Už sme v minulosti predstavili tému, ktorá sa zaoberala práve možnosťami a najmä povinnosťami, ktoré zaväzujú našich operátorov v prípade zaznamenávania plošných údajov o svojom zákazníkovi. Plošne znamená, že sa zaznamenáva všetka komunikácia, ktorú zákazník vedie, vrátane hovorov, SMS alebo aj dátovej aktivity spojenej s jeho SIM kartou. Pričom na takéto zaznamenávanie nie je dôvod, proste sa iba ukladajú po určenú dobu u operátora. Takéto plošné sledovanie je u nás celkom striktne regulované, ako sme už vysvetli dávnejšie. Teraz musela Európska únia opäť vysvetľovať a zasahovať v prípadoch plošného sledovania (prípad Veľkej Británie a Švédska).
Súdny dvor Európskej únie (ESD) vysvetľuje, kedy je možné prelomiť všeobecný zákaz plošného zbierania údajov o zákazníkoch operátora a na aký účel sa môže táto hlavná zásada ochrany súkromia prelomiť. Uchovať údaje o aktivite zákazníka na jeho SIM karte by malo byť možné iba v prípade, kedy sa tak deje na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a takéto uchovávanie bude presne vymedzené jednak rozsahom údajov a tiež časom, na ktoré sa budú archivovať. Toto si môže aj Slovenská republika stanoviť. Keďže žijeme v dobe, kedy sa na každom kroku a v každom médiu šíri zvesť o terorizme, je toto práve oblasť, kde môže prísť k cielenému a dočasnému sledovaniu komunikácie na telefóne. Treba uviesť, že sledovanie komunikácie, ktorú budem viesť na mobilnom telefóne nemôže štát sledovať plošne a odôvodňovať to záverom, že je to nevyhnutné na zisťovanie a odhaľovanie potencionálnych teroristických hrozieb. Teda nesmie sa stať, že moje číslo a moja aktivita na ňom sa ocitne na zozname sledovania a uchovávania len preto, že využívam mobilný paušál od slovenského operátora. Ochrana môjho súkromia je vcelku silná, čo v praxi znamená, že ak by sa naše úrady rozhodli ísť touto cestou, mali by určiť čas, počas ktorého sa sledovanie uskutoční, definovať by mali konkrétny okruh osôb, aj s dôvodom, prečo sa sledovanie komunikácie uskutočňuje práve na nich a tiež musí byť prepojenie na podozrenie páchania závažnej trestnej činnosti. Za splnenia týchto podmienok je možné uvažovať a pripustiť, že štát bude sledovať aktivity svojich občanov, a to bez ich vedomia. A najmä uchovávať o tom údaje v databáze.
No a okrem týchto podmienok by mala podliehať takáto kontrola a uchovávanie dát o vybraných ľuďoch a ich SIM kartách dozoru zo strany súdu. V podstate takáto je situácia aj u nás, kedy práve súd nariaďuje sledovanie osoby cez jeho telefónne aktivity. A taktiež je dôležité, že údaje, ktoré sa takto získajú (hovory alebo SMS správy) sa musia uchovať na území únie. Teda aj slovenské orgány nesmú takéto dáta nechať uložiť mimo územia Európskej únie a po ukončení účelu na ktoré sa získali sa musia zničiť.
V zásade, opäť v prípadoch, ktoré sa odohrali vo Veľkej Británii a vo Švédsku a skončili na ESD, sa potvrdzuje smerovanie Únie a jej pravidiel. Osobne som za takéto pravidlá a ich potvrdzovanie rád, pretože ochrana súkromia je téma, ktorá okrem toho že ma profesne zaujíma, pôsobí na mňa aj citlivo. Ak by nejaký štátny orgán mohol bezbreho sledovať alebo už iba uchovávať komunikáciu o komkoľvek, účel na ktorý by sa to následne mohlo použiť by sa ťažko kontroloval. Preto aj operátori nemajú povinnosť a ani možnosť, aby vykonávali uchovávanie aktivít o svojich zákazníkoch plošne. Aj keď to môže znie nevinne, veď takéto dáta sa predsa použijú iba v prípade, že to bude treba, opak je pravdou. Malo by každému vadiť, že jeho hovory a iné aktivity viazané na SIM kartu sú niekde u operátora po dobu viacerých mesiacov uložené a spätne je možné ich vyhľadať. Nech už je názor na postavenie a pravidlá Únie individuálne rôzny, v oblasti ochrany osobných dát a ochrany súkromia sa zatiaľ jej aktivity a snahy uberajú z môjho pohľadu správnym smerom, ktorý oceňujem.
