Je to klišé, no musím to povedať – doba sa mení. Vidno to na najmä na ľuďoch, nie na strojoch, či pokroku vo vede. Každý deň sme zahltení množstvom informácií, faktov, poloprávd, tvrdení a nik z nás presne nevie, čo je pre jeho život dôležité, čo by si mal zapamätať. V modernej dobe sa z nás stali stroje. Robíme veľa vecí, najlepšie naraz, a zatiaľ čo pred 30 rokmi boli v trende funkcie ako predavač, sekretárka, telefonista, tréner či agent cestovnej agentúry, dnes zastávame funkciu hneď niekoľkých ľudí. Do nášho života sa dostal multitasking, robenie viacerých vecí naraz. Z veľkej miery sa k tomu pričinil rozvoj mobilných telefónov, ktoré v dnešnej podobe ponúkajú množstvo funkcií a vylepšení. Kým čakáte na autobus, tak čítate noviny, prehliadate internet alebo pozeráte e-maily, počas cesty domov počúvate hudbu a sledujete online výsledky futbalového stretnutia a akonáhle prídete domov, zapnete si hru, skontrolujete sociálne siete, prípadne si priamo v mobile prečítate nejakú knihu. Nič ale nerobíte ako samostatnú činnosť. Zatiaľ čo si myslíte, že multitasking je efektívny a dovolí vám urobiť viac vecí naraz, pravdou je, že to je jedna obrovská ilúzia. Multitasking je kontraproduktívny. A existujú o tom aj vedecké dôkazy.
Earl Miller, neuro-špecialista z MIT, povedal: “Naše mozgy nie sú tak dobre poprepájané káblami. Keď si ľudia myslia, že robia multitasking, tak vlastne iba prepínajú z jednej činnosti na druhú vo vysokej rýchlosti. A zakaždým, keď to urobia, to má negatívny vplyv na ich mozog.” Namiesto dokonalého žongléra si tak predstavte skôr amatéra, ktorý si vyhadzuje 2 loptičky v jednej ruke. Jedna je vždy vo vzduchu a jednu vždy pevne drží v dlani. Multitasking teda nespôsobuje to, že by sme zvládali viac vecí naraz, on je naopak kontraproduktívny a spôsobuje stratu efektivity našej práce. Je známe, že multitasking, ako taký, spôsobuje nadmerné vylučovanie hormónov kortyzol a adrenalín, ktoré vo vzájomnom pôsobení spôsobujú akési zahmlievanie myslenia. Multitasking spôsobuje závislosť na dopamíne, niečo ako odmenenie sa za každú stratu sústredenia a hľadanie externej stimulácie. Naše mozgy si vypestovali úplne iné zmysly než v minulosti a dnes sa necháme aj ľahšie vyrušiť, hocičím lesklým, svietiacim, zvoniacim – ako malé mačatá. Prišiel ti mail, SMS, upozornenie z Facebooku, notifikácia z hry alebo len niekde v pozadí počuješ niečo zvoniť? Okamžite musíš pozrieť na svoj mobil a tvoje sústredenie sa je fuč. Skončenie niekoľkých malých vecí nám dáva pocit zadosťučinenia, spokojnosti a svoj mozog opíjame malými víťazstvami nad malými vecami. Podstatné veci nám ale veľmi často unikajú. Modernú dobu perfektne vystihuje jedna modelová situácia. V minulosti, keď ste mali nejaké stretnutie alebo ste boli jednoducho zaneprázdnení, a zvonil vám telefón, tak ste ho vyvesili alebo vypli jeho zvuk. Nezodvihli ste ho, pretože ste jednoducho v tej chvíli robili niečo iné. Dnes máte míting a už po prvom zazvonení mobilu sa ospravedlníte, zodvihnete ho a dotyčnému poviete, že máte práve schôdzku a nemôžete volať, že sa mu ozvete hneď ako to bude možné a že vás to mrzí. Nová doba si nás jednoducho omotala okolo malíčka a núti nás stále robiť niečo iné. A svoj mozog samozrejme pochválite, lebo ste vyriešili malý problém.
