V dnešnej téme týždňa sa budeme zaoberať históriou jedného z najznámejších výrobcov mobilov – fínskou Nokiou. Keďže jej dejiny sú bohaté, aj článok je dosť dlhý – má okolo 31 tisíc znakov a niektorým čitateľom by sa preto možno čítal lepšie v klasickej časopisovej forme. Pripomíname teda, že ho nájdete aj v decembrovom čísle Android Magazínu.
>> Stiahnite si PDF-Android Magazín December 2013 <<
Dejiny nemusia byť vždy nudné a nezáživné. Dôkazom je Nokia, značka, ktorú snáď nikomu netreba osobitne predstavovať. Dlhé roky kraľovala rebríčkom najväčších výrobcov mobilov i smartfónov a počas toho obdobia uviedla mnoho modelov, ktoré sa stali legendárnymi. Bohužiaľ, po rokoch úspechov na mobilnom trhu prišiel tvrdý pád, ktorý bol dôsledkom ignorovania trhových podmienok, neprezieravých rozhodnutí a zverejnia moci do rúk človeku, ktorý evidentne nemal záujem na pozdvihnutí spoločnosti. Napriek neslávnemu koncu mobilnej divízie Nokie je jej príbeh naozaj zaujímavý a v mnohom inšpirujúci. V tomto článku si teda povieme niečo o jej nevšednej histórii, rôznorodých odvetviach priemyslu, ktorým sa venovala, zlatej ére spojenej s mobilmi, ale aj o strmom páde a jeho dôvodoch.
Dlhá história a obdobie pred výrobou mobilných telefónov
História fínskej spoločnosti Nokia sa začína písať roku 1865 a jej zakladateľom bol Fredrik Idestam, pôvodným povolaním banský inžinier. Toho už jeho pôvodné povolanie nebavilo a rozhodol sa začať s vlastným podnikaním – v spomínanom roku si založil závod na spracovanie drevnej hmoty a výrobu papiera. V podnikaní sa mu darilo a tak už roku 1868 spustil druhý podobný závod neďaleko mesta Nokia na brehu rieky Nokiavirta, podľa čoho dostala spoločnosť neskôr svoje meno. K premenovaniu došlo v roku 1871, kedy Idestam s pomocou svojho priateľa Lea Mechelina svoju firmu pretransformoval na akciovú spoločnosť a premenoval na Nokia Company. Pod týmto menom ju poznáme dodnes.
V nasledujúcich rokoch sa však Idestam stal skôr brzdou, ktorá bránila spoločnosti v ďalšom vývoji a nesúhlasil napríklad s Mechelinovým plánom zamerať sa aj na obchodovanie s elektrinou. V roku 1896 však Idestam z vedenia spoločnosti odišiel a o dva roky neskôr sa riaditeľom stal práve Mechelin, pričom na tomto poste zotrval až do roku 1914 a mohol presadzovať svoje plány. Počas tohto obdobia sa mu podarilo zrealizovať množstvo svojich ideí a v roku 1902 sa Nokia začala zaoberať aj výrobou elektrickej energie. Dôležitým faktom bola tiež spolupráca Nokie so spoločnosťou Finnish Rubber Works, výrobcom galoší a iných produktov z gumy, a s Finnish Cable Works, výrobcom telefónov, telegrafov a elektrických káblov. Táto spolupráca trvala desaťročia, pričom od roku 1922 mali spoločnosti jedného vlastníka.
Ďalším významným míľnikom bol rok 1967, kedy sa spomínané tri spoločnosti zlúčili do jediného konglomerátu s názvom Nokia Corporation. Nová spoločnosť sa angažovala v mnohých oblastiach priemyslu, vyrábala papier, plasty, hliník, chemikálie, obuv, pneumatiky pre autá a bicykle, spotrebnú elektroniku a mnoho iného. Prezidentom tejto obrovskej spoločnosti sa stal Björn Westerlund.
Nové a z hľadiska nášho zamerania veľmi významné obdobie prichádza koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, kedy sa spoločnosť rozhodla zamerať výhradne na rýchlo rastúci segment telekomunikácií a zbaviť všetkých odvetví, ktoré s ním nesúviseli. Od Nokie sa tak oddelil výrobca pneumatík Nokian Tyres a spoločnosť predala aj svoju pôvodnú a najstaršiu divíziu výroby papiera. V priebehu 90. rokov sa Nokia zbavila zvyškov svojho niekdajšieho portfólia a začali sa tak moderné dejiny spoločnosti.
