Od úplného začiatku kauzy okolo Edwarda Snowdena sa mnohí ľudia začali zaujímať o to, čo sa vlastne deje s ich súkromnými údajmi. Nelegálne praktiky presúvania údajov z európskych serverov na americké a následné skúmanie týchto údajov vládnymi organizáciami v USA pobúrili mnohých európskych občanov, ktorí žiadali zmenu. Žiaľ, až doteraz boli tieto spory často veľmi nejasné. Najväčšími problémami sú rozdiely v zákonoch v Európskej únii, v jej jednotlivých členských krajinách a v zákonoch USA a ďalších krajín. Aby sa ale týmto praktikám úplne zabránilo, je potrebné oficiálne nariadenie Európskej únie. Všetko teraz nasvedčuje tomu, že by sme sa takéhoto nariadenia mohli čoskoro dočkať.
Dôležitý krok pre zrušenie takéhoto zdieľania dát, resp. nastavenia lepších regulačných opatrení, spravil generálny advokát Súdneho dvoru Európskej únie Yves Bot. Ten teraz uverejnil dokument, v ktorom kritizuje tieto praktiky a navrhuje ich zastavenie, alebo aspoň spomínanú prísnejšiu reguláciu. Všetko to pritom začal Max Schrems, verejný ochranca súkromia. Ten chcel presvedčiť Európsku úniu, aby preskúmala praktiky Facebooku pri presúvaní dát zo serverov v Írsku na zahraničné servery USA. Podnetom pre to boli práve uniknuté dokumenty od Edwarda Snowdena, ktoré pobúrili množstvo bežných občanov a nie iba ochrancov súkromia. Schrems sa odvolal na írsky súd, kde ale neuspel. Podľa súdu sú totiž Spojené štáty americké spojencom, ktorý by takéto nelegálne praktiky určite neuplatňoval. Schrems sa ale s rozhodnutím írskeho súdu neuspokojil a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie. Tu sa celá situácia dostala do zaujímavej roviny.
Prípadu sa totiž ujal práve spomínaný Yves Bot. Ten so Schremsom súhlasí a tvrdí, že všetky krajiny EÚ by mali brať väčší ohľad na to, čo sa deje so súkromnými dátami užívateľov, ktoré sú prenášané na americké servery. Bot tak celú situáciu trochu skomplikoval a miesto toho, aby Schremsovmu odvolaniu nevyhovel, sám zhotovil oficiálny dokument, ktorý bude slúžiť ako podklad na ďalšie rozhodovanie.
Tento dokument zatiaľ ale nič neznamená a v žiadnom prípade nejde o oficiálne stanovisko či nariadenie. Ak by ale minulosť mala byť nejakým indikátorom, zrejme tieto dokumenty predsa len niečo znamenajú, keďže v predchádzajúcich prípadoch boli často priamym odrazom toho, ako sa súd v konečnom dôsledku rozhodol. Ak by to tak bolo aj tentokrát a súd by nakoniec dal za pravdu Botovi a Schremsovi, spoločnosti ako Google, Facebook či Microsoft by museli dáta o európskych občanoch uchovávať na európskych serveroch. Výhodou toho by bol oveľa lepší dohľad nad súkromím a bezpečnosťou údajov Európanov. Na druhej strane, je tiež pravdepodobné, že európski užívatelia by stratili okamžitý prístup k zaujímavým novinkám, ktoré tieto technologické spoločnosti často predstavujú.
Hoci finálny verdikt je ešte stále v nedohľadne, je minimálne zaujímavé, aký spád nabrali udalosti týkajúce sa presúvania súkromných údajov na zahraničné servery. Bude tiež zaujímavé sledovať, ako sa k situácii postavia bežní občania. Je zrejmé, že európska populácia je oveľa lepšie vzdelaná v otázke bezpečnosti, ako to bolo pred rokmi, keď vyšli na povrch mnohé odhalenia v kauze Edwarda Snowdena. Je ale možné, že pre zahraničné spoločnosti by takéto obmedzenie predstavovalo výraznú prekážku pri sprístupňovaní noviniek aj pre európskych občanov, na čo by zasa doplatili úplne všetci užívatelia v Európe. Ako sa k tejto otázke staviate vy? Obávate sa špionážnych aktivít CIA či NSA, alebo dôverujete nadnárodným organizáciám a tieto nové opatrenia považujete za zbytočné? Dajte nám vedieť v diskusii pod článkom.
