Ak šoférujete, určite viete, že telefonovanie za volantom je zakázané. Nepotrebujete odborné štúdie na to, aby ste vedeli, že držanie telefónu pri uchu a komunikácia s niekým na druhej strane vám zamestnáva mozog a znižuje pozornosť. Odjakživa bolo riešením použitie hands-free sady. Jednoducho si vložíte slúchadlo do ucha a jednoduchým stlačením viete prijať hovor. Obe ruky na volante a jasná myseľ. Aspoň to sú zaužívané predstavy, ktoré teraz potláča najnovšia štúdia. Podľa tej nie je hands-free oproti klasickému telefonovaniu takmer žiadnym vylepšením.
Samozrejme, fakt, že máte k dispozícii hneď obe ruky, je v núdzovej situácii určite pomoc. Podľa najnovšej štúdie je však najväčším problémom pri telefonovaní zamestnávanie mysle konverzáciou a nie zaneprázdnená ruka. V teste boli vodiči rozdelení do troch skupín – prvá telefonovala s telefónom pri uchu, druhá používala hands-free sadu a tretia netelefonovala vôbec. Všetci vodiči boli v simulátore vystavení rovnakej situácii, keď sa na ceste objavil chodec, ktorého vodič mohol vidieť iba periférne.
Výsledky štúdie hovoria, že skupiny vodičov, ktorí telefonovali s hands-free alebo klasicky, si počínali rovnako zle. Približne o 40 % horšie ako vodiči, ktorí vôbec netelefonovali. To sa v prepočte odrazí na 11 metrov dlhšej reakcii už pri rýchlosti 40 km/h. Okrem toho, obe skupiny vodičov sú rovnako náchylné na prudké brzdenie, ktoré môže ohroziť vodičov vzadu za autom. Výsledky štúdie tak naznačujú, že práve konverzácia v telefóne je najväčším rušivým činiteľom. Miesto toho, aby bola naša mozgová kapacita využitá na analýzu vizuálnych podnetov z cesty a okolia, sa sústredíme na konverzáciu a pozornosť kvôli tomu klesá. Dr. Haque, ktorý stojí za touto štúdiou, dodáva, že klasická konverzácia so spolujazdcami nemusí byť až taká rušivá. Spolujazdec sa totiž môže prispôsobiť situácii naokolo a keď šoféra čaká náročné rozhodnutie, napríklad vjazd na križovatku, spolujazdec môže prestať rozprávať.
Zdroj: QUT via PhoneArena