií z jednej aplikácie, sú pekne zoradené v oknách, ktoré sú v jednom základnom okne. To si môžete rozkliknúť a prezerať notifikácie po jednej, prípadne ich vymazať všetky naraz, alebo len tie, ktoré nechcete vidieť. Funguje to jednoducho, rýchlo a spoľahlivo. Keď už sme pri notifikáciách, ich správanie si môžete dopodrobna nastaviť priamo v nastaveniach. Konkrétnej aplikácii môžete povoliť či sa budú informácie z nej zobrazovať priamo na zamknutej obrazovke, v centre hlásení alebo prídu notifikácie aj ako bannery. Hlásenia z konkrétnej aplikácie môžete aj kompletne vypnúť.

iOS je v mnohých veciach odlišný od Androidu a musíte si naň zvyknúť. Páči sa mi možnosť vrátiť sa o krok späť posunutím prsta zľava doprava a vždy, keď prejdem späť na Android, snažím sa urobiť podobné gesto. Asi po dvoch pokusoch si uvedomím, že v ruke už nedržím iPhone. No čo už, stáva sa.

Ovládanie systému gestami je veľmi návyková vec. Ľahko sa na to zvyká a funguje to bezproblémovo. Chcem sa vrátiť na domovskú obrazovku – potiahnem prst zdola nahor. Jednoduché. Chcem vyvolať menu naposledy spustených aplikácií, jednoducho swajpnem hore a prst chvíľu podržím. Prepínať naposledy spustené aplikácie je možné aj potiahnutím prsta po dolnej časti displeja zľava doprava. Veľmi jednoduché a intuitívne. S novým iPhonom vám stačí pár minút a v ovládaní ste ako doma. Uvedomil som si, že žiadny home button nie je potrebný.

Veľkou výhodou operačného systému sú aj aplikácie, ktoré ponúka obchod. Android aplikácie sú síce na vysokej úrovni, no stále mám pocit, že tie pre iOS sú optimalizované ešte lepšie. V App Store nájdete prakticky akúkoľvek aplikáciu, ktorá sa nachádza aj v Obchode Play. Pokiaľ nie presne rovnakú, minimálne jej alternatívu.

Pokiaľ vlastníte viac zariadení od Applu, dokážu medzi sebou veľmi dobre komunikovať. Poznámky, kalendár, e-maily, fotografie a omnoho viac môžete spravovať na viacerých zariadeniach súčasne. Je to veľmi návykové a funguje to výborne. Základným stavebným kameňom tohto systému je iCloud, pomocou ktorého sa všetko synchronizuje. Problémom môže byť len 5 GB úložného priestoru zdarma, no 50 GB stojí len 0,99 € mesačne. Pokiaľ však neplánujete synchronizovať fotografie, 5 GB by vám malo stačiť. Stále môžete využiť riešenie v podobe Google Fotiek a ich neobmedzeného úložiska. Stačí nainštalovať aplikáciu a nastaviť automatickú synchronizáciu.

Ďalšou výhodou iCloudu je zálohovanie iPhonov. Predtým, ako som vložil svoju SIM kartu do nového XS, používal som aj iPhone 7. Po prvom spustení som nastavil, aby sa nový iPhone obnovil zo zálohy práve zo staršieho modelu. Po pár minútach som tak mal nastavené rovnaké pozadie, nainštalované všetky aplikácie, videl som svoje fotografie, kontakty, všetky nastavenia systému boli úplne rovnaké, aké som mal v iPhone 7. Toto je naozaj geniálna vec. Dokonca som sa ani nemusel prihlasovať do väčšiny aplikácií, no niektoré (napríklad aplikácia banky) predsalen kvôli bezpečnosti vyžadovali opätovné prihlásenie.

Samostatnou kapitolou v rámci systému je iTunes a funkcie s ním spojené. Bez iTunes do iPhonu nenahráte hudbu, filmy, prakticky nič. V dnešnej dobe to však nie je problém, pretože existuje množstvo hudobných streamovacích služieb (Apple Music, Spotify…), pomocou ktorých môžete mať celú svoju hudobnú knižnicu stále so sebou. Jediné čo na to potrebujete, je dostatočne veľký dátový balík od operátora. Nič nemusíte mať fyzicky v pamäti zariadenia. Nájdu sa určite aj používatelia, ktorí majú radšej svoje súbory priamo v telefóne. V tomto prípade sa musíte pripraviť na niekoľko nastavení synchronizácie iTunes. Keď už máte všetko nastavené, ostatné úkony sú už otázkou jedného kliknutia.

