Téma, ktorá slávila svoj úspech pred viacerými rokmi. Operátori a ich ponuka nebola dostatočná a trh ponúkal množstvo telefónov, ktoré sa buď dali zohnať za vysoké ceny alebo potom cez šedý dovoz. Existuje vôbec tento trh ešte? A je skutočne tak nebezpečné kupovať telefóny, ktoré túto nálepku so sebou nesú?
Šedý dovoz nie je nezákonný
Aj keď už samotné označenie vzbudzuje pochybnosti o tejto činnosti, samotný šedý dovoz vo väčšine prípadov nie je nezákonný. Predstavuje totiž nákup v zahraničí a dovoz na Slovensko (EÚ) výrobku, ktorý je určený na predaj v inom členskom štáte alebo v inej krajine sveta. Muselo by ísť o výrobok, ktorý nie je povolený na predaj v rámci EÚ, aby sme mohli robiť záver o nezákonnom konaní. To je však výnimočné a predajca, ktorý kúpi lacno telefóny určené pre anglický trh, dovezie ich na Slovensko, môže s nimi legálne obchodovať teda ich predávať. Riziko sa však vynára pri dovoze z iných krajín, ako je EÚ, vtedy už môže nastať aj zhabanie zásielky, pre nezaplatenie cla a DPH. Čiže zálohy dopredu neuhrádzajte predajcovi za dovoz telefónu a jeho nákup, pretože sa môže stať, že telefón a ani peniaze už nedostanete.
Cena a jej výška je zrejme základným kritériom, ako rozoznať, aspoň na prvé tušenie, že nie je celkom v poriadku, táto skvelá ponuka. Nemusí sa to však týkať iba malých predajcov, ktorí majú svoj stánok pod schodmi nákupného centra. Taktiež to nie je záležitosť telefónu, aj iná elektronika je u väčšiny výrobcov kategorizovaná pre jednotlivé trhy a tiež pre jednotlivé štáty. Proti tomuto sa snaží bojovať Európska komisia, ktorá tvrdí, že jednotný trh znamená, že výrobok kúpený v Nemecku bude taký istý, ako výrobok kúpený na Slovensku. Potom je jeho kategorizácia „určený pre Nemecko“ celkom zbytočná. Zatiaľ však tieto snahy sú iba v slovách predstaviteľov Únie. A roky sa o tom iba hovorí, no bez reálneho riešenia.
Záruka a šedý dovoz a predaj
Nakoľko samotný šedý dovoz telefónu a jeho predaj nie je nezákonný, potom pri kúpe takéhoto telefónu vzniká vzťah predajca a kupujúci. V prípade, že si ako kupujúci zaobstarám takýto telefón, neprichádzam o žiadne zo svojich práv. Všetky, vrátane dvojročnej záruky, mi musí môj predajca poskytnúť. Ak sa teda telefón za rok pokazí, idem za svojim predajcom, preukážem sa blokom alebo faktúrou a tento je povinný prijať reklamáciu a vybaviť ju spôsobom, ako to ukladá zákon (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
Problém s reklamáciou
V praxi sa však ukáže hlavná nevýhoda nákupu lacnejšieho telefónu určeného pre inú krajinu alebo pre iný región. A to je samozrejme reklamácia, pri ktorej nepochodím u zástupcu výrobcu a jeho stanovených servisných strediskách, nakoľko po overení výrobného čísla telefónu (IMEI), mi bude oznámené, že výrobca mi reklamáciu neprijme, pretože tento telefón nie je určený pre Slovensko alebo pre EÚ. Tak teda putujem späť k môjmu predajcovi, ktorý už povinnosť prijať reklamáciu má a tiež ju musí vybaviť zákonom určeným spôsobom. Tiež voči tomuto predajcovi si uplatňujem zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od nej, ak je vada na telefóne so šedého dovozu neodstrániteľná.
Predajca pri reklamácii však narazí na identický problém, ako som mal ja osobne. Ak by odoslal telefón na reklamáciu do autorizovaného strediska, bude odmietnutý alebo mu bude odstránenie vady účtované. Samozrejme, je to jeho náklad, ktorý musí znášať a už sa mu vidina vyššieho zisku za lacnejší telefón stráca. Preto je reklamácia u takýchto telefónov a najmä malých predajcov vždy rizikom, ktoré treba zvažovať ak sa rozhodnem kúpiť telefón o pár desiatok eur lacnejšie, ako je jeho oficiálna verzia určená pre náš trh. Áno, je tu vždy kontrolný orgán a v prípade sporu aj súd, avšak realita je v mnohých prípadoch iná, predajca buď zanikne alebo sa ani nedá nájsť. O jeho majetkovej solventnosti nemôže byť ani reč.
Samotná reklamácia je však striktne individuálna. Nie je možné vo všeobecnosti tvrdiť, že každý predajca, ktorý dováža telefóny určené pre iný ako náš trh alebo región, si nebude plniť svoje povinnosti počas reklamácie. Treba však jasne uviesť, že je