Keď sa dnes pozrieme na technologický svet, zdá sa, že neexistuje iná téma ako umelá inteligencia. Generatívne modely prepisujú pravidlá softvéru, no v tieni tohto digitálneho ošiaľu sa odohráva tichá, no drastická vojna na úrovni hardvéru, ktorej dôsledky čoskoro pocíti každý bežný spotrebiteľ vo svojom vrecku. Roky 2024, 2025 a pravdepodobne aj nasledujúce obdobie sa na trhu smartfónov ponesú v znamení nepríjemného paradoxu.
Hoci sa od nových telefónov očakáva, že budú inteligentnejšie a výkonnejšie, realita výrobných nákladov tlačí výrobcov do kúta. Dôvodom je globálny nedostatok a raketový rast cien pamäťových čipov, ktorý nie je spôsobený živelnou pohromou ani pandémiou, ale strategickým rozhodnutím polovodičových gigantov uprednostniť servery pred smartfónmi. Vaša budúca operačná pamäť v telefóne totiž prehrala boj o kremík s pamäťou pre umelú inteligenciu.
Boj o kremík: Prečo servery vyhrali nad telefónmi
Aby sme pochopili koreň tohto problému, musíme sa pozrieť pod kapotu moderných dátových centier, ktoré poháňajú služby ako ChatGPT alebo Gemini. Tieto systémy nevyužívajú bežný hardvér, aký nájdeme v spotrebnej elektronike. Úzkym hrdlom pri trénovaní a prevádzke obrovských jazykových modelov nie je len samotný výpočtový výkon grafických procesorov, ale predovšetkým rýchlosť, akou dokážu tieto procesory pristupovať k dátam.
Tradičné pamäte typu DDR alebo mobilné LPDDR jednoducho nedokážu kŕmiť výkonné AI akcelerátory dátami dostatočne rýchlo. Odpoveďou priemyslu je technológia HBM (High Bandwidth Memory). Ide o technologicky mimoriadne pokročilé riešenie, kde sa jednotlivé pamäťové čipy ukladajú vertikálne na seba a prepájajú tisíckami mikroskopických ciest. Práve tu však narážame na fyzikálne a výrobné limity, ktoré priamo ovplyvňujú trh so smartfónmi.
Veľká trojka mení stratégiu
Výroba HBM pamätí je podstatne komplexnejšia a náročnejšia než výroba bežnej RAM. Vyžaduje si nielen pokročilejšie technológie, ale predovšetkým zaberá viac fyzického priestoru na kremíkových wafroch. Wafer, z ktorého by výrobca dokázal vyprodukovať stovky bežných pamäťových modulov pre smartfóny, poskytne pri výrobe HBM len zlomok tohto objemu, pričom samotný proces trvá dlhšie a má vyššiu mieru chybovosti.
Svetovému trhu s pamäťami dominuje takzvaná veľká trojka: juhokórejský Samsung Electronics, SK Hynix a americký Micron Technology. Tieto spoločnosti sa ocitli pred jednoduchou matematickou voľbou. Buď budú na svojich linkách vyrábať bežné pamäte pre mobily s minimálnou maržou, alebo presmerujú svoje kapacity na výrobu HBM modulov pre AI servery, kde sú marže astronomické a dopyt prakticky nekonečný. Rozhodnutie bolo jednoznačné.
Výrobcovia pamätí majú za sebou ťažký rok 2023, kedy ceny pamätí padli na dno. Teraz, keď Nvidia a cloudoví giganti zúfalo vykupujú akúkoľvek dostupnú kapacitu HBM, veľká trojka vetrí príležitosť na masívnu finančnú kompenzáciu. Dôsledkom je, že celková globálna kapacita na výrobu bežných mobilných pamätí LPDDR5X a úložných čipov NAND Flash sa radikálne znižuje. Na trhu tak vzniká umelý nedostatok, ktorý dáva výrobcom čipov obrovskú páku na dvíhanie cien.
Dve zlé možnosti pre výrobcov mobilov
Analytické dáta už dnes ukazujú, že ceny mobilných DRAM modulov a NAND Flash úložísk rastú dvojciferným tempom každým štvrťrokom. Pre výrobcov smartfónov, ako sú Xiaomi, Samsung či Apple, to predstavuje vážny problém. Pamäť a úložisko tvoria významnú časť z celkovej ceny súčiastok zariadenia.
Ak cena týchto komponentov stúpne o desiatky percent, výrobca smartfónu to nemôže ignorovať a dostáva sa do situácie, kde má len dve zlé možnosti: Buď zvýši koncovú cenu pre zákazníka, alebo siahne po nepopulárnej taktike známej ako „shrinkflation“ – teda zhoršovanie parametrov pri zachovaní rovnakej ceny.
Menej muziky za rovnaké peniaze
V praxi to znamená, že zatiaľ čo sme boli zvyknutí na každoročný nárast kapacity pamätí, tento trend sa môže zastaviť. Vlajkové lode, ktoré by v roku 2025 mali štandardne prichádzať s 12 GB alebo 16 GB operačnej pamäte, môžu ostať zaseknuté na hodnote 8 GB, čo je pre moderný Android systém už hraničná hodnota. Podobný scenár hrozí aj pri úložiskách. Namiesto rýchlych čipov najnovšej generácie môžu výrobcovia v tichosti montovať staršie a pomalšie verzie.
Celá situácia je o to ironickejšia, že práve výrobcovia smartfónov sa snažia pretlačiť myšlienku umelej inteligencie priamo v mobile. Funkcie ako živý preklad hovorov či generovanie textov priamo v zariadení si vyžadujú, aby mal telefón dostatok rýchlej operačnej pamäte. Smartfóny by teda logicky potrebovali viac RAM než kedykoľvek predtým, no pre boom serverovej AI je táto RAM príliš drahá.
Mohlo by vás zaujímať:
- Android 17 rozmazáva hranice dizajnu. Doslova
- YouTube Music prepája Android a iOS: Pokračujte presne tam, kde ste skončili
- Reklamy vo WhatsAppe nahnevali používateľov. Apka teraz prináša riešenie
Výsledkom môže byť výraznejšia fragmentácia trhu, kde skutočne použiteľné AI funkcie budú exkluzivitou len tých najdrahších „Ultra“ modelov, zatiaľ čo stredná trieda bude musieť robiť kompromisy v hardvérovej výbave. Čaká nás teda obdobie, kedy za rovnaké peniaze dostaneme menej, pretože kremík, ktorý mal byť vo vašom vrecku, teraz pracuje v obrovskom dátovom centre. Aby toho nebolo málo, nezanedbateľné navýšenie cien pozorujeme aj v oblasti FLASH diskov (SSD) a je možné, že situácia sa onedlho zhorší aj v oblasti dodávok tradičných (hráčskych) grafických kariet, ktorá môže pripomínať scenár z covidového obdobia zapríčinený ťažbou kryptomien. Tentokrát by však bola vinníkom práve AI.
Diskutovať o tomto článku môžete aj na našej stránke AndroidForum. Ak hľadáte odpoveď na problém so svojím mobilným zariadením, aplikáciou alebo príslušenstvom, opýtajte sa v našom novom AndroidFóre.