Volá sa to info-mánia. Tento výraz pochádza od profesora psychológie Glenna Wilsona, ktorý pôsobí na Gresham College v Londýne. Ten svojim výskumom dokázal, že ak sa sústredíte na nejakú vec a príde vám upozornenie na e-mail, v tom momente strácate 10 bodov zo svojho aktuálne použiteľného IQ. Mnohí ľudia riešia problém so sústredním sa marihuanou. Tá totižto v mozgu dokáže podráždiť tie správne receptory, ktoré spôsobia, že sa dokáže chvíľkovo venovať naraz viacerým činnostiam. Využívajú to najmä umelci, ktorí takto získajú lepšiu kreativitu. Wilson sa vo svojom výskume venoval aj tejto téme a verejne vyhlásil, že multitasking škodí nášmu mozgu ešte viac, ako marihuana a jej užívanie.
Zaujímavý výskum robil aj doktor Russ Poldrack, neuro-špecialista zo Stanfordu. Ten vysvetľuje, že venovanie sa niekoľkým činnostiam naraz spôsobuje, že informácie, ktoré sa chcem naučiť naspamäť, putujú do zlých partií mozgu. Tak napríklad študent, ktorý popri učení pozerá televíziu, posiela informácie na zapamätanie si do časti mozgu pre schopnosti a zručnosti, nie do pamäťovej časti pre fakty a nápady. Bez vyrušovania by mozog posielal nové informácie hipokampu, kde by sa uložili podľa kategórií a jednoduchšie by sme si ich zapamätali. Earl Miller z MIT dodáva: “Ľudia jednoducho nevedia robiť viacero vecí naraz a keď povedia, že to robia, tak iba klamú sami seba.” A klamú aj svoj vlastný mozog.
Z pohľadu energie je multitasking pre mozog veľmi vyčerpávajúcim. Pri zmene sústredenia totižto spotrebúvame kyslík a glukózu, ktoré sú potrebné aj pre samotné rozmýšľanie a memorovací proces. Pri rýchlom prepínaní z jednej veci na druhú spotrebujeme množstvo “mozgového paliva” a pri jeho nedostatočnej úrovni začíname byť vyčerpaní a dezorientovaní. To čoskoro vedie k nervozite a impulzívnemu chovaniu. Pri sústredení sa na jednu vec náš mozog dokáže vypnúť všetky ostatné, nepotrebné vnemy, a energiu spotrebúva oveľa menej. Dosah multitaskingu na naše správanie je taký veľký, že dokonca spôsobuje aj naše nesprávne rozhodnutia. Pri tom, ako sa sústredíme na jednu vec a na náš mobil príde napríklad SMS, sa začíname sami seba pýtať – Od koho prišla tá správa? Mám na ňu odpovedať? Kedy mám na ňu odpovedať? Čo odpoviem? V rýchlosti chcete na správu odpovedať, aby ste sa opäť mohli sústrediť na jednu vec a často svoju odpoveď nepremyslíte, čo neskôr to ľutujete. A takto to funguje aj pri iných, dôležitejších rozhodnutiach.
Problémom je e-mail. Keď sa ľudí z Fortune 500, vedcov, študentov a iných osobností opýtali na najčastejší dôvod straty sústredenia, odpovedali “e-mail”. Každý dnes totižto komunikuje formou e-mailov, je to predsa jednoduché, nič to nestojí a rýchlo sa dorozumiete aj s ľuďmi na druhej strane sveta. Vedci, výskumníci, hoci i študenti pracujúci na nejakom projekte, dostávajú denne desiatky až stovky e-mailov, ktoré si vyžadujú okamžitú (prinajmenšom rýchlu) odpoveď. Akonáhle ale raz začnete odpisovať na maily popri nejakej práci, skončili ste. Celý deň iba kontrolujete e-mailovú schránku, či vám niekto neodpísal, či od vás niečo ďalšie nepotrebujú, či nie je nejaký problém. Každý vie, že e-maily sú problematické, no každý z nás na ne musí odpovedať. Dnes to inak nejde. V porovnaní s minulosťou je situácia opäť úplne iná. Ak ste pred 30 rokmi chceli niekomu poslať správu, sadli ste si za stôl, zobrali pero a papier, napísali list, zabalili ho do obálky, pridali poštovú známku a poslali ho poštou. Už len kvôli všetkým týmto krokom ste si vôbec rozmysleli, či nejaký list idete písať a ak ste ho už písať začali, tak ste na ňom pracovali, dopĺňali všetky informácie a otázky, aby v jednej správe bolo všetko, čo ste potrebovali. Dnes napíšete e-mail v priemere asi za minútu a vôbec sa neobťažujete jeho prepracovaním a zakomponovaním všetkých vašich myšlienok. Napíšete o jednej veci, odošlete e-mail a o 5 minút si spomeniete na ďalšiu otázku, tak napíšete ďalší. Medzičasom vám príde odpoveď na vašu prvú správu, a tak musíte ihneď reagovať. A tak to ide dookola.
