Jedným z moderných slov, ktoré nebadane prenikajú do slovnej zásoby, je aj výraz „startup“. V slovenčine preň nemáme úplne vhodný ekvivalent a zdá sa, že v pôvodnej anglickej podobe nakoniec zdomácnie aj v našom jazyku. Definície startupu sa zvyknú líšiť, dá sa však povedať, že vo všeobecnosti toto slovo označuje označuje nový projekt, nápad, ideu vo forme nového výrobku, služby či aplikácie, ktorú sa nejaká začínajúca firma snaží uplatniť v praxi. Pred niekoľkými rokmi či dokonca len mesiacmi boli startupy termínom, ktorý používali hlavne IT a technologické médiá, v súčasnosti sa s ním čoraz viac stretávame aj v bežných „mainstreamových“ médiách.
Zakladateľmi a členmi startupov sú často mladí ľudia, ktorí síce na jednej strane nemajú veľa profesijných skúseností, na druhej strane je ich vek aj veľkou výhodou. Nie sú totiž zaťažení nejakými doterajšími pracovnými návykmi, nemajú obrazne povedané, klapky na očiach a neskĺzli do rutiny ako mnohí pracovníci s dlhoročnou praxou. Bývajú draví, nepoznajú slová „nemôžeme“ a „nedá sa“ a neboja sa hľadať nové postupy a spôsoby či netradičné riešenia problémov. Zväčša sa jedná o zoskupenie len niekoľkých ľudí, minimálne v začiatkoch startupu. Ich prednosťou býva flexibilita, dokážu rýchlo zistiť potreby trhu, počúvať svojich zákazníkov, prispôsobovať sa ich potrebám a reagovať na ich požiadavky.
Ako začať…
Samozrejme, pri zakladaní a rozbiehaní startupu je potrebné splniť isté predpoklady na to, aby mal šancu byť úspešný. „V ideálnom prípade by mal zakladateľ startupu hlavne rozumieť problému, ktorý sa snaží vyriešiť a samozrejme rozumieť aj technologickému a biznisovému aspektu daného riešenia. “Zakladateľ by si mal na úplnom začiatku dôkladne zmapovať trh a konkurenčné riešenia a ujasniť si akú jedinečnú pridanú hodnotu zákazníkom prinesie,“ uvádza Jaroslav Ľupták, investičný manažér a odborník na oblasť startupov zo spoločnosti Neulogy Ventures, ktorá poskytuje rozbehový kapitál a inú podporu začínajúcim podnikateľom a firmám. Samozrejme, to je ešte len začiatok. „Okrem zadefinovania problému a jeho riešenia, čo môžme považovať za ideu, a následne zmapovanie konkurenčných riešení, by mal zakladateľ začať budovať tím ľudí schopných ideu implementovať. Následne by mal startup zostrojiť MVP (minimum viable product), teda základnú verziu finálneho produktu, ktorú môže ukázať prvým zákazníkom a na základe ich spätnej väzby produkt zdokonaľovať. Pokiaľ si zhotovenie MVP vyžaduje financovanie (napríklad na nákladný hardware), zakladatelia väčšinou hľadajú počiatočný kapitál od rodiny a známych, prípadne od podnikateľských anjelov. Hovoríme o investíciách od 5000 do 50000 eur,“ uvádza Jaroslav Ľupták.
Jaroslav Ľupták, investičný manažér a odborník na startupy zo spoločnosti Neulogy Ventures
Každý, kto už uvažuje o založení vlastného startupu a mädlí si ruky nad budúcimi ziskami, by však mal myslieť aj na druhú stranu mince. Len malá časť všetkých startupov dosiahne skutočný komerčný úspech a až 90% z nich zanikne do trochu rokov. Podľa Jaroslava Ľuptáka percentuálna úspešnosť startupu záleží od štádia vývoja. „Ak ide o štádium ‘nápad’, pravdepodobnosť úspechu sa pohybuje v promile. V štádiu hotového prototypu alebo už spomínaného MVP, keď firma hľadá ‘seed’ finacovanie, je ich úspešnosť zhruba 2% až 5%. Z firiem, ktoré takéto financovanie dokážu získať, prežije zrejme menej než polovica. Len pár z nich sa stane naozaj úspešnými“.
