Vedci z Delft University of Technology v Holandsku vyvinuli novú technológiu uchovávania dát. Novinka vo svete ukladacích médií využíva zápis dát na úrovni atómov a ponúka 500-krát väčšiu hustotu zápisu ako dnes komerčne dostupné pevné disky. Táto bola dosiahnutá ukladaním jednotlivým atómov chlóru na medenej doske, ktorá na ploche 1 palca štvorcového dokáže uchovať až 500 TB dát. Vďaka tomu by bolo možné na medený pliešok o veľkosti poštovej známky uložiť všetky knihy, ktoré boli napísané počas histórie ľudstva.
Vytvoriť takéto dátové úložisko nie je vôbec jednoduché a vyžaduje pomerne pokročilé nástroje a vybavenie. Nehovoriac o náročných podmienkach, v ktorých vzniká. Na to, aby mohli vedci ukladať jednotlivé atómy, potrebujú špeciálny tunelový mikroskop. Ten si môžeme predstaviť ako mikroskopickú ihlu, ktorá dokáže manipulovať s jednotlivými atómami. Aby sa predišlo defektom na medenom podklade a ku chybám po zápise dát, je nutné, aby sa s ním pracovalo výhradne vo vákuu v teplote blížiacej sa k -200° celzia. To sú podmienky, ktoré v bežnom svete len tak ľahko nedosiahnete.
Bitová logika zápisu je pomerne jednoduchá. Logickú 1 a 0 reprezentujú samotné atómy. Jednotka je daná kombináciou atómu chlóru a prázdneho miesta, v opačnom poradí sa štruktúra vyhodnotí ako logická nula. Na to, aby bolo možné takýmto spôsobom dáta zapisovať a čítať, sú atómy usporiadané v pravidelnej mriežke 12×12. Ako to celé funguje, môžete vidieť aj na videu:
V čom spočíva problém novej metódy zápisu dát? Okrem náročných podmienok, ktoré sú potrebné pre jej realizáciu, sú čítanie aj zápis dát veľmi pomalé. Zatiaľ čo čítanie len niekoľkých krátkych viet môže trvať 1-2 minúty, tak ich zápis je ešte zdĺhavejší a môže prebiehať aj 10 minút. V blízkej budúcnosti však vedci počítajú s nárastom rýchlosti minimálne na 1 Mbit/s.
Dátový blok so šírkou približne 100nm. Zakódovaná je v ňom časť prejavu fyzika Richarda Feynmana.
Blok je tak malý, že by sa aj s rezervou dokázal zmestiť na vírus chrípky.
Ako ste už asi správne usúdili, tak nová technológia ešte nie je pripravená pre komerčné využitie. Vedci však veria, že je len otázkou času, kedy sa im podarí “atómové” úložisko dát spojazdniť aj za normálnych podmienok. Ak budú úspešní, tak by sme sa v budúcnosti mohli stretnúť s terabajtovými internými pamäťami nielen v počítačoch, ale aj v smartfónoch a v iných nositeľných zariadeniach.
Zdroj: popularmechanics