Ďalším aspektom, prečo často posielame maily, je ich cena. Však to nestojí vôbec nič. Samozrejme, musíte si jednorázovo zaplatiť za počítač a pravidelne platiť internet, no bez neho by ste si aj tak už nevedeli predstaviť život. V minulosti, ak vám došli obálky alebo známky, museli ste sadnúť na koňa, ísť do mesta kúpiť všetko potrebné, vrátiť sa naspäť, napísať list a potom ho ísť ešte aj odoslať. Dnes majú e-maily oveľa, oveľa menšiu hodnotu a internetová anonymita dodáva na odvahe odosielateľom. Jeden z vedcov raz povedal: “Dostávam množstvo mailov od ľudí, ktorých ani dobre nepoznám a žiadajú ma v nich, aby som pre nich urobil niečo, čo presahuje hranice mojej práce aj vzťahu medzi nami. E-mail to akýmsi spôsobom robí OK, ľudia sa jednoducho opýtajú na niečo, čo by sa nikdy neopýtali pri hovore, osobne alebo v súkromnom liste.”
Problémom e-mailov je aj to, že sa používajú na všetko. Zatiaľ čo v minulosti ste si listovú komunikáciu vedeli rozdeliť na osobné a pracovné zásielky, dnes vám chodí e-mailom všetko. Aj preto im venujete tak veľa pozornosti. Pri prichádzajúcom maily myslíte na to, či vám prišla osobná správa, upozornenie z banky, účet za mobil, pracovná ponuka, to-do úloha alebo hocičo iné. Jednoducho to musíte ihneď skontrolovať, však čo keby náhodou. Opačnou stranou mince sú scény z filmov, ktoré každý z vás pozná – dievča dostane list od milovaného a neotvorí ho roky. Lebo vie od koho je a vie, aký druh správy ju vnútri čaká. E-mail je ako droga, ako kinder vajíčko, ktoré si kúpite v obchode. Dostanete ho a viete, že v ňom bude hračka. Aj tak ho ale musíte ihneď otvoriť a pozrieť sa, aká. A keď vás nezaujme, tak sa jednoducho nestaráte a idete na ďalšie kinder vajíčko. Tieto návyky, ktoré sme si rokmi vybudovali, spôsobujú stres a dehonestujú našu schopnosť rozhodovania sa. Každý e-mail si vyžaduje naše rozhodnutie. A musí byť rýchle.
Od e-mailu sa dostávame k veľmi citlivej téme, sociálnym sieťam. Zatiaľ čo ľudia nad 30 rokov uprednostňujú komunikáciu e-mailom, mladí dnes komunikujú so svetom takmer výlučne cez Facebook. Namiesto toho, aby písali mail, totižto iba otvoria okno s kontaktom, napíšu mu rýchlu správu, pridajú fotku, dokument, text, hocičo a do niekoľkých sekúnd si správu nájde druhá strana. Za internetovú anonymitu textových správ sa dokonca v týchto časoch začali schovávať aj problémoví mládežníci. Na linku dôvery už nevolajú, ale píšu priamo z internetu. Ľudia pracujúci v krízových centrách sa tak môžu vysporiadať s viacerými prípadmi naraz, prípadne jednoducho preposlať správu psychológovi, ktorý na ňu odpovie bez toho, aby na druhej strane niekto vôbec zistil, že sa vymenil s operátorkou. Internet a moderná komunikácia dodávajú ľuďom odvahu a odbúravajú ich hanblivosť. Na internete totižto vystupujete často anonymne, prípadne si vytvoríte za istým účelom hoci aj falošný účet. Váš mozog opäť oklamete, že môže urobiť aj to, čo by v inej situácii neurobil.