Davové financovanie – fenomén dnešnej doby
Startupy sú často spájané a známe najmä v súvislosti s portálmi davového financovania ako napr. Kickstarter alebo Indiegogo, kde sa rôzne skupiny nadšencov a začínajúce firmy snažia získať podporu pre svoje produkty, väčšinou existujúce len na papieri alebo vo forme prototypov. Tento systém funguje zväčša na princípe, že každý, kto finančne podporí startup, získa predmetný výrobok v predstihu pred uvedením do bežného maloobchodného predaja a nezriedka aj za zvýhodnenú cenu. Práve finančná podpora od nadšencov a širokej verejnosti môže byť pre startupy kľúčová, keďže mnohokrát začínajú prakticky „ z ničoho“ a často sa zameriavajú na nové, neprebádané oblasti trhy a inovatívne výrobky s otáznou úspešnosťou, takže prípadná pôžička od bankových ústavov môže byť problémom.
Nevýhodou verejného davového financovania startupu však môže byť fakt, že sa niekto vaším projektom, mierne povedané, inšpiruje, alebo ho proste bez ostychu okopíruje. Príkladom môže byť malý doplnok k smartfónu s názvom Pressy. Tento šikovný „gadget“ vyzerá ako koncovka slúchadiel či headsetu s malým tlačidlom navrchu a vkladá sa do 3,5 mm jack konektora v mobile, kde si bežne pripájame slúchadlá. V spojitosti s príslušnou aplikáciou sa dá nastaviť, že po jednom, alebo viacnásobnom stlačení vykoná nejakú akciu (napr. spustí fotoaparát či nejakú aplikáciu) a tak vlastne smartfónu či tabletu pridáva jedno hardvérové tlačidlo navyše. Tento koncept zaujal ľudí natoľko, že autori získali davovým financovaním dostatok peňazí na výrobu, kým sa však „rozhýbali“, predbehli ich viaceré čínske spoločnosti, ktoré promptne uviedli na trh prakticky totožné produkty ako Pressy. Jedným z najznámejších je MiKey od známej spoločnosti Xiaomi, ale ak sa pozriete na rôzne čínske zásielkové obchody, nájdete tam niekoľko ďalších napodobnením, ktoré sú navyše oveľa lacnejšie ako pôvodné Pressy.
Pressy a MiKey
V zriedkavejšom prípade sa to však podarí aj opačným smerom, z už existujúceho výrobku sa vďaka správnemu načasovaniu či dobrému dizajnu môže stať hit. Ako príklad tentoraz môžeme uviesť nabíjací káblik Culcharge od slovenských autorov. V zásade ide o jednoduchý plochý USB kábel, dlhý len šesť centimetrov, ktorý môžete nosiť so sebou a v prípade núdze si cezeň dobiť telefón (samozrejme, je nutné mať aj nabíjačku, alebo ho pripojiť k počítaču). Takýto krátky káblik prirodzene nie je žiadnym prevratným vynálezom či novinkou a niečo podobné si môžete zaobstarať z mnohých obchodov za pár šupov. Autorom Culcharge sa však, zrejme aj vďaka jednoduchému a plochému dizajnu, ktorý umožňuje napr. nosenie káblika v peňaženke, podarilo na Indiegogo zaujať dostatok záujemcov a namiesto plánovaných 15 000 dolárov vyzbierali takmer až 95 000. Ako teda môžeme vidieť, v rámci startupu sa niekedy podarí preraziť aj produktu, ktorý nie je nijako výrazne inovatívny a dokonca aj nezanedbateľne drahší ako už existujúce alternatívy.
Len nápad nestačí…
Ako sme načrtli už v úvode, základom startupu je nápad, ale na fungujúci a plnohodnotný startup je to veľmi málo. Nápady máme všetci, ale nie každý dokáže svoj nápad aj realizovať v praxi tak, aby bol aj funkčný, použiteľný a prínosný. Tento aspekt zdôrazňuje aj Jaroslav Ľupták. Ako tvrdí, pri startupe samotný nápad nestačí, na ten vám nikto peniaze nedá. Investori vložia svoje peniaze do projektov, takže dôležité je prvotný nápad posunúť ďalej a pretaviť na niečo fungujúce, na raný prototyp, proste na niečo, čo sa dá prezentovať.
To je napríklad aj prípad Sli.do, slovenského startupu, ktorý sa zameriava na sprostredkovanie interakcie medzi prednášajúcim a publikom tým, že umožňuje účastníkom jednoduchým spôsobom pomocou mobilného zariadenia zadávať otázky a prednášajúcemu získať spätnú väzbu ohľadom svojej prednášky. Hodí sa tak napríklad ako interaktívna pomôcka pri organizovaní konferencií, prezentácií či rôznych firemných podujatí. Sli.do je mimoriadne úspešný startup a ich výtvor používajú spoločnosti ako Google, Oracle či Telefónica. Stretnúť ste sa s ním mohli aj na našej sérii podujatí Android Roadshow, kde návštevníkom umožňoval adresovať zo svojich mobilov otázky prednášajúcim, ktoré sa zobrazovali na veľkoplošnej obrazovke.
