MojAndroid

Dostali sme sa do doby, keď pomaly počet jadier v procesoroch bude vyšší, ako počet prstov na rukách, pamäť sa rozširuje tak prudko, že čoskoro klasické pevné disky pôjdu do zabudnutia, rozlíšenie displeja smartfónov sa dostalo na úroveň, ktorú prestáva ľudské oko vnímať… Jedinou „chybičkou krásy“ je len fakt, že pokiaľ smartfón alebo tablet naozaj využívate, musíte nosiť so sebou dobíjací kábel, náhradnú batériu, ručný generátor elektrickej energie alebo si vyrábať elektrickú energiu pomocou najnovších topánok.

Samozrejme, niektoré technológie, ako dobíjanie pomocou kábla, sa stávajú prekonané, no stále sa máme čo z minulosti učiť a možno v niektorých technológiách je najvhodnejší návrat k tým, čo poznáme už niekoľko storočí.

Vráťme sa ale k faktu, že batéria je slabinou v smartfónoch a tabletoch. Jej vývoj prešiel niekoľkými fázami, no stále nepokrýva potreby dnešných zariadení. Cestou je zväčšiť jej výkon a zároveň aj objem, naskytujú sa možnosti častého dobíjania alebo znižovanie energetickej náročnosti zariadení.

Existuje však aj možnosť čisto fyzikálneho prístupu k batériám. Jednoduchým spôsobom dosiahnuť stav, keď do malého objemu stlačíme, čo najväčšie množstvo elektrónov. Zvýši sa tým hustota a kapacita batérie, čo by si však vyžadovalo nové materiály, ktoré by tvorili póly v batérii. Tieto sú tvorené buď grafitovými tyčami, použitý by mohol  byť aj kremík, ktorého je na zemskom povrchu až 70% a má tiež veľmi prospešné vlastnosti, ktoré by mohli napomôcť kapacite batérií. Problémom môže byť však jeho hmotnosť a dĺžka dobíjania takejto batérie.

Vedci z Washingtonskej štátnej univerzity všetky špekulácie zhrnuli do jednej vety: anóda z cínu. Cín nedosahuje také vlastnosti ako kremík, no je omnoho „výkonnejší“ ako grafit a poskytuje až trikrát viac elektrónov. Výhodou by bola aj možnosť rýchleho dobíjania batérie.

Najdôležitejšie je, že cín je aj jednoduchý a pomerne lacný na výrobu. Pri klasickej batérii okrem grafitu je potrebná aj meď na prepojenia, čím by sa cín mohol stať lacnejšou alternatívou. Grant Norton, vedúci vedeckého tímu pracujúceho na vývoji cínovej anódy si myslí, že presun z laboratória do výroby by mohol byť veľmi rýchly, ak spoločnosť investuje správne do celého procesu.

Mnohí si ešte pamätáme, keď sme pred rokmi používali cín na letovanie plošných spojov klasických elektrónkových zariadení, ktoré dosahovali obrovské hmotnosti a veľkosť. Okrem toho, že cín vynikal skvelými vlastnosťami pri vodivosti prúdu, pevnosti s nízkym bodom tavenia, dnes by mohol byť alternatívou, ako zvýšiť kapacitu batérií na trojnásobok tej dnešnej. Myslíme, že by to bolo skvelé využitie tradičného materiálu, ktorý už poznáme tisícky rokov a jeho využitie nás sprevádzalo počas celej tejto doby.

Zdroj, foto: News WSUForbes, Phone Arena

25.5.2012

Pravidlá diskusie

Portál MojAndroid.sk si vyhradzuje právo zmazať neslušné, rasistické a vulgárne príspevky, ako aj osobné útoky na redakciu, či diskutérov v komentároch pod článkom bez ďalšieho upozornenia. V prípade uverejňovania odkazov na externé stránky, je komentár automaticky preposlaný do redakcie na schválenie.

11 odpovedí na “Tajomstvo dlhej životnosti batérií – cín?”

  1. “Mnohí si ešte pamätáme, keď sme pred rokmi používali cín na letovanie plošných spojov klasických elektrónkových zariadení” – a teraz sa používa čo? plutónium? omg.. nepíšte kraviny.. stále sa používa cín ale bezolovnatý ktorý je ekologickejší.. 

  2. “Mnohí si ešte pamätáme, keď sme pred rokmi používali cín na letovanie plošných spojov klasických elektrónkových zariadení” – a teraz sa používa čo? plutónium? omg.. nepíšte kraviny.. stále sa používa cín ale bezolovnatý ktorý je ekologickejší.. 

  3. Ten clanok je na A4 a jedine co si mi povedal je ze firma si mysli, ze cin pouzity ako anoda v baterii zvysi jej kapacitu na trojnasobok. Sak ked nemas co pisat tak to nie je dovod to natahovat jak sopel.

  4. No…co sa tyka baterky tak vam poviem ze terajsia mi staci :D na SGS2 som podtaktoval procak , zmenil kernel a vuala takmer 3 dni vydrz…pouzivam ho normalne na hry , wifi , hudba….a taketo informacie ze sa pouzije cin , a somarinky….kym sa to pouzije davno bude rok 2050…skor sa zmensia suciastky a vsetko v telefone aby sa spravil vacsi priestor pre bateriu :D

  5. No ja som sa celkom zasmial skor nad tym, co ma cin nahradit – GRAFEN ???

    Grafen je tak tak trochu novinka, na upresnenie jednoatomova planarna vrstva atomov uhliha usporiadana do 6-uholnikov a zatim sa vyraba len v labakoch , grafit (prirodna forma Uhlika) je spominana anoda baterie..

  6. ale cin je dost tazky …taka baterka bude mat jak kocka masla vahu …skor keby sa pustili do gelovych baterii ktore by mohli mat akykolvek tvar …tym padom by do mobilu mohli taku baterku vyformovat do obalu telefonu cim by sa bud uvolnilo miesto pre nove technologie alebo vecia baterka :-) ja v tom vidim na zaciatok gel :-) ale pred cca polrokom som cital ze maju byt baterky dobiane bezdrotovo cez wifi …taka baterka sa bude dobijat vzdy ked bude v okoli wifi siet cim by clovek siel do mesta kde je kopec wifi sieti a telefon by sa mu tam nevybil :-) kazdopadne tesim sa na pokrok kedze baterie mame rovnake uz 20 rokov len sa inovuju drobnosti okolo toho ale bateria je stale ta ista :-)

Pridaj komentár

+