Pri instantných internetových správach funguje rovnaký mechanizmus ako pri e-mailoch. Dostanete správu a cítite sa previnilo za to, že necháte niekoho na druhej strane komunikácie čakať na vašu odpoveď. Na novú správu vás ihneď upozorní nielen vyskakovacie okno na obrazovke vášho počítača, ale aj mobil či tablet. Ihneď tak odpoviete a odmeníte svoj mozog za to, že splnil jednoduchú úlohu. Mozgu sa to samozrejme páči, a tak od vás žiada viac malých úloh. Urob niečo, za čo ma môžeš odmeniť. A tak sa znova premiestnite na inú činnosť, ktorej venujete chvíľku svojho času, len aby ste sa opäť odmenili. A na veľké veci sa samozrejme vykašlete, lebo by ste na nich museli robiť dlho, kým sa odmeníte. Nedarí sa vám s učením? Tak odpíšte kamarátovi na správu. Aj ďalšiemu. A napíšte mu, ako sa mu darí, len aby ste nadviazali komunikáciu a nemuseli sa učiť. Alebo robiť. Stačí, že svoj mozog opijete množstvom malých odmien namiesto jednej veľkej. Takto totižto funguje moderná doba, takto si omotala naše mysle okolo svojho malíčka.
Všetky tieto výskumy a myšlienky zhrnul vo svojej práci Daniel J. Levitin. Ten si spomína aj na jeden zaujímavý experiment s myšami, ktorý uskutočnili jeho spolupracovníci Peter Milner a James Olds. Niekoľkým myšiam voperovali do časti mozgu nazývanej nucleus accumbens malé elektródy, ktoré simulovali tvorbu dopamínu. Ten sa tvorí vtedy, keď gambler vyhrá na automate, drogovo závislý človek dostane kokaín alebo má bežný človek orgazmus. Jednoducho túto časť mozgu nazvali “centrum uspokojenia”. Do klietky hlodavcov umiestnili malý spínač, ktorý po dotyku vypustil do mozgu myší malý impulz spôsobujúci ich uspokojenie. Myslíte, že sa im to páčilo? Tak tomu verte! Každá z myší neustále a v krátkych intervaloch stláčala tlačidlo (to bolo realizované ako malá hojdačka, cez ktorú myš musela prejsť) a zabudli pritom aj na základné činnosti ako jedenie či spánok. Ignorovali všetko dookola, chutné jedlo, dokonca aj možnosť sexu. Dookola stláčali iba to tlačidlo, až kým neboli myši totálne vyčerpané a neumreli na hlad a nedostatok spánku. Stačí, že si dookola dávali malú odmenu. Podobné prípady sa objavujú aj v ľudskej spoločnosti. Však len nedávno vyplávala na povrch správa o 30-ročnom Číňanovi závislom na počítačových hrách, ktorý umrel po tom, ako sa 3 dni vkuse hral na svojom počítači. Rovnako dopadol aj chlap z Kórei, ktorého po 50 hodinách súvislého hrania počítačovej hry odstavila až zástava srdca. Všetko je to o malých odmenách. Odpíšeme na správu, prejdeme jedno kolo v hre, dáme peknú fotku na Instagram, napíšeme komentár pod článok na internete a odmeníme svoj mozog dávkou hormónov. Nevadí, že v globále náš mozog trpí. Moderná doba z nás spravila závislých – na e-mailoch, sociálnych sieťach, internetovej komunikácii. Aj ja som závislý. Bohužiaľ.
Tento článok vychádza z knihy Organized Mind od autora Daniela Levitina, ktorá bude už čoskoro dostupná aj v slovenských kníhkupectvách.
úžasný článok, snáď sa stane témou týždňa lebo si to zaslúži
Mne sa to nechce čítat celé, keď to degeneruje mozog…
Právě naopak. Pokud si budeš něco číst opravdu celé, a nebudeš mezitím přeskakovat z okna do okna, tvému mozku to dost pomůže :)
Dlhe citanie ale stalo to za to. Pekne vystihnuta pravda :)
Vyborny članok, tiež už mám s týmto problém, hlavne vtom, že sa nemôžem sústrediť dlhodobo na jednu činnosť.
