Algoritmy, sociálne siete a dôvera ľudí. Kombinácia znakov, ktoré charakterizujú spôsob, miesto a cieľovú skupinu. Od kedy sa Facebook chváli, že zmenil algoritmy a úspešne filtruje nepravdivé správy a vymyslené tvrdenia, ide touto cestou už pol roka Google. Dá sa však na tieto technické novinky spoľahnúť?
Google a jeho algoritmus
V marci tohto roka sa udiala výrazná zmena, aspoň tak ju Google definuje. Prekopal, zmenil a nasadil nové algoritmy, ktoré majú za cieľ filtrovať vyhľadávané výsledky tak, aby sme sa dostali k požadovanej správe a čo je dôležitejšie, aby bola aj pravdivá. A zámer bol, ponúknuť v prvom kroku nový spôsob filtrovania výsledkov na mobilné verzie Google vyhľadávača. Dôvod je jednoduchý, americká spoločnosť má zistené, že až 60% jej zákazníkov ide na internet práve vďaka malej mobilnej krabičke (smartfón, tablet a pod.).
Ak by sme sa pozreli na spôsob, ako vlastne Google celý proces označovania stránok a ich hodnotenia zvláda, tak nie je za tým iba robot a ním vytvorené algoritmy. Na rad prichádzajú tímy zamestnancov od Google, ktoré prechádzajú bloky web stránok a jednak ich hodnotia a tiež zaraďujú do relevancie vyhľadávača. Ak bude podľa nich napríklad nejaký zdroj pochybný, alebo dokonca nedôveryhodný, Google ho síce nezruší zo svojich výsledkov, avšak odsunie o desiatky výsledkov ďalej, čím ho vlastne zlikviduje. Málokto sa prehŕňa takým množstvom odkazov.
Jeden príklad za všetky. Ak je novinársky web, ktorý publikuje články autorov alebo samotný web bol medzinárodne hodnotený (napríklad Pulitzerova cena), bude automaticky vyhodnotený ako dôveryhodný. Ak si však založím blog, kde budem písať o politickom dianí, robiť kontrolu verejného priestoru a moje informácie budú pravdivé, avšak budem mať gramatické chyby v článkoch, Google to vyhodnotí ako zdroj nedôveryhodný a napriek pravdivému obsahu ma odsunie na miesta vo vyhľadávaní, kde šanca na moje objavenie klesne skoro na minimum. A tým samozrejme budú klesať alebo vlastne nikdy ani nestúpnu moje návštevnosti. Iste, môj príklad je extrémny, chcel som však poukázať na to, že systém nie je dokonalý, nikdy ani nebol a preto slepá dôvera v jeho výsledky tiež nie je možná. A nikdy ani nebude.
Dajme ešte jeden príklad, ktorý ako odkaz na Google, vzbudil práve pozornosť. Vyhľadávač totiž začal v známom prípade strelca z Texasu šíriť na prvých miestach odkaz spojený s jeho osobou a jeho postavenia radikálneho komunistu a dokonca pripojil prepojenie s hnutím Antifa. Boli to vymyslené údaje, ktoré sa objavili vo veľkom množstve na sieti Twitter, odkiaľ ich Google začal preberať do svojho vyhľadávača a jeho algoritmy správu vyhodnotili ako správnu, začali ju preferovať medzi prvými výsledkami. A na to stačilo celkom málo, aby sa správa objavovala ako faktické konštatovanie na inej sieti, teda mala byť pravdivá. Avšak nebola.
Všetci veria v Google?
Krátky prieskum v mojom okolí potvrdil a vlastne zodpovedal na túto otázku kladne. Jednak z desať oslovených ľudí všetci používajú na prvom mieste slovenskú verziu Google a cez ňu hľadajú všetko. Dokonca niekedy sa ani nesnažia otvárať a čítať celé články, postačuje názov, ktorý údajne vystihuje obsah. Algoritmy však omylné sú. Google ich už má nasadené v plnom rozsahu a jedine na nich záleží, ako stránku vyhodnotia. Aj keď sa v úvode schádzali viaceré tímy a kategorizovali weby, ich úlohou bolo hlavne definovať kľúčové znaky webu, ktoré potom vyhľadávacie roboty porovnávajú s inými a podľa tohto ich radia a určujú ich dôveryhodnosť.
Osobne som mal pocit, a ten som chcel uviesť aj týmto článkom, že dnešné hľadanie odkazov a správ prostredníctvom Google, je plne pod kontrolou a dôvera v jeho výsledky sa ani neskúma. No nie je to samozrejme pravda. Aj pri malej snahe a kritickom myslení vlastným rozumom dokážem odhaliť, že niektoré ponúkané výsledky, najmä správy z domova sú falošné a ich obsah klamlivý. Na príklade strelca z Texasu je však možné ísť trochu ďalej, kde už takýto údaj neviem odhaliť a zrejme by som veril, že jeho status taký bol. Je to však príklad, ktorý by nás mal vždy pri prezeraní výsledkov napadnúť a nabádať, že slepá dôvera v Google nie je dobrý postup. Budúcnosť však iná zrejme nebude a algoritmy sa budú o nás starať stále.
