Nie je žiadnym tajomstvom, že vzťahy medzi kultovou osobnosťou Apple, Steveom Jobsom a zakladateľom Androidu, Andym Rubinom, nebývali práve navrelejšie. Steve Jobs považoval Rubinov Android za okopírovaný produkt a nebál sa vyslovovať na adresu tohto operačného systému ani tvrdšie slová – známy je napríklad jeho výrok o „termonukleárnej vojne“ proti Androidu. Servítku si však vraj nebral pred ústa ani pri vyjadrovaní sa o samotnom Rubinovi.
Tvrdí to vo svojej knihe Fred Vogelstein, autor knihy „Dogfight: How Apple And Google Went To War And Started a Revolution (voľne preložené ako Zápas: Ako sa Apple a Google dostali do vojny a odštartovali revolúciu). Vo svojej knihe autor okrem iného uvádza príhodu o tom, ako Jobs okruhu svojich priateľov povedal, že Rubin je „veľký arogantný … ” (big, arrogant f**k). Je ťažké doslova preložiť, ako Jobs Rubina označil, keďže zmienené slovo je v angličtine univerzálnou nadávkou, rozhodne sa však nejedná o titul, ktorý by si Rubin zapísal do životopisu.
Táto nevraživosť sa začala v roku 2007, kedy Apple uviedol svoj prvý model iPhonu a Google usilovne pripravoval vlastný mobilný operačný systém. Jedným z hlavných krokov tohto procesu bola kúpa projektu Android, čo bol vlastne startup Andyho Rubina. K transakcii došlo v roku 2005 a Google za Android zaplatil približne 50 miliónov dolárov.
V spomínanom roku 2007 už mal Jobs svoj telefón hotový a s veľkou pompou ho predstavil svetu. Andy Rubin sa presne v čase konania tlačovej konferencie nachádzal v taxíku v Las Vegas a sledoval internetový prenos z predstavovania prvého iPhonu. Bol ním tak šokovaný, že požiadal taxikára nech zastane, aby mohol celú prezentáciu dopozerať až do konca. Podľa spomínanej knihy si mal Rubin práve v tej chvíli uvedomiť, že musí zahodiť všetko, čo dovtedy vytvoril a svoj projekt od základov prebudovať. Aj keď Google už mal v tom čase svoj mobilný operačný softvér takmer pripravený na vypustenie, v porovnaní s tým, čo prinášal iPhone, vyzeral hrozne zastaralo a neprakticky. „To, čo sme mali vytvorené, vyzeralo ako z deväťdesiatych rokov“ povedal jeden z vtedajších technických inžinierov. „Vedeli sme, že Apple sa chystá uviesť telefón, všetci to vedeli“ spomína ďalej v knihe Ethan Beard, manažér, podieľajúci sa na vývoji Androida, „akurát sme netušili, že bude taký dobrý“.
Android tím okolo Rubina sa teda dal nanovo do práce s cieľom vytvoriť konkurencieschopný produkt. Ich snaženie bolo nakoniec po oddialení, ktoré spôsobilo zavrhnutie „starého“ Androidu, zavŕšené vydaním HTC G1, prvého telefónu, ktorý bol založený na novom operačnom systéme od Googlu. Ten síce nebol po softvérovej stránke na takej úrovni ako iPhone, systémy sa však podobali dosť na to, aby Jobs zúril a soptil hnev na Google. „Všetko to je po****ná krádež našej práce!“ povedal Jobs podľa zdroja, na ktorý sa spolieha Vogelstein vo svojej knihe.
Jobsov hnev bol možno znásobený aj z toho dôvodu, že zakladatelia Google, Larry Page a Sergey Brin, ho mali ubezpečovať, že nimi pripravovaný telefón sa bude od iPhonu výrazne líšiť. Podobne sa mal vyjadrovať aj Eric Schmidt, ktorý v tom čase pracoval práve pre Apple (neskôr prešiel do Google a stal sa šéfom projektu Android). Aká je ozajstná skutočnosť, to Jobs zistil, až keď telefón Googlu a hlavne jeho softvér uvidel na vlastné oči.