Nokia a Mobira
Predohrou k obdobiu produkcie mobilných telefónov a zlatej ére Nokie však boli osemdesiate roky, pri ktorých sa tiež musíme pristaviť. V roku 1979 totiž Nokia a spoločnosť Salora, s ktorou už dlhšie spolupracovala na vývoji rádiových prenosov a súvisiacich zariadení, založili spoločný podnik, firmu Mobira. Nová spoločnosť začala vyvíjať telefóny pre sieť NMT, historicky prvú plnoautomatickú mobilnú sieť, ktorá bola spustená v roku 1981. Jedným z prvých počinov Mobiry bol v roku 1982 autotelefón Mobira Senator a v r. 1984 predstavila napríklad jeden z prvých prenosných telefónov, Mobira Talkman. Ako môžete vidieť aj na obrázku, nebola to tehla, ale skutočný kváder:-)
V roku 1984 Nokia odkúpila samotnú spoločnosť Salora a keďže tak vlastnila 100% spoločného podniku, premenovala ho na Nokia-Mobira. V roku 1987 spoločnosť predstavila „príručný“ model telefónu Mobira Cityman 900, ktorý sa už predsa len viac podobá na bežné mobilné telefóny. Zatiaľ čo model Mobira Senator vážil úctyhodných 9,8 kilogramu a Talkman necelých 5 kg, hmotnosť mobilu Cityman predstavovala na tú dobu príjemných 800 gramov. Veľkú popularitu tomuto modelu priniesol aj fakt, že medzi prvými si ho vyskúšal aj vtedajší najvyšší sovietsky líder Michail Gorbačov, kvôli čomu dostal telefón prezývka „Gorba“. Toto obdobie spoločnosti sa zavŕšilo v roku 1989 premenovaním spoločnosti Nokia Mobira na Nokia Mobile Phones.
GSM – zrod modernej doby mobilnej
Významným faktom, ktorý napomohol rýchlemu rozšíreniu mobilných telefónov, bolo spustenie siete GSM, teda mobilnej siete druhej generácie, umožňujúcej prenos hlasu ale aj dát. Nokia od začiatku významne participovala na jej vývoji a v roku 1992 predstavila svoj prvý GSM telefón – Nokia 1011. Číselné označenie symbolizuje dátum predstavenia, 10. november, telefón mal dvojriadkový monochromatický displej, pamäť na 99 konktaktov a bol schopný prijímať SMSky. Táto Nokia však ešte nedisponovala typickým zvonením Nokia Tune. To sa objavilo až v roku 1994 so sériou Nokia 2100.
Jedno z najdôležitejších strategických rozhodnutí spoločnosti (ak nie vôbec najdôležitejšie) padlo v roku 1992, kedy sa vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti Jorma Ollila rozhodol zamerať výhradne na oblasť telekomunikácií. Ako ukázal čas, bolo to správne rozhodnutie a obdobie dejín Nokie, ktoré nasledovalo po roku 1992, je z väčšej časti známe aj u nás a je popretkávané úspechmi. Nokia zaznamenala obrovský nárast predaja telefónov v Severnej i Južnej Amerike a Ázii, pričom investície do GSM a celkovo do oblasti telekomunikácií začali prinášať ovocie. V roku 1998 sa Nokia totiž stala najväčším výrobcom mobilných telefónov a túto pozíciu si udržala celých 14 rokov (do roku 2012, kedy ju z trónu zosadil Samsung). Mimoriadne stúpol aj obrat spoločnosti, ktorý sa medzi rokmi 1996 a 2001 zvýšil takmer päťnásobne – z 6,5 miliardy eur na 31 miliárd eur.
V druhej polovici 90. rokov Nokia uviedla mnoho úspešných a žiadaných modelov. Za všetky spomeňme aspoň známu Nokiu 3110 s inovatívnou funkciou NaviKey, ktorá umožňovala ľahší pohyb v menu. Legendárnym sa stal model Nokia 5110, ktorý bol mnohými používateľmi považovaný za najvydarenejšiu Nokiu všetkých čias. V roku 2000 uviedla Nokia ďalší zo svojich nesmrteľných modelov, Nokiu 3310, ktorá v tom čase patrila aj u nás k najštýlovejším a najžiadanejším telefónom. Disponoval monochromatickým displejom o rozlíšení 84 x 48 bodov, integrovanou anténou a pevným, hoci trochu ťažším telo. Dôležité v tomto období bolo, že v spoločnosti nechýbala chuť experimentovať a hľadať nové oblasti podnikania, aj keď vždy nepriniesli úspech. Dôkazom môže byť napríklad platforma N-Gage, ktorá sa síce v tom čase neujala, ale koncept mobilného hrania sa nakoniec presadil a dnes patrí táto oblasť k najziskovejším a najperspektívnejším. Celkovo sa dá povedať, že úvod nového tisícročia jednoznačne patril Nokii a renomé, ktoré si značka získala v druhej polovici 90. rokov, sa ešte viac upevnilo. Pre mnohých ľudí sa Nokia stala synonymom pre mobilný telefón ako taký a inú značku by ani neboli chceli.
Obdobie Symbianu
Nokia nepodcenila ani nástup smartfónov s otvoreným operačným systémom a prvé desaťročie nového tisícročia sa v jej prípade výrazne spája s mobilným operačným systémom Symbian. Bol to jeden z prvých mobilných operačných systémov, mal viacero variácií a vo svojej bol neohrozene najrozšírenejším – napríklad v prvom štvrťroku 2006 bol až na 66,5% všetkých predaných smartfónov vo svete. Poprednú pozíciu si udržal až do roku 2010, kedy ho predbehol Android.