Veru je to celé na zamyslenie. Dokonca počas čítania tohto článku vyskočila správa na Skype a veru som mal dosť veľké nutkanie si ju pozrieť, ale v súlade s tým, čo som čítal som vydržal a pozrem si ju až po odoslaní tohto príspevku. A to ja ešte mám dobre, že napríklad mobil až tak nevyužívam. Hlavne ho využívam pre jeho hlavné funkcie ako telefonovanie či SMS-ky a ešte na hudbu. Bo, keď bol nový, tak som často tam bol na nete a potom som akosi za compom nemal, čo robiť. Isteže netreba všetkých škatuľkovať, veď niekto je na nete možno len 2 hodiny denne (PC aj mobil/tablet dokopy) a teda takýto syndróm mu nehrozí. A napríklad, keby sa chcem učiť, tak nechám mobil v jednej izbe a idem do druhej, kde je všetka elektronika vypnutá (bo sú aj experti, čo sa učia tak, že striedavo pozerajú do zošita a na telku). Netreba sa len nechať pohltiť týmto fenoménom a ak niekto rád chatuje, tak by sa mohol snažiť zorganizovať s tým človekom alebo s tými ľuďmi nejaké to stretko. Samozrejme v takom prípade by som dúfal, že sa nestane iná vec , ktorej som raz bol svedkom. Že priamo v reštike si všetci vyberú mobily a sme tam kde sme boli, len sa zmenilo miesto. V takom prípade mi ostane sa len pousmiať nad tým a povedať, že aspoň vytiahli päty z domu.
veľmi dobry a pravdivý článok! :) hned idem odložiť mobil a ucit sa:-D
vie niekto ci bude ta kniha dostupna aj v SK/CZ verzii?????
Zatiaľ čo ľudia nad 30 rokov uprednostňujú komunikáciu e-mailom, mladí dnes komunikujú so svetom takmer výlučne cez Facebook. Namiesto toho, aby písali mail, totižto iba otvoria okno s kontaktom, napíšu mu rýchlu správu, pridajú fotku, dokument, text, hocičo a do niekoľkých sekúnd si správu nájde druhá strana.
– ale ved je to to iste nie? Ano ale uznavam, ak vidime druhu stranu online, cakame odpoved aj online. Vacsi problem skor vidim v tom, kde mlady ludia hladaju informacie. Uz to nie su fora ci google, ale zial, Facebook.
V praci som to vyriesil tak, ze mam mobil na tichom mode. Proste, ak idem na wc, pripadne obed, pre napoj alebo niekam, beriem si zo sebou mobil a pozriem, ci niekto nevolal.. Maily mam tiez na ticho, ziadne vyskakujuce okna ani otravne pipanie. Myslim si osobne, ze ano, doba sa zmenila, ale ak niekto chce, nemusi byt otrok elektroniky ako takej.
Vyborny clanok, toto by mali hovorit v televiznych novinach, nie komu sa stalo nestastie, kolko ludi zomrelo a pod.
Zatiaľ čo ľudia nad 30 rokov uprednostňujú komunikáciu e-mailom, mladí dnes komunikujú so svetom takmer výlučne cez Facebook. Namiesto toho, aby písali mail, totižto iba otvoria okno s kontaktom, napíšu mu rýchlu správu, pridajú fotku, dokument, text, hocičo a do niekoľkých sekúnd si správu nájde druhá strana.
– ale ved je to to iste nie? Ano ale uznavam, ak vidime druhu stranu online, cakame odpoved aj online. Vacsi problem skor vidim v tom, kde mlady ludia hladaju informacie. Uz to nie su fora ci google, ale zial, Facebook.
V praci som to vyriesil tak, ze mam mobil na tichom mode. Proste, ak idem na wc, pripadne obed, pre napoj alebo niekam, beriem si zo sebou mobil a pozriem, ci niekto nevolal.. Maily mam tiez na ticho, ziadne vyskakujuce okna ani otravne pipanie. Myslim si osobne, ze ano, doba sa zmenila, ale ak niekto chce, nemusi byt otrok elektroniky ako takej.
Vyborny clanok, toto by mali hovorit v televiznych novinach, nie komu sa stalo nestastie, kolko ludi zomrelo a pod.
Wow, nádherný článok… Myslím si, že toto je veľmi vážna téma, ktorá je hodná aj vážneho riešenia.. Bohužiaľ, obávam sa, že toto už nevyriešime.. Je to súčasť dnešnej doby a “uľahčuje” nám to život. No, všetko má dve stránky… Aj ja sa priznám, trpím týmto a dosť mi to vadí, no neviem si pomôcť…
fuha, no budem asi jediny, ale kriste pane, zase tieto veci o tom, ako je moderna doba zla, vsetko bolo lepsie pred 30timi rokmi….. Ved vtedy sa povodnemu autorovi (tomu Levitinovi) aj postavil, teraz uz je ta erekcia dost naprd.
co s tym vsetci maju? Kazdy jeden rok niekto pinda na to, aka je moderna doba zla… Uz niekolko desatroci… Tak ked sa niekomu nepaci, nech ide do jaskyne. Vy si tu asi nikto nic nevazite… Mate uplne skvely zivot… Medzi vase najvacsie problemy ocividne patri, ze dostavate prilis vela emailov/sprav cez facebook/skype/whatever….
