Slovenská informačná služba sa zrejme inšpirovala americkou NSA a chce mať prístup k našej šifrovanej komunikácii na internete. Podľa nového návrhu zákona, ktorý má k dispozícii denník SME, chce mať SIS prístup do šifrovanej komunikácie zákazníkov s bankami, do e-mailov aj správ na sociálnych sieťach. Samozrejme tak, aby dotknutí ľudia o tajnom prístupe SIS nevedeli.
Tieto zmeny by chcela SIS mať obsiahnuté priamo v novom zákone o spravodajských službách, ktorý aj sama pripravila. Návrh je už na Ministerstve vnútra, ktoré ho môže posunúť ďalej do parlamentu. Ak by bol zákon schválený v terajšej podobe, výrobca alebo distribútor výrobku, ktorý umožňuje utajovanie prenosu, alebo uchovávanie informácií či iných údajov vrátane kódovania, šifrovania a kompresie, bude musieť poskytnúť polícii a tajnej službe zrozumiteľný návod na odšifrovanie takýchto informácií. Za porušenie môže hroziť zákaz predaja takýchto výrobcov na Slovensku. Ponuka až 166-tisíc eur by však hrozila používateľovi, ktorý v prechodnej trojmesačnej dobe úradom nenahlási, že už šifrovací stroj má.
SIS tvrdí, že podobnú povinnosť už dovozcovia šifrovacích zariadení majú aj dnes, rieši ju však nižší právny predpis. Ten sa však týka len vysielačiek a mobilov, aktuálnym návrhom chce tajná služba získať prístup k akejkoľvek šifre, ktorá sa používa nielen pri telefonovaní a vysielačkovej komunikácii, ale aj na internete, alebo v USB disku so šifrovacím čipom.
Odborníci sú voči návrhu kritickí a jeho ustanovenia označujú ako nesplniteľné a neústavné. Šifrovanie totiž vykonávajú mnohé aplikácie aj bez toho aby o tom používateľ vedel, napríklad internetový prehliadač. Podľa najprísnejšieho výkladu návrhu zákona by tak bežní používatelia mobilných a počítačových aplikácií ich museli nahlasovať úradom ako šifrovací nástroj. A to napríklad aj programy typu Winrar, ktoré umožňujú vytváranie zašifrovaných dátových balíčkov. Odborníci tiež vidia ako nereálne vymáhanie takejto povinnosti v rámci malého stredoeurópskeho štátu od internetových gigantov ako Google, Apple, Facebook či Microsoft.
Návrh zákona sa nepáči ani bankám a vidia v ňom množstvo nedostatkov, nejednoznačností a z nich vyplývajúcich bezpečnostných rizík. Niektorí manažéri ho prirovnávajú k situácii, kedy by si štát od každého občana a inštitúcie vypýtal kľúč od dverí a vyhradil si právo kedykoľvek vstúpiť do súkromia a ľubovoľne sa tam prechádzať. Otázne ostáva aj uchovávanie získaných kľúčov k šifrám, bezpečnosť pred ich únikmi a možné zneužitie citlivých informácií. S podobnými situáciami v podaní SIS sme sa pritom v minulosti už opakovane stretli.
Návrh zákona sa ešte nedostal do legislatívneho konania a právnici sú voči nemu skeptickí. Podľa nich by mal vplyv na voľný pohyb tovaru v EÚ a preto by o ňom bolo nutné najprv informovať Európsku komisiu a predložiť jej návrh na schválenie. Je pritom pravdepodobné, že európskymi úradmi by nebol odobrený. Podobné pokusy a žiadosti tajných služieb o “zadné dvierka” v internetovej komunikácii sa objavili už v mnohých krajinách sveta, vrátane susednej Českej republiky, či USA. Našťastie, zatiaľ bez úspechu.
Zdroj: sme.sk, obrázok: sis.gov.sk