Pre Nokiu bola éra Symbianu šťastným obdobím. Bola najväčším výrobcom mobilných telefónov a zároveň aj najväčším výrobcom smartfónov a opäť vyprodukovala viacero vydarených modelov, ktoré zaujali verejnosť a stoja za povšimnutie. Bola to napríklad známa Nokia N73 s 3,2 MPix fotoaparátom, N82 s xenónovým bleskom či topmodel N95, disponujúci mnohými funkciami a ktorý výrobca sám označoval ako „veľmi osobný počítač“. Prístroj s 5 MPix fotoaparátom, zabudovaným GPS čipom, stereoreproduktormi a výsuvnou klávesnicou bol mimoriadne vydarený i žiadaný a vďaka intenzívnemu dotovaniu operátorov veľmi rozšírený aj u nás. Bohužiaľ, ako ukázala budúcnosť, jednalo sa o míľnik, ktorý označoval koniec zlatých čias.
V našom putovaní históriou Nokie sa totiž dostávame do rokov 2007-2008, ktoré znamenali doslova revolúciu v oblasti mobilných telefónov a dravý nástup nových trendov. Jedná sa samozrejme o novú éru dotykových smartfónov, pričom hlavnými predstaviteľmi tejto novej vlny boli telefóny iPhone a zariadenia s operačným systémom Android. Nokia bola v tom čase na vrchole, bola najväčším výrobcom mobilov i smartfónov na svete, značka mala ohromné renomé a mimoriadne žiadané modely. Čo sa teda vlastne stalo, že behom niekoľkých rokov padla z absolútneho vrcholu na samé dno? Dôvodom je samozrejme viac a o mnohých by sa dalo polemizovať, pokúsili sme sa ich však zhrnúť čo najobjektívnejšie:
- „Rodenie mŕtvych detí“ – titulok znie naozaj morbídne, ale bohužiaľ vystihuje realitu. Nokia opakovane uviedla produkty, o ktorých sa vedelo (prípadne to priznal aj sám výrobca), že v najbližšej budúcnosti už nebudú ďalej podporované. Príkladom môže byť napríklad fotomobil Nokia 808 PureView, alebo jeden z najlepšie hodnotených telefónov celej histórie výrobcu – Nokia N9, ktorý bol predstaviteľmi Nokie odpísaný spolu so svojím operačným systémom prakticky ešte pred jeho predstavením. Ešte smutnejšie je, že v tejto praxi Nokia pokračuje aj naďalej a nedávno predstavila svoj prvý tablet Lumia 2520 a údajne chystá aj ďalší osempalcový. Nejde tak ani o to, že s týmto typom produktu prichádza pár hodín po dvanástej, skôr to, že je založený na operačnom systéme Windows RT, nevydarenej platforme, ktorá „klame menom“ a nepodporuje spúšťanie bežných x86 aplikácií, teda bežných počítačových programov pre Windows. Nedávno dokonca musel Microsoft pre problémy v systéme stiahnuť novú verziu Windows RT 8.1, nakoľko mnoho používateľov nedokázalo po aktualizácii svoje zariadenia vôbec spustiť. Očakáva sa, že Microsoft v budúcnosti túto platformu úplne pochová a preto je uvedenie tabletu so slabo podporovaným a neperspektívnym OS veľmi neprezieravým krokom.
- Riskantná stávka na Windows Phone – operačný systém od Microsoftu rozhodne nie je zlým, alebo nevydareným dielom, faktom však je, že rozšírením výrazne zaostáva za konkurenciou a nedarí sa mu zaujať širokú verejnosť. Dôvodov môže byť viacero, výrazné obmedzenia a detské choroby systému pri jeho štarte (hlavne v porovnaní s vtedy už vyspelejšou konkurenciou), neskorý vstup na trh, kedy si už podiely rozdelili iOS a Android a možno v neposlednom rade aj vyššia cena prvých generácií zariadení. Z dlhodobého hľadiska sa teda ukázalo veľkou chybou spoliehať sa len na jeden operačný systém, keď väčšina konkurenčných spoločností využíva dva alebo aj viac systémov. Navyše, Nokiu podrazil aj samotný Microsoft, keď dal referenčné zariadenia nového Windows Phone 8 vyrobiť konkurenčnému HTC.