Rad by som vam vsetkym pripomenul, ze na tejto planete su stale ludia, ktori riesia nedostatok pitnej vody, nedostatok potravy, nemaju ani to najzakladnejsie vzdelanie a kazdy den su v totalnej spine a srackach.
Vy sa vsetci mate viac nez skvelo a vas mozog funguje aspon tak 100 krat lepsie, nez tym nestastnym chudakom. Nemate problem s pravidelnym prisunom jedla, mate pohodlnu strechu nad hlavou a vela casu na zaujimave zaluby.
To vsetko vdaka tej modernej dobe, na ktoru tak vsetci nadavate, ze ake to je cele naprd. Tak si chodte zit do amazonskeho pralesa, vyskusajte to na tyzden, mozno mesiac, ze ktory zivot by sa vam pacil viac;
Máš pravdu.. Sú tu aj omnoho vážnejšie problémy, ako je tento… Ale aj tak, aj toto treba riešiť
a preco to chces riesit? to je len bububu, tvoj mozog funguje uplne normalne. Nemas ziaden problem ;-) Len niektori ludia sa potrebuju medialne zviditelnit a zarobit na predaji knih plnych bullshitu.
Lukas, este ze ty si jeden z vedcov vdaka ktoremu mam jasno, dakujem.
Ano su tu omnoho horsie veci, ale clanok opisujuci dany problem by som nepovazoval uplne za bullshit.
Ty mas svoj nazor a tak isto aj ja ;-)
uz to odznelo na vela miestach, je to velmi stara hlaska ale: Americki vedci zistili, ze ludia uveria comukolvek co zistili americki vedci. Pointa tej hlasky je asi nejaka taka, ze za to ze nieco je niekde v novinach, ze americki vedci zistili, este neznamena, ze je to pravda, alebo ze clanok v novinach to interpretuje spravne atd.
Nevztahuje sa to mozno nutne na tento clanok (pretoze ja som si to nejako ani nezistoval ani sa mi do toho nechce, ze ci vobec ten clovek ma za sebou nejaky realny vyskum v tej oblasti a aky konkretne vyskum a aka bola vyskumna metoda), ale fakt, ze o tom pise knihu pre verejnost, ktorej tematika je doslova az silno bulvarna (moderna doba nam degeneruje mozgy) mi napoveda nieco o tom, ze to nie je prilis seriozne, je to len sposob, ako sa chce autor zviditelnit a pripadne z coho kupit chlieb.
Clanky o zlej modernej dobe a jej negativnych vplyvoch su tu uz desatrocia ak nie aj dlhsie a napriek tomu sa nezda, ze by zrazu cele ludstvo degenerovalo do stredoveku, naopak, ludstvo ide dopredu. Ludstvo ide dopredu vdaka tomu, ze je spolocnost schopna vychovat sikovnych ludi, ktori dokazu vytvorit inovativne vynalezy. To mi nepride ako ze by nas mozog bol degenerovany.
V skutocnosti, napriek tomu, ze nie je uplne jasne preco, IQ priemernych ludi vo vacsine casti sveta za posledne storocie rastie. Tolko k degenerovaniu mozgov modernou dobou. Proste bulvarne bububu.
Uplne suhlasim. Lukas to vystihol naozaj presne.
Toto je len dalsie vymyvanie mozockov od radoby panov odbornikov na ludsky mozog.
To, ze je niekto zavisly na modernych technologiach, nesposobila nova doba/pocitacove hry/facebook,… Je to jednoducho ludska slabost, ktora sa prejavila zafixovanim sa na nejaku cinnost. Keby ti zavislaci zili 100 rokov dozadu, tak by boli zavisli na vtedy dostupnych veciach ako alkohol/drogy/atd.
