Dostali sme sa do doby, keď pomaly počet jadier v procesoroch bude vyšší, ako počet prstov na rukách, pamäť sa rozširuje tak prudko, že čoskoro klasické pevné disky pôjdu do zabudnutia, rozlíšenie displeja smartfónov sa dostalo na úroveň, ktorú prestáva ľudské oko vnímať… Jedinou „chybičkou krásy“ je len fakt, že pokiaľ smartfón alebo tablet naozaj využívate, musíte nosiť so sebou dobíjací kábel, náhradnú batériu, ručný generátor elektrickej energie alebo si vyrábať elektrickú energiu pomocou najnovších topánok.
Samozrejme, niektoré technológie, ako dobíjanie pomocou kábla, sa stávajú prekonané, no stále sa máme čo z minulosti učiť a možno v niektorých technológiách je najvhodnejší návrat k tým, čo poznáme už niekoľko storočí.
Vráťme sa ale k faktu, že batéria je slabinou v smartfónoch a tabletoch. Jej vývoj prešiel niekoľkými fázami, no stále nepokrýva potreby dnešných zariadení. Cestou je zväčšiť jej výkon a zároveň aj objem, naskytujú sa možnosti častého dobíjania alebo znižovanie energetickej náročnosti zariadení.
Existuje však aj možnosť čisto fyzikálneho prístupu k batériám. Jednoduchým spôsobom dosiahnuť stav, keď do malého objemu stlačíme, čo najväčšie množstvo elektrónov. Zvýši sa tým hustota a kapacita batérie, čo by si však vyžadovalo nové materiály, ktoré by tvorili póly v batérii. Tieto sú tvorené buď grafitovými tyčami, použitý by mohol byť aj kremík, ktorého je na zemskom povrchu až 70% a má tiež veľmi prospešné vlastnosti, ktoré by mohli napomôcť kapacite batérií. Problémom môže byť však jeho hmotnosť a dĺžka dobíjania takejto batérie.
Vedci z Washingtonskej štátnej univerzity všetky špekulácie zhrnuli do jednej vety: anóda z cínu. Cín nedosahuje také vlastnosti ako kremík, no je omnoho „výkonnejší“ ako grafit a poskytuje až trikrát viac elektrónov. Výhodou by bola aj možnosť rýchleho dobíjania batérie.
Najdôležitejšie je, že cín je aj jednoduchý a pomerne lacný na výrobu. Pri klasickej batérii okrem grafitu je potrebná aj meď na prepojenia, čím by sa cín mohol stať lacnejšou alternatívou. Grant Norton, vedúci vedeckého tímu pracujúceho na vývoji cínovej anódy si myslí, že presun z laboratória do výroby by mohol byť veľmi rýchly, ak spoločnosť investuje správne do celého procesu.
Mnohí si ešte pamätáme, keď sme pred rokmi používali cín na letovanie plošných spojov klasických elektrónkových zariadení, ktoré dosahovali obrovské hmotnosti a veľkosť. Okrem toho, že cín vynikal skvelými vlastnosťami pri vodivosti prúdu, pevnosti s nízkym bodom tavenia, dnes by mohol byť alternatívou, ako zvýšiť kapacitu batérií na trojnásobok tej dnešnej. Myslíme, že by to bolo skvelé využitie tradičného materiálu, ktorý už poznáme tisícky rokov a jeho využitie nás sprevádzalo počas celej tejto doby.
Zdroj, foto: News WSU, Forbes, Phone Arena