- Slimačí vývoj a pomalé uvádzanie nových zariadení – zatiaľ čo konkurencia chrlila jednu novinku za druhou a ohurovala svet stále výkonnejšími smartfónmi s novými funkciami, Nokia prešľapovala na mieste. Na mnohé trhy boli nové modely uvádzané s oneskorením, napríklad aj na náš, hoci v susedných Čechách sa už niekoľko mesiacov predávali. Ďalším dôkazom môže byť napríklad pomalý vývoj operačného systému Maemo, ktorý sa neskôr zmenil na MeeGo. Systém, ktorý mal potenciál miešať kartami v mobilnom biznise, bol vyvíjaný skutočne slimačím tempom a bez reálne dostupných zariadení. Navyše, toto tragické váhanie prišlo v najnevhodnejšom čase, kedy mobilný trh prechádzal revolúciou a nanovo sa delili trhové podiely. Kým sa nakoniec MeeGo stal realitou a ekosystém okolo Windows Phone ako-tak vyvinutý, konkurencia už pevne držala v rukách väčšinu trhu.
- Fatálne podcenenie konkurencie – v čase, keď na trh nastupovali Apple a prví výrobcovia Android zariadení, bola Nokia na svojom absolútnom vrchole a v takých prípadoch človek (či spoločnosť) ľahko podľahne dojmu, že jeho pozícia je neotrasiteľná. Inovácie a nové trendy, ktoré sa začali zavádzať, Nokia, podobne ako aj niektoré iné spoločnosti, výrazne podcenila a k novým konkurentom sa správala skôr povýšenecky. Ako sa však hovorí, žiadny strom nerastie do neba a zaspatie na vavrínoch sa Nokii vypomstilo priam tragicky.
- Zlý odhad vývoja trhu – smartfóny s dotykovými displejmi nevítali všetci používatelia práve radostne a hlavne tí konzervatívnejší dodnes nedajú dopustiť na klasické alfanumerické klávesnice. Napriek tomu sa dotykové prístroje stali obrovským hitom, čo Nokia dlho nechápala a nebola schopná prinášať podobné konkurencieschopné zariadenia. Rezistívne displeje na zariadeniach ako Nokia 5800 Xpress Music či Nokia N97 boli v porovnaní s možnosťami a pohodlím moderných kapacitných displejov hotovou tragédiou pri ovládaní, nehovoriac o zastaranom operačnom systéme, v ktorom sa pôvodne s dotykovým ovládaním vôbec nerátalo.
- Ignorácia Androidu – niektorí kritici hovorili, že keby Nokia prešla na Android, stala by sa len jedným z dlhého radu výrobcov. Podľa nás to nie je pravda, bola by významným výrobcom a ich zariadenia s Andoidom by priťahovali pozornosť zákazníkov aj kvôli renomé, ktoré si značka za tie roky vybudovala. Nokia tak mala možnosť zužitkovať svoje dobré meno a spojiť výhody svojho kvalitného hardvéru s prednosťami operačného systému Android, jeho potenciálom a obrovskou základňou fanúšikov, avšak túto marketingovú príležitosť trestuhodne zahodila.
Nokia a jej predstavitelia urobili skutočne sériu nelogických rozhodnutí a pochybných krokov, ten najhorší ich však ešte len čakal, keď sa v ťažkej situácii rozhodli staviť na nesprávneho koňa. Zrejme poznáte ono známe slovné spojenie „Kráľovstvo za koňa!“, ktoré vyjadruje zúfalé volanie o pomoc v krízovej situácii, kedy je dotyčný ochotný obetovať všetko za záchranu. Tento výrok je pripisovaný anglickému kráľovi Richardovi III. , ktorý ho mal vysloviť ako zúfalý sľub pri úteku z prehranej bitky. Jedná sa však len o fabuláciu kronikárov a spisovateľov, historická skutočnosť je trochu odlišná a ani v reálnom živote sa neoplatí vsádzať všetko na jedného koňa. Môže sa totiž ukázať, že je trójsky.
Trójsky kôň prichádza
Neúspechy, ktoré prišli po rokoch hojnosti a ústup z popredných pozícií samozrejme nemohli zostať vo vedení spoločnosti bez odozvy. O svoju stoličku prišiel generálny riaditeľ Olli-Pekka Kallasvuo, ktorý bol na čele Nokie od roku 2006. V septembri 2010 ho nahradil ho Stephen Elop, Kanaďan a bývalý zamestnanec Microsoftu, ktorý sa tak sa prvým generálnym riaditeľom Nokie, ktorý nepochádzal z Fínska.
Olli-Pekka Kallasvuo a Stephen Elop
Keďže Elop pred príchodom Nokie pôsobil v Microsofte na významných postoch, už vtedy sa objavili varovné hlasy, že jeho výrazné väzby na bývalú firmu ho môžu negatívne ovplyvňovať pri rozhodnutiach na poste generálneho riaditeľa fínskej spoločnosti. Elop však na začiatku hodnotil situáciu celkom reálne a triezvo a nebral si servítku pred ústa, o čom svedčí aj jeho známy interný list zamestnancom s názvom „Horiaca plošina“, ktorý unikol aj do médií. Situáciu Nokie na trhu so smartfónmi v nej prirovnáva k človeku, stojacemu na horiacej ropnej plošine v Severnom mori, pričom sa musí rozhodnúť, či skočí do ľadovej vody, alebo zahynie. Upozorňoval tiež na podstatné oslabenie trhových podielov, zmeškanie dôležitých trendov či zbytočnú stratu času. Nešetril pritom kritikou: „Prvý iPhone prišiel v roku 2007 a my stále nemáme porovnateľný produkt. Android sa dostal na scénu len pred 2 rokmi a akurát tento týždeň nám vzal prvú pozíciu v počte predaných smartfónov. Neskutočné.“ V liste ďalej upozornil, že veľké oči netreba mať ani v oblasti lacných telefónov, kde Nokia v tom čase ešte stále dominovala, nakoľko Číňania vyrábajú telefóny oveľa rýchlejšie, než to dokáže fínska spoločnosť a pritom sú s jej výrobkami plne porovnateľné.