alebo na paseni krav. :D
I já jsem závislý… Děkuji za článek, je skvěle napsaný a pomohl mi pochopit, proč tak rád dělám přesně ty drobné činnosti za drobnou odměnu pro mozek (instagram, FB status, ale i komentáře zde…)
Přesně proto si chci koupit někde na kraji města malou chatku a trávit tam většinu času. Vyčlenit si několik hodin na práci a ve zbytku času např. pěstovat zeleninu. Odprostit se od lidí, kteří mě v jednom kuse od něčeho vyrušují a od všech těch okolních rušivých vlivů…
Pamatuji si, jak jsem dříve strávil každé odpoledne klidně celý týden tvorbou nějakého webu či videa a pak teprve jsem po jeho dokončení cítil tu odměnu, ten pocit dobře odvedené práce…
Dnes se mi to nedaří. Chci všechno hned, abych měl hned i tu odměnu. Nedokáži věci dotáhnout do konce, protože kdykoliv se do něčeho pustím, ihned mě vyruší telefon, přítelkyně, rodiče, email se slevami, status na FB od “Oblíbených přátel” atd. atd…
Veľmi mi tento článok pripomína knihu Digitálna Demencia od Manfreda Spitzera. :-)
Vyborny clanok, vela odhaluje. Par poznamok:
1) Jediny sposob, ako sa vsetkemu negativnemu, v clanku napisanemu, vyvarovat je, ze spomalime A ZAROVEN znizime svoju produktivitu prace ako ekonomicky fundament. Za produktivitu prace si ale dnes kupujeme viac televizorov, viac tabletov, viac aut. Je otazne, ci zamestnavatelia a aj samotni zamestnanci budu chciet vedome spomalit so znizenim zarobku, co je v zasade vedlajsim efektom (aspon vo vacsine pripadov).
2) Hoci bolo uvedene vela negativneho a “nicenie” mozgu vyssimi obratkami, clovek je tvor prisposobivy a ak by sme sa mali k tomu takto postavit, tak nevylezieme z jaskyn a nas mozog riesi len chytenie mamuta a zapalenie ohna. Teraz sme dalej, urobime neporovnatelne viac veci a asi styrikrat tak dlho zijeme (a aj stastne, ak si to vlastnou inteligenciou tak zariadime). Nezavrhoval by som preto sucasny rytmus, ak ho vieme dobre zvladat, robit si potrebne pauzy, tesit svoje telo i ducha dobrou dovolenkou, knihou, kvalitnymi produktami, zamyslenim sa/meditaciou. Proste zo zivota sa da tesit aj ked v nom vela rozmyslame a multitaskujeme:))))
Počas čítania som stále rozmýšľal nad tým, že škoda že odbornejším článkom na mojandroid sa nedá veriť lebo je tam vždy kopec hlúpostí alebo zle preložených viet meniacich význam.
Ale som rád že je to nakoniec reklama na knihu a tým pádom o dosť vyššia dôveryhodnosť lebo je to zaujímavá téma.
Som rade ze tym netrpim ale niekedy od toho nemam daleko. Ale zaujmalo by ma ine: to odmenovanie za drobne veci… ja som rad aj z drobnosti ktore sa mi podaria (samozrejme nie odpisanie na spravu) a udrzujem si tym pozitivnu naladu – aj pre toto plati ten efekt??. A skusim dat radu ludom co su na tom zavysli: ked vam nabuduce pride sprava tak si povedzte ze tento krat odolate… a pokuste sa. Bude to tazke ale skuste to.
Odměňování se za maličkosti je i například nakupování, vůbec v tom nemusí být technologie.
Toto je asi najlepší článok čo som kedy čítal. Naozaj
Toto je asi najlepší článok čo som kedy čítal. Naozaj
Palec hore. Fakt to stoji za zamyslenie. Ale najhorsie je to, ze to je pravda! Urcite by som bol za to, aby sa to vsetko zastavilo a vratilo spet.Ale to vratenie spet,by bolo vlastne krok do predu.Krasneho predu.Tak podme snivat ake to bolo vsetko naozaj krasne.Ja si na to pametam a to mi nikdo nezoberie a ani ma nikto nepresvedci ze toto co zijeme je dobre, alebo nedaj boze ze je to zivot.Je to iba to, co chcu iny aby tak bolo! Ale ja si este svoj zivot uzivam v ramci moznosti co najkrajsie.O tom by vam mohla rozpravat moja najblisia rodina, ze sa to este da.Mimochodom,mam 43 rokov, pc nemam, notbuk nemam, mam telefon a to len preto, aby som mohol zajtra zavolat do prace ze nepridem, ze chcem aj zit:-)
Ale tablet určite máš keď si sem odpisala a citas mojandroid :D
Tomas nauc sa citat :D
Mario nieje zena a ani v texte nic nenasvedcuje ze by to bola zena.
