Najnovšia vesmírna loď NASA, ktorá má dopraviť ľudskú posádku až k planéte Mars, disponuje tými najspoľahlivejšími technologickými komponentami. Jej hlavný počítač však nedosahuje ani výkonu súčasných smartfónov.
Palubný počítač Orionu má byť založený na 11 rokov starom notebooku G3 iBook spoločnosti Apple. Dôvod prečo tomu tak je jednoduchý. Zatiaľ čo na zemi posúvame techniku na hranicu svojich možností, vo vesmíre je smerodajný iný parameter, a tým je spoľahlivosť. Vesmírna loď bude počas svojej dlhej cesty na Mars vystavená oveľa väčším dávkam radiácie ako kedykoľvek predtým, a tak NASA musela použiť komponenty, ktoré boli dôsledne vyskúšané a otestované. Výkon hlavného počítača je teda daný použitým čipom IBM PowerPC 750FX, ktorý debutoval v roku 2002 a nie je ani zďaleka tak výkonný ako Sony Xperia Z3, Samsung Galaxy Note 4, či iné im podobné smartfóny s Androidom.
Čip 750FX je taktovaný na frekvencii 900 MHz a pracuje so zbernicou s rýchlosťou 166 MHz a 512 KB vyrovnávacou pamäťou L2 Cache. Bol vyrobený 13 μm výrobným procesom (130 nm), kdežto dnešné technológie umožňujú výrobu na hranici už 14 nm. V priamom porovnaní je 750FX asi tak výkonný ako ARM čip použitý v Samsungu Galaxy S III.
V čom je však počítač Orionu výnimočný je radiačný štít, NASA pridala tiež odolnejšie základné dosky a spojovacie prvky, ktoré majú vydržať dlhú cestu na Mars a späť. Na vesmírnej lodi sa nachádzajú ešte dva záložné počítače, s rovnakým hardvérom aj softvérom, pričom sa navzájom kontrolujú a skúmajú radiačné anomálie. Šanca, že pri takomto systéme dôjde k úplnému zlyhaniu a reštartovaniu dôjde len raz z 1 870 000 misií.
Zdroj: geek.com
to ma poser, minuly mesiac som jeden drbol do kosa
Ehm. To ze rovnaky procesor bol pouzity aj v Apple G3 neznamena, ze je to na nom zalozene :) V originalnom clanku sa ziadna taka blbost nepise.
Ehm. Vy tam asi nemáte korektora že?
Lebo ono niektoré tie chyby cez TTS znejú divne :D
No hold niekde sa šetriť musí.
to nie je o setreni. To je o spolahlivosti. Oni nepotrebuju najrychlejsi procak na svete. tak ako ho nepotrebuju ani bezni ludia… ale marketing ti to preda, alebo ti nedaju na vyber
Raketoplán létal s počítačem asi pětsetkrát pomalejším (nebo možná dokonce tisíckrát?). Takže myslím, že tenhle procesor by vůbec neměl mít problém řídit celou misi a ve volných cyklech ještě s astronauty hrát nějakou tu méně náročnou střílečku…třeba Doom…nebo Asteroids. :-D
smeroFajný?
Porovnáva sa neporovnateľné.
Výkon im určite postačuje. Dôležitá je spoľahlivosť a verím, že ho majú poriadne otestovaný.
13 μm, pekne. skoda, ze snapdragon 801 je 28 μm. to by bola lepsia vydrz baterie :)
Hmm, snapdragon 801 je 28 nm čo znamená že to je 2,8 μm. Asi sa trocha nevyznáš v jednotkách že ? :D
1 μm = 1000 nm … tak zjavne aj ty mas s jednotkami problem
riadne som to doplietol, to je pravda.
ale aj clanok ma chybu, lebo vyrobny proces je 0,13 μm (130nm)
a teda snapdragon 801 je 0.028 μm (28nm)
hmm tak to nema potom az taku dobru spotrebu :)
môžem potvrdiť, že najväčším problémom návrhu elektroniky, ktorá putuje do vesmíru je práve radiácia… týpek, s ktorým bývam, spolupracuje na návrhu nejakého magnetometer, ktorý poputuje do vesmíru a zopár mil. czk išlo len na testy odolnosti voči radiácií
Fajn, pekne. A co ked vam poviem ze ALM (pristavaci modul Apollo) ovladal 16-bitovy pocitac (v podstate vlastne 15bit, +1bit parity), na 2MHz, so software ulozenym na “dratikovej” ROM-pamati (prepalene vodice) velkosti 64kB, a RAM-pamatou 4kB? Oproti nemu je tento procesor ako super-pocitac z rise snov!
Ta paměť programu byla zvláštní modifikace feritové, žádné přepálené vodiče. A na přistání a navigaci víc RAM nepotřebujete, je to obyčejná newtonovská mechanika. :-)
Ta pamate bola tzv. “core rope memory”. Feritove jadra len ako transformatory, nie nosice informacii…
Ano, ale nebylo tam nit přepáleného. (Nebo jen už nerozumím slovensky? :-))