Nielen internet a IT
Rozvoj startupov má tiež úzky súvis s rozvojom internetu. Keďže mnohokrát je produktom startupov nejaký softvér, internet je na jeho šírenie veľmi dobrým distribučným kanálom. Je tu aj úzke prepojenie s mobilným segmentom, keďže nezriedka je takýmto softvérom práve mobilná aplikácia. V takomto prípade môžu byť obrovskou pomocou pre začínajúcich vývojárov internetové obchody s aplikáciami ako Google Play či App Store, prostredníctvom ktorých môže svoje produkty šíriť a predávať prakticky ktokoľvek.
V tejto súvislosti je namieste otázka, či sú startupy typické pre IT oblasť, alebo sú bežné aj v iných oblastiach. Podľa Jaroslava Ľuptáka zodpovedanie tejto otázky záleží od definície slova startup. „Pre mňa je startup firma, ktorá hľadá nový škálovateľný biznis model,“ uvádza. „Využitie technológií a najmä IT zvyšuje škálovateľnosť a teda potenciál rýchleho rastu daného biznisu. Samozrejme, akékoľvek využitie IT alebo technológie v biznise všeobecne neznamená, že sa jedna o startup. Na druhej strane máme vo svete aj na Slovensku startupy, ktoré pôsobia v iných oblastiach, ako napríklad biomedicína alebo energetika,“ dodal Jaroslav Ľupták.
Peniaze, peníze, peneži…
Na záver nemôžeme vynechať jeden aspekt, o ktorý vraj vždy ide až v prvom rade – peniaze. Môžete mať totiž výborný a inovatívny nápad, chuť pracovať a prekonávať prekážky, tím skvelých spolupracovníkov a možno dokonca aj prototyp vášho výrobku, ale ak nemáte alebo nezískate peniaze na jeho financovanie, bude odsúdený na neúspech. Našťastie, situácia v oblasti financovania rozbehovým kapitálom sa za posledné dva roky na Slovensku výrazne zlepšila. „Momentálne sú na slovenskom trhu startupom k dispozícii prostriedky v objeme porovnateľnom s priemerom EÚ. Postupne sa zaktivizovali podnikateľskí anjeli a vzniklo aj niekoľko fondov, ktoré investujú v rôznych fázach vývoja startupu,“ hovorí Jaroslav Ľupták.
Na financovanie startupov sa zameriava aj Neulogy Ventures, ktorá poskytuje financie startupom v rôznych fázach vývoja. „V seed fáze poskytujeme financovanie do výšky 200 tisíc eur pre startupy, ktoré pracujú na produkte alebo len nedávno s produktom vstúpili na trh. V neskoršej fáze vieme firme, ktorá už má zákazníkov a má potenciál expandovať, poskytnúť financovanie až do výšky 2 miliónov eur. Vo všeobecnosti je špecifikom slovenského trhu to, že firmy, ktoré majú zákazníkov, financovanie nehľadajú a uspokoja sa s poprednou pozíciou na lokálnom trhu. Máme tu niekoľko príkladov firiem, ktoré sú na naše pomery dosť veľké z hľadiska obratu a majú vysoko kvalitný produkt, ale ich zahraničná konkurencia získala financovanie v desiatkach miliónov eur a dobyla svetové trhy,“ uzavrel Jaroslav Ľupták.
Záver
Startupy sú výbornou príležitosťou pre kreatívnych ľudí s inovatívnymi nápadmi, ktoré vďaka podpore spoločností ako Neulogy Ventures či The Spot môžu ľahšie preraziť a uplatniť sa na trhu. Už teraz začínajú byť nezanedbateľnou hybnou silou a v budúcnosti Slovenska bude ich význam ešte rásť. Poskytujú totiž významnú pridanú hodnotu a v blízkej či vzdialenejšej dobe sa môžu stať významnými spoločnosťami a zamestnávateľmi, ktorí znížia závislosť Slovenska na zahraničných investoroch, ktorých si neraz musíme „kupovať“ nesystémovými investičnými stimulmi a daňovými úľavami. Navyše, nezriedka ide o prevádzky s výraznou prevahou manuálnej výroby, v dôsledku čoho naša krajina získala nelichotivú prezývku montážnej dielne Európy. Je preto výbornou správou, že podpora slovenských startupov v súčasnosti výrazne narastá, pretože práve vďaka nej by sme sa na Slovensku mohli snáď čoskoro dočkať podobne úspešných firiem, akými sú dnes Eset, Sygic či Websupport.
Zdroje obrázkov: dohanews.co, heplastartupout.com, neulogy.vc