Spravu sem mohol kludne napisat z PC v praci alebo nema telefon ale smartphone ;)
Nieje to podstatne ja viem, ale tiez to svedci nieco o tom co sa spomina v tomto clanku. Ludia rychlo reaguju bez toho aby si poriadne precitali text ku ktoremu sa chceju vyjadrit. Ale priznavam, ze aj ja som sa nasiel v tomto clanku.
Zase žít dneska bez počítače si myslím, je docela sebevražda. Dost záleží i na způsobu tvé obživy. Ale například podnikatel, který to myslí alespoň trochu vážně, už se bez počítače obejít nemůže. Nebo alespoň lepšího tabletu, což je však podle mě dost neefektivní… Jinak máš samozřejmě pravdu. Ale nemyslím si, že se to posune směrem vzad. Spíš se začnou integrovat čipy do mozků, než aby se přestala používat výpočetní technika :)
(Jinak samozřejmě, že podnikatel se bez počítače obejde, ale pak může jít klidně makat do skladu nějaký velký firmy, a vydělá si možná i víc… Online marketing je a bude v podnikání téma číslo jedna ještě hodně dlouho.)
nedokázal som sa sústrediť prečítať tak dlhý článok..
Výborný článok! Skutočne hodnotný pre nás všetkých. Bolo by fajn tu takéto články s určitou pointou na zamyslenie vídať častejšie! :)
Veľmi zaujímavý článok, rozhodne stojí za zamyslenie, mám len jednu pripomienku: kričí z neho fakt, že ho neprekladal prekladateľ. Nabudúce si ho skúste pred zverejnením podrobne prečítať a zmeniť neprirodzenú štylistiku, anglický slovosled na slovenský a vyhodiť vsetky “svoj”, ktoré nie sú vyslovene nutné pre význam vety… Neberte to, prosím, ako buzeráciu, len podnet na skvalitnenie článkov :) nie len obsah, ale aj forma je dôležitá :)
Veľmi zaujímavý článok, rozhodne stojí za zamyslenie, mám len jednu pripomienku: kričí z neho fakt, že ho neprekladal prekladateľ. Nabudúce si ho skúste pred zverejnením podrobne prečítať a zmeniť neprirodzenú štylistiku, anglický slovosled na slovenský a vyhodiť vsetky “svoj”, ktoré nie sú vyslovene nutné pre význam vety… Neberte to, prosím, ako buzeráciu, len podnet na skvalitnenie článkov :) nie len obsah, ale aj forma je dôležitá :)
Ze sa autor zacal venovat ezoterike sa vzhladom na jeho predchadzajuce pociny pochopit da. Co ale nechapem je preco s tymi vyplodmi spamuje ostatnych. Zeby zimna depresia?
Každý kto si vie určiť priority tak s tým problém nemá. Všetko naraz sa robiť jednoducho nedá.
Ale ako napr. s tým telefonátom na tej schôdzke, nemusí odísť von a zavolať mu, dá sa poslať aj sms a to dokonca iba jedným ťuknutím. A aj s tými emailami, predsa nebudem odpisovať na email, keď mám inú dôležitejšiu prácu. Napr. ste podnikateľ, máte zákazníka a venujete sa mu a zrazu vám príde email, tak asi nikto by sa nevykašlal na zákazníka kôli písaniu mailu.
Veľmi dobrý článok, ktorý presne vystihuje problém dnešnej doby. Bohužiaľ my, “pripojení v MATRIXe”, si to vôbec neuvedomujeme a ani nepripustíme, že máme nejaký problém a že by sme mali niečo vo svojom živote zmeniť. Obklopujeme sa “rušičmi pozornosti”, aby sme ani len na chvíľu nezostali v tichu sami so sebou a aby sme ani náhodou nemali čas položiť si otázky typu: “Kto vlastne som?”, “Čo je zmyslom môjho života?”, “Využívam svoj čas, vyhradený pre tento život, naozaj zmysluplne?”
Keď sa tak nad tým zamyslím, tak musím konštatovať, že sme v peknej riti, priatelia.
V dnešnej dobe, keď sme zaplavení informáciami rôznej kvality, ich musíme filtrovať, filtrovať, filtrovať – blog na túto tému: http://saloky.blog.sme.sk/c/373765/sirenie-klamstiev-v-internetovej-dobe-prakticka-ukazka.html. Nemožno veriť každému.