Koniec Symbianu
Elopovou úlohou bolo teda tento nepriaznivý trend zmeniť a Nokiu opäť nasmerovať na k zisku a úspechom. Nevyzeralo to vôbec beznádejne, keďže napríklad vlajková loď výrobcu pre rok 2010 Nokia N8 bola prijatá s mimoriadne pozitívnymi ohlasmi a jednalo sa skutočne o vydarený telefón. Nasledovaný bol ďalšími zaujímavými modelmi, ako napríklad Nokia C7 a zdalo sa, že fínska spoločnosť chytá druhý dych.
Bohužiaľ, nový šéf sa hneď od začiatku nevyhol sporným rozhodnutiam v zásadných oblastiach. Veľmi kontroverzné bolo hlavne postupné ukončenie operačného systému Symbian, ktorý bol akýmsi „rodinným striebrom“ Nokie. Pre Symbian to znamenalo faktický rozsudok smrti, keďže Nokia bola hlavným (a pomaly aj jediným) výrobcom, ktorý ho používal. Je to určite škoda, pretože Symbian vo svojej historicky poslednej verzii Belle naozaj dospel a stal sa z neho (v tom čase) skutočne konkurencieschopný systém. Bohužiaľ, jeho osud bol hlavne vďaka Elopovi nadobro spečatený a posledný oficiálny mobil s týmto OS, skvelý fotomobil Nokia 808 PureView so 41 MPix fotoaparátom, bol už len labuťou piesňou. Tento telefón bol predstavený na MWC vo februári 2012 a v januári 2013 Nokia oficiálne potvrdila, že „osemstoosmička“ je definitívne posledný Symbian smartfón a zameriavať sa už bude len na Windows Phone.
Symbian síce ešte dýcha aj v súčasnosti a Nokia sa dohodla s firmou Accenture, že táto spoločnosť ho bude vývojom softvéru a súvisiacimi službami udržiavať pri živote až do roku 2016, jedná sa však v skutočnosti skôr o riadenú eutanáziu. Svedčí o tom aj ukončenie vývoja a podpory obchodu s aplikáciami Nokia Store, do ktorého už od 1. 1. 2014 nepribudnú žiadne nové aplikácie a skončia sa aj aktualizácie tých existujúcich.
Éra Windows Phone
Pri opisovaní konca Symbianu sme zámerne vynechali veľmi dôležitý aspekt, ktorý výraznou mierou môže za jeho rýchly a nečakaný koniec. Ako iste správne predpokladáte, je ním zbratanie sa Nokie s Microsoftom a výrazný príklon k operačnému systému Windows Phone. Oficiálne bolo vytvorenie tejto aliancie ohlásené 11. februára 2011 ako súčasť reštrukturalizačného plánu na ozdravenie fínskej firmy. Jeho súčasťou bolo aj postupné ukončenie vývoja a podpory operačných systémov Symbian a MeeGo (jediným telefónom s týmto OS nakoniec zostala Nokia N9) a úplný prechod na platformu Windows Phone.
Okrem prechodu na WP sa dohoda týkala aj ďalších oblastí. Nokia mala znížiť výdavky na výskum a vývoj a namiesto toho sa sústrediť na zlepšovanie softvérových produktov pre Windows Phone. Obchod s aplikáciami Ovi sa mal začleniť do WP Store, vyhľadávač Bing bol určený ako primárny vyhľadávací nástroj pre nové smartfóny fínskeho výrobcu a Nokia Mapy zase mapovými podkladmi pre celú platformu. Celkovým zámerom bolo vytvorenie akého tretieho veľkého ekosystému, protiváhy k Androidu a iOS.
Neoficiálne sa spomínal aj ďalší dôvod. Šuškalo sa, že Nokia začala potajme koketovať s Androidom a zvažovala nasadenie tohto operačného systému do niektorých modelových radov svojich smartfónov. Microsoft nechcel pripustiť ďalšie posilnenie konkurenčného systému a preto vyvinul iniciatívu, aby Nokia prešla na jeho vlastný systém. Dôležitým prvkom pri presadzovaní tejto stratégie bol samozrejme Stephen Elop, ktorého už vtedy mnohí označovali za trójskeho koňa Microsoftu v Nokii.
