Dnešná podoba ochrany prenášaných správ, ktorú nám aplikácie ako Signal alebo WhatsApp ponúkajú, sa zrejme skončí. Aj keď sa dlho viedli diskusie, či je táto bezpečnosť skutočná, Únia ju chce ukončiť.
Útoky ako symbol zmeny
Ak niečo vyvolalo za ostatné obdobie reakcie a to negatívne, boli to okrem súčasnej situácie s koronavírusom dva útoky. Jeden sa odohral v Rakúsku a druhý vo Francúzku. Oba spájala po dlhšej dobe sa ozývajúca vlna terorizmu. Okamžite sa vynára otázka, ako je to s kontrolou a sledovaných takýchto osôb. A paradoxne odpoveď prináša Európska únia, ktorá nasadzuje do boja celkom silný nástroj.
A ním je už spomínané šifrovanie komunikácie, ktoré má z aplikácií zmiznúť, resp. nemá byť prekážkou pre políciu. A tým sa samozrejme otvorí priestor na lepšie sledovanie a monitorovanie zo strany bezpečnostných zložiek. Návrh je už k dispozícii, tak sa dá s obsahom oboznámiť. Únia je v tomto boji celkom rozdvojená, pretože aj navrhnutý text uznáva základné práva ľudí na ochranu vlastného súkromia, no jednou vetou k tomu dodáva, že bezpečnosť je dôležitá natoľko, že aj táto ochrana sa musí prelomiť. Aby sa zabránilo podobným útokom, ako boli tie v Rakúsku a Francúzku.
Ak to vyžaduje bezpečnosť krajiny, budú mať jej zložky ochrany prístup k šifrovanej komunikácii
Úradníci z Bruselu sú si plne vedomí, že dnešná doba sa bez elektronických prostriedkov nezaobíde a využívajú sa proste všade. Aj na páchanie teroristických činov. Je zaujímavé, že ani EÚ nechce, aby jej návrhy vyznievali ako tie, ktoré idú proti ochrane súkromia bežných občanov. Preto sa na viacerých miestach materiálu zdôrazňuje, že sa musí šifrovanie podporovať ako nástroj pre ochranu súkromia, ak je práve nastavené pre bežných ľudí. Tým je evidentne v texte snaha nepripustiť, že sa pre tých, čo nepáchajú trestné činy, niečo zmení.
Na strane druhej, ak to bude vyžadovať bezpečnosť niektorej členskej krajiny EÚ, budú mať jej zložky ochrany prístup k šifrovanej komunikácii. Vytvárajú sa tým zadné dvere, ktoré sa proste budú otvárať vždy, ak to bude potrebné. Práve už iba existencii zadných dverí je vytvorené riziko a model bezpečného šifrovania, na ktorom si aplikácie zakladajú, sa skončí. Ak totiž bude existovať priestor a subjekty, ktoré sa majú dostať k šifrovanej komunikácii a vedieť ju v zrozumiteľnej forme prečítať, odstránia tým pocit súkromia, ktorý bol aj reálny. Aj keď to bolo dlho diskutované, ukazuje sa, že pri WhatsApp nemajú policajné orgány možnosť si správy prečítať bez toho, aby nemali jeden z telefónov, kde komunikácia prebehla.
Kritika sa už ozýva z viacerých strán. Ako napríklad uvádza ProPrivacy, otvorenie zadných vrátok pre vstup do šifrovanej komunikácie nie je iba riziko, že bude zneužité vládnym systémom alebo políciou, avšak tým sa oslabí samotná aplikácia a možnosť preniknúť do komunikácie zo strany hackerov sa zvýši. A zvýši sa nad mieru, ktorá pri plnom šifrovaní je minimalizovaná. EÚ je však už odhodlaná, prístup pre bezpečnostné zložky do šifrovania chce, napriek všetkým snahám pekne písať o našich právach na súkromie.
