Podvodné reklamy sa v plnej miere vedia uplatniť aj na sociálnych sieťach. Zatiaľ podľa zistení sa zdá, že snaha alebo nadšenie s ich odstraňovaním nie je také, ako by spotrebitelia očakávali.
Vyjadrenia verzus skúsenosti zákazníkov
Kritika do vlastných radov nie je príjemná. Tak Google ako aj Facebook ju nemajú v láske a pri probléme sa snažia poukázať na fakt, že ich zásahy voči nežiaducemu správaniu sú vždy aktívne. A konajú tak bez toho, aby bolo treba upozorňovať na problém. Anglická organizácia Which? upozorňuje cez svoje štatistiky, že realita je odlišná od toho, ako ju obe spoločnosti prezentujú.
Podľa Which? sa reakcie Facebook a Google, ktoré tvrdia, že odstraňujú podvodné reklamy nestretávajú s realitou a ich vlastnými zisteniami. Google mal zlyhať až v 34 % podvodných prípadoch, čo znamená, že presne toto percento nahlásených podvodných reklám nebola spoločnosť schopná odstrániť.
Pri Facebooku je to o niečo menej, 26 %. Dôležité je, či používatelia týchto sociálnych platforiem vôbec nahlasujú, že sa stali obeťami podvodu, aby sa zjednala náprava aspoň v tom, že takáto aktivita bude zakázaná. Percento zákazníkov, ktorí sa ochotne podelia so svojou negatívnou skúsenosťou, je relatívne nízke. Pri Facebooku 27 % a pri Google iba 19 % ľudí oznámi, že ich okradli. Za tak nízkymi údajmi je zrejme fakt, že viera používateľov v zmenu a zásah je tiež nízka. Proste neveria, že sa náprava vykoná.
Napriek tomu Google uvádza, že zablokoval viac ako 3,1 miliardy nevhodnej a pravidlá porušujúcej reklamy. Obe spoločnosti sa pri tejto kontrole spoliehajú na algoritmy a taktiež kontrolu zo strany svojich zamestnancov. Najviac sa objavujúcou situáciou je ponuka značkovej obuvi alebo oblečenia, ktorá sa tvári ako sezónny výpredaj, pričom cieľom je iba získať peniaze od zákazníka. Tomu potom nepríde žiadny tovar, prípadne iba lacná napodobenina. Vždy je tak požiadavka na platbu vopred.
Online platformy musia byť oveľa proaktívnejšie
Which? komentoval celý problém ako súbor viacerých faktorov takto:
„Kombinácia nečinnosti online platforiem pri hlásení podvodných reklám, nízka úroveň hlásení obetí podvodov a ľahkosť, s akou môžu inzerenti zverejňovať nové podvodné reklamy aj po odstránení pôvodnej reklamy, naznačujú, že online platformy musia byť oveľa proaktívnejšie v prístupe, ktorý zabráni tomu, aby sa podvodný obsah dostal k potenciálnym obetiam.“
Služba Which? ponúka aj bezplatný nástroj na odhaľovanie podvodov, pričom tak robí cez identifikáciu častých a už zaznamenaných foriem podvodu. Ak ich identifikuje na ponuke, upozorní na to spotrebiteľa. Asi kľúčové by bolo posúdenie, do akej miery je priestor preniesť zodpovednosť za takéto reklamy priamo na Facebook alebo Google? Táto debata však nie je na programe, pričom by zrejme aj presiahla hranicu znášania zodpovednosti prevádzkovateľov on-line priestoru za správanie iného subjektu, ktorý je navyše vytvorený od začiatku s úmyslom spôsobiť kupujúcemu škodu.
Treba preto pripomínať už mnoho krát napísané pravidlo, že nakupujem u subjektu, ktorý poznám, má referencie a pri platbe vopred vo výške 100 % si musím overovať skutočnú realitu predávajúceho.