Od tej chvíle začal od vyhľadávacieho giganta vytrvalo požadovať, aby vo svojom softvéri urobil množstvo zmien a úprav. Došlo aj k významnému stretnutiu, ktorého sa za Apple zúčastnili Steve Jobs a Scott Forstall, teda človek, ktorý navrhol operačný systém iPhonu. Google na stretnutí zastupovali Larry Page, Alan Eustace a samozrejme Rubin. Podľa Vogelsteina bola schôdzka veľmi búrlivá a konfrontačná a účastníci sa nezdržali ani osobných invektív. Rubin Jobsovi vytýkal, že jeho postoj bráni inováciám a šéf Apple kontroval obvinením, že Rubin ho napodobňuje nielen v softvérovej oblasti, ale aj ako človeka – snaží sa vyzerať ako on, má podobný účes, okuliare aj štýl obliekania. „Bolo to šialene osobné“ tvrdí v knihe zamestnanec Applu, s ktorým Jobs hovoril krátko po schôdzke.
Apple sa nakoniec podarilo presadiť svoje. Google na Jobsovo naliehanie vypustil z raných verzií Androida viacero detailov a funkcií, ako napríklad známe multidotykové zoomovanie v galérii a internetovom prehliadači, alebo spôsob odomykania telefónu. Zo strany Googlu to bola doslova kapitulácia a Rubin zúril. Tvrdil, že v Apple vôbec nevyvinuli väčšinu funkcií, ktoré si privlastňujú a dokonca istý čas zvažoval aj odchod zo spoločnost Google. Nakoniec si to ale rozmyslel a je to dobre, keďže má významný podiel na tom, akým úspešným a rozšíreným systémom sa Android stal. Navyše, Google postupne do svojho systému väčšiny sporných funkcií pridal , čím sa začala etapa súdnych sporov a patentových vojen, ktoré trvajú dodnes a nezdá sa, že by mali v dohľadnej dobe skončiť.
Podobná nevraživosť ako medzi Apple a Google, resp. výrobcami Androidov, panuje aj medzi fanúšikmi oboch najrozšírenejších mobilných operačných systémov. Ak sa však na vec pozrieme objektívne a nezaujato, musíme uznať, že iPhone ovplyvnil dejiny mobilov tak, ako žiadny iný telefón. Jasne udal smer ďalšieho vývoja a predovšetkým vďaka nemu získali dnešné smartfóny svoje špecifické prvky, ktorými sa vyznačujú – teda rozmerný kapacitný displej, dotykové ovládanie a minimum hardvérových prvkov vrátane absencie fyzickej klávesnice.
Na druhej strane, ani Apple sa občas nevyhol obvineniam z kopírovania či napodobňovania a diskusia sa rozprúdila hlavne v súvislosti s novým dizajnom iOS 7, v ktorom mnohí vidia prvky okopírované z Windows Phone a Androidu. Nechceme teraz tieto obvinenia nejako komentovať či zbytočne rozdúchavať vášne, nakoľko sme názoru, že tak ako v iných oblastiach vývoja, aj u mobilných zariadení sa výrobcovia jednoducho prispôsobujú pár trendom, nech ich už stanovil ktokoľvek. Vývoj mobilných zariadení u všetkých výrobcov tak teda napreduje len v rámci istých mantinelov a či je to správne, o tom sa dá vážne pochybovať.
Skôr zastávame názor, že namiesto sporov a súdov by spoločnosti by mali poslúchnuť Stevea Wozniaka, Jobsovho bývalého blízkeho spolupracovníka, ktorý opakovane vyzýval na ukončenie kontraproduktívnych patentových vojen a nabáda namiesto toho k väčšej spolupráci zainteresovaných spoločností. Obávame sa však, že minimálne v najbližšej dobe zostane jeho hlas nevypočutý.
Zdroj: businessinsider.com