V systéme chýba súborový manažér a pokročilé veci so súbormi jednoducho neurobíte. Kopírovanie, duplikovanie či presúvanie sa teda nekoná. Existuje tu síce aplikácia, s názvom “Súbory”, no v nej si môžete prezerať svoje fotografie a ostatné súbory, ktoré máte na cloudových úložiskách. Apple bol v tomto vždy prísny a stále je tomu tak. Na druhú stranu, mne to vôbec nevadí. Všetko mám presne tam, kde to mať chcem a všetko spolu funguje. To je najdôležitejšie.

S kúpou iPhonu nedostávate len samotné zariadenie, ale aj aplikácie, ktoré by inak stáli nemalú sumu peňazí. Za zmienku stojí aplikácia iMovie na strihanie videa, Garageband na skladanie hudby či aplikácie na prezeranie a vytváranie dokumentov, tabuliek a prezentácií. Všetky tieto aplikácie sú zdarma. Poznámky sú automaticky synchronizované a máte k nim okamžitý prístup z každého zariadenia, v ktorom máte nastavený iCloud. E-mailová aplikácia je spoľahlivá, no ja som si radšej nainštalovať Gmail a používal ten. Kontakty môžete mať uložené na iCloud účte, no smartfón nemá problém ani s tými z Googlu. Stačí pridať svoj účet, nastaviť čo sa má synchronizovať a kontakty sú v adresári. Rovnako to funguje aj s kalendárom či poznámkami.

Hovorí sa, že iOS je jednoduchý systém. Ja by som to však až tak jasne nevidel. Pokiaľ ho máte nastavený presne podľa seba, jeho používanie je naozaj jednoduché. Nastavenie synchronizácie, iCloudu a všetkých vecí, ktoré som chcel využívať mi však neraz narobili vrásky na čele a musel som googliť, ako sa čo nastavuje a ako sa jednotlivé funkcie správajú v prípade rôznych nastavení. Keď už však máte všetko nastavené, systém je naozaj jednoduchý a nestratí sa v ňom nikto. Len si treba zvyknúť na základné veci, ktorými sa odlišuje od Androidu.

Rýchle menu si zobrazím jednoducho potiahnutím prsta zhora nadol z pravej strany displeja. Tu už vidím všetky základné nastavenia, ktoré už veľmi dobre poznám. Nechýba úprava jasu (automatickú reguláciu musíte nájsť hlboko v nastaveniach), ovládanie prehrávača hudby či nastavenia hlasitosti zvukov. Toto menu je možné aj čiastočne upraviť a pridať svojich zástupcov, napríklad nový budík či baterku. Nachádza sa tu aj rýchle ovládanie pripojení, jednoducho zapnete letový režim, vypnete dáta alebo zapnete a vypnete bluetooth či Wi-Fi. Počkať, počkať. Nevypnete. Len sa odpojíte od aktuálne pripojenej siete/zariadenia. V prípade, ak chcete Wi-Fi alebo bluetooth vypnúť úplne, musíte tak učiniť v nastaveniach. Toto však nie je novinka, poznáme to už zo systému iOS11. Dá sa na to zvyknúť, no ja by som radšej privítal úplné vypnutie priamo bez nutnosti vchádzať do nastavení.

Úplne vľavo na domovskej obrazovke môžete predsalen pridávať nejaké widgety. Nie však systémom, ako na Androide. Widgety sú usporiadané pekne pod sebou a jednoducho ich pridáte alebo odstránite. Prakticky každá aplikácia ponúka svoj widget. Ja som si nechal zobraziť počasie a widget s názvom “nasledujúce”. V tomto prípade sa na ňom zobrazí vaša najbližšia udalosť. Nemusí to byť len udalosť z kalendára, ale napríklad aj budík, prípadne pripomienka.

Najväčšou novinkou, ktorá so systémom iOS12 prišla, je funkcia s názvom “Čas pred obrazovkou”. Ako už z názvu vyplýva, smartfón zaznamenáva všetky činnosti, ktoré s ním robíte. Či už sa jedná o odblokovanie s cieľom pozrieť si aktuálny čas alebo surfovanie po internete. Všetko je zaznamenané. Získate tým prehľad o tom, koľko času ste denne strávili s telefónom, akým aplikáciám ste sa venovali, ako dlho bol zapnutý displej, koľko hlásení vám prišlo alebo ako často zariadenie odblokujete. Naozaj výborná vec. Len potom keď vidím svoje štatistiky, rozmýšľam nad tým, či som nemohol ten čas stráviť aj lepšie ako pozeraním do telefónu. Zaujímavosťou je aj možnosť pridania limitov pre aplikáciu. Ak sa pristihnete, že nejakú aplikáciu používate až príliš, jednoducho si k nej odrežete prístup. Mnohým používateľom sa takéto riešenie páči, no ja som radšej nič nenastavoval :D.