Nedávna minulosť a prítomnosť
Obdobie, ktoré nasledovalo, patrí do nedávnej minulosti a väčšina z nás, ktorí sa zaujímame o mobilnú techniku, si naň dobre spomína. Nokia postupne predstavila viacero modelov, od prvých Lumií 800 a 710, cez Lumiu 900, 925 či aktuálnu Lumiu 1020, ktorá je mnohými považovaná za najlepší fotomobil. Napriek tomu, že sa jedná o hardvérovo výborné zariadenia, výraznejšieho marketingového úspechu sa zatiaľ nedočkali a Windows Phone stále hrá tretie husle, s výrazným odstupom za konkurenciou.
Je to ale tiež obdobie symbolizované nezadržateľným ústupom Nokie z popredných pozícií. V júni 2011 bola Nokia zosadená z postu najväčšieho svetového výrobcu smartfónov a na prvom mieste ju vystriedal Apple. Môže za to do veľkej miery výrazný pokles predaja smartfónov so Symbianom a zároveň slabé predaje nových Lumií. Pre porovnanie, v prvom kvartáli 2012 Nokia predala 2 milióny Lumií, v druhom 4 milióny. Vo štvrtom kvartáli r. 2010 však ešte predala až 30 miliónov smartfónov so Symbianom. Čísla v spomínanom druhom kvartáli 2012 môžeme porovnať aj s Apple, ktorý za rovnaké obdobie predal až 26 miliónov iPhonov. V pamäti zostali aj vyjadrenia zo strany európskych operátorov, ktorí uvádzali, že Nokie s Windows Phone sú málo inovantívne a zároveň predražené a zákazníci sa o ne nezaujímajú. V reakcii na tieto reči dokonca Risto Siilasmaa, predseda správnej rady Nokie, pre médiá uviedol, že spoločnosť má záložný plán pre prípad, že s Windows Phone na trhu neuspeje. Naopak, Stephen Elop v rozhovore pre televíziu CNBC sebavedome vyhlásil, že Nokia žiadny záložný plán, či plán B, nepotrebuje. Aká bola realita, jasne ukázal čas…
Nové Lumie sú pritom kvalitné hardvérové kúsky so zaujímavými funkciami, to však určite nie je Elopova zásluha. Dobré mobilné „železo“ s inovatívnymi funkciami, ktoré mnohí iní výrobcovia nemali, vedela Nokia vyrábať už dávno. Spomenúť môžeme napríklad optiku Carl Zeiss v modeloch N95 a N73, ktorá bola navyše v modeli N82 doplnená xenónovým bleskom. Mimoriadne kvalitné stereoreproduktory a headset so širokými možnosťami ovládania použil výrobca v modeli 5800 Xpress Music, FM transmitter zase v Nokii N8. Unikátna konštrukcia a dizajn Nokie N9 a jej dvojčaťa Lumie 800 si tiež našli množstvo priaznivcov. Je teda škoda, že po softvérovej stránke napriek svojim výhodám Lumie širokú verejnosť nezaujali. Dôvodom môže byť už takisto spomínaný chaotický marketing, silené pretláčanie Windows Phone a v neposlednom rade aj vyššie ceny nových modelov, ktoré tak len ťažko mohli konkurovať Androidom. Navyše, Nokia pomaly ale isto prestala byť imidžovou záležitosťou, z tohto postu ju tvrdo zhodil hlavne iPhone a v istej miere aj vlajkové lode s Androidom.
Nokia síce bojovala ďalej, trh však už bol rozdelený a konkurencia tvrdá. V treťom štvrťroku aktuálneho roka 2013 síce Nokia predala 8,8 miliónov Lumií, čo oproti predchádzajúcemu kvartálu znamenalo nárast o 1,4 milióna kusov, na návrat do prvej päťky výrobcov to však stále nestačilo a fínsky výrobca mal na celosvetovom trhu so smartfónmi podiel mizivých 3,5 percenta. Vtedy sa opäť začalo šepkať o tom neslýchanom kroku – fínsky výrobca vraj testuje model s operačným systémom Android. Malo ísť o lowendový model s menej výkonným procesorom, ktorého hlavnou prednosťou mala byť predovšetkým cena. Oficiálne sa jeho existencia nikdy nepotvrdila, ale možno aj šíriace sa fámy boli jedným z dôvodov, prečo prišlo to, o čom sa hovorilo už od Elopovho príchodu.
Predaj mobilnej divízie Microsoftu a koniec Nokie ako výrobcu mobilov
Nokia to po viac ako 30 rokoch strávených na trhu s mobilnými zariadeniami nakoniec vzdala a predala svoju hlavnú divíziu mobilných telefónov práve softvérovému gigantovi Microsoftu, ktorý za ňu zaplatil 5,44 miliardy eur. Transakciu odsúhlasila správna rada spoločnosti, pričom 3,79 miliardy zaplatí Microsoft za samotnú mobilnú divíziu a zvyšných 1,65 miliardy za patenty. Tie však Microsoft nekupuje, získa len licencie na ich využívanie počas obdobia 10 rokov s možnosťou následnej opcie. Akvizícia mobilnej časti spoločnosti Nokia bola v novembri 2013 schválená akcionármi spoločnosti a celá transakcia by mala byť dokončená v prvom kvartáli budúceho roka. Pod Microsoft prejde všetok majetok mobilnej divízie, budovy, technológie, výrobné kapacity a tiež približne 32 000 zamestnancov z celkového počtu 88 000, ktorých fínska spoločnosť aktuálne zamestnáva vo všetkých svojich divíziách. Microsoft môže tiež využívať mapové služby Nokie a značky Lumia a Asha.
Po zverejnení dohody o predaji mobilnej divízie oznámil Elop svoje odstúpenie z funkcie riaditeľa Nokie a po ukončení transakcie sa vracia do Microsoftu. Akciové trhy na ohlásenú transakciu zareagovali pozitívne a akcie Nokie stúpli o 40%.
Odviedol Elop v Nokii dobrú prácu?
To záleží od uhla pohľadu. Ak budeme hodnotiť výsledky jeho práce z pohľadu spoločnosti Nokia, rozhodne s nimi nemožno vysloviť spokojnosť. Urobil viacero kontroverzných rozhodnutí, ktoré boli od začiatku ostro kritizované a aj z dlhodobého hľadiska sa ukázali ako mylné. Rozhodol o „zabití“ MeeGa a eutanázii Symbianu, čím okamžite znížil záujem o vtedy aktuálne modely smartfónov Nokie a spôsobil jej ďalší prepad. Navyše, výrobca vtedy ešte nemal pripravenú dostatočnú vyzretú alternatívu s Windows Phone a toto „hluché“ obdobie konkurencia naplno využila. Za Elopovej éry Nokia prišla o titul najväčšieho výrobcu mobilov a neskôr aj smartfónov. V rebríčku výrobcov smartfónov dokonca vypadla z prvej päťky a nevrátila sa doň dodnes. Okrem straty týchto prvenstiev bola Nokia kvôli finančným ťažkostiam nútená predať aj svoje hlavné sídlo v meste Espoo a v rámci reštrukturalizácie presunula výrobu z Európy do Ázie a Mexika, čo si vyžiadalo prepustenie 4000 pracovníkov. Tisícka ľudí bola prepustená aj zo závodu vo fínskom meste Salo a ďalšia tisícka prišla o prácu začiatkom aktuálneho roka v oblastiach logistiky, produkcie a IT.
Ak sa však na Elopovo účinkovanie v Nokii pozrieme z pohľadu Microsoftu, Elop pre nich odviedol dokonalú prácu. Nedovolil, aby Nokia vyrábala smartfóny s Androidom, čo by bola pre mobilný systém z Redmondu silná rana. Naopak, Nokia sa pod jeho vedením upäla výhradne na Windows Phone a dnes vyrába 80% všetkých zariadení s týmto mobilným OS. Mobilná divízia Nokie mala v minulosti podľa časopisu Forbes hodnotu 100 miliárd dolárov, ešte v roku 2010 bola cenená na 56 miliárd dolárov a keď sa o jej predaji hovorilo v lete 2011, spomínala sa cena 19 miliárd dolárov. Elopovi sa túto cenu podarilo ešte „skresať“ na niečo viac ako štvrtinu, čo je pri miliardách dolárov extrémny rozdiel a Microsoft tak získal mobilné portfólio Nokie priam „za babku“ (pre porovnanie, za Skype zaplatil 8,5 miliardy dolárov). Pokiaľ sa pozrieme na samotnú hodnotu Nokie od príchodu Elopa do firmy, klesla až o 85%. Čísla teda hovoria jasnou rečou.
Niet preto divu, že Microsoft „služby“ tohto riaditeľa adekvátne ohodnotil. Elop sa po dokončení celej transakcie vracia do Microsoftu a dočasným povereným riaditeľom Nokie sa stal Risto Siilasmaa, predseda správnej rady, ktorého sme už spomínali v súvislosti s plánom B. Stephen Elop však kvôli svojmu koncu v Nokii určite nezostal smutný, keďže jeho odstupné dosiahlo výšku až 18,8 milióna eur (celková suma odstupného pozostáva z 18 mesačných platov, odmeny vo výške 100 tisíc eur – natíska sa otázka, za čo ju vlastne dostal – a akcií v hodnote 14,6 milióna eur). Zaujímavosťou je, že na výšku tejto odmeny 70% prispeje Microsoft. Zrejme vie prečo a čím si ju tento riaditeľ zaslúžil…
Celkovo je to naozaj astronomická suma, hlavne ak prihliadneme k chabým výsledkom, ktoré na čele spoločnosti Elop dosiahol. Suma doslova pobúrila verejnosť vo Fínsku a výšku odstupného kritizoval aj fínsky premiér. Poverený riaditeľ Siilasmaa mal podľa tvrdenia niektorých miestnych médií požiadať Elopa, aby prijal zníženie svojho odstupného, ten to však odmietol. Dôvodom mal byť jeho blížiaci sa rozvod s manželkou, ktorej musí vyplatiť polovicu svojho odstupného.
Zhrňme si to teda. Odísť z vedenia jednej spoločnosti do druhej, znížiť jej trhovú cenu na minimum, odpredať ju svojej bývalej firme, dostať za to tučné odstupné a vrátiť sa nazad do pôvodnej firmy, možno dokonca aj na miesto generálneho riaditeľa, to chce excelentný manažérsky talent. Elopova misia trójskeho koňa bola teda zdarne ukončená a on sám sa vracia do Microsoftu na významný post viceprezidenta divízie zariadení a služieb. Ako sme načrtli, hovorí sa, že by sa mohol stať dokonca aj novým šéfom Microsoftu, čo by bola symbolická bodka za celým príbehom.
A čo bude ďalej?
Samozrejme, život ide ďalej a platí to bezpochyby aj v mobilnej oblasti. Na to, čo bude nasledovať po predaji mobilnej divízie Nokie, sa opäť treba pozrieť z dvoch uhlov pohľadu – zo strany samotnej fínskej spoločnosti a Microsoftu.
Ten má teraz vo svojich rukách softvérovú aj hardvérovú časť svojej platformy, keďže získal všetky technológie, výrobné kapacity a vybavenie mobilnej divízie Nokie. Microsoft tak bude do istej miery v podobnej pozícii ako Apple, ktorý má tiež sám pod palcom softvérovú stránku svojich prístrojov a takisto aj výrobu samotného hardvéru. Ťažko však povedať, či to Microsoftu pôjde tak hladko, ako ikonickej americkej spoločnosti. Isté obavy z odstavenia na vedľajšiu koľaj majú ostatní výrobcovia, ktorí tiež vyrábajú prístroje s Windows Phone; Microsoft však tvrdí, že sa pre nich nič nezmení. Americká spoločnosť snáď ďalej konečne implementuje Skype do svojich softvérových produktov a asi aj zredukuje počet odnoží operačného systému Windows (ako nedávno naznačila viceprezidentka Julia Larson-Green), pričom za obeť zrejme padne neúspešný Windows RT.
Microsoft sa tak po novom môže sústrediť na rýchlejší vývoj zariadení a ich svižnejšie dodávanie na trh, s čím mala Nokia isté problémy. Zvýšia sa mu tiež marže za predaj zariadení, keďže vypadne jeden medzičlánok v podobe fínskej spoločnosti. Kľúčovou úlohou však bude zvýšiť podiel Windows Phone na mobilnom trhu, pretože ten momentálne osciluje okolo 4%, čo je v porovnaní s iOS (13%) či dokonca Androidom (79%) žalostne málo a výrobca sa s takýmto podielom jednoducho nemôže uspokojiť.
Pokiaľ sa pozrieme na Nokiu, tej zostanú tri divízie. Nokia Solutions and Networks bola kedysi spoločným podnikom Nokie (50,1%) a Siemensu (49,9%), fínska spoločnosť však jeho podiel odkúpila a stala sa jediným vlastníkom. Táto divízia má na starosti výrobu sieťovej infraštruktúry a vývoj obslužného softvéru. Druhou divíziou je Advanced Technologies, ktorá bude mať na starosti vývoj nových technológií a s ním súvisiacu podporu prvej divízie. Do jej kompetencií bude spadať aj správa zostávajúcich patentov spoločnosti a vyhľadávanie nových investičných príležitostí. Treťou divíziou je Here, ktorá vyvíja známe mapové poklady spoločnosti a s nimi súvisiace služby a softvér.
Nokia teda končí s mobilmi, portfóliom, ktoré pre ňu bolo typické a vďaka ktorému sa stala legendou. Jej príbeh však nekončí, vo svojej histórii sa už zaoberala viacerými odvetviami priemyslu a vyrábala skutočne kadečo, takže je celkom možné, že sa adaptuje na novú oblasť a bude v nej úspešná. Či sa však niekedy vráti k mobilom, je veľmi otázne. Najbližšie roky to nebude možné aj kvôli zmluvným podmienkam s Microsoftom, ktorý môže používať aj logo Nokie. Čo však bude neskôr, je v takej dynamicky sa meniacej a rozvíjajúcej oblasti, akou je mobilný trh, nemožné predpovedať a možno sa teda ešte niekedy dočkáme mobilného zariadenia priamo od tohto fínskeho výrobcu.
>> Stiahnite si PDF-Android Magazín December 2013 <<
Internetový časopis Android Magazín je už k dispozícii aj prostredníctvom aplikácie Android Magazín (lite). Je určená pre smartfóny a nájdete ju v obchode Google Play po kliknutí na widget nižšie.
Ak chcete Android Magazín čítať na tablete, môžete použiť aplikáciu Android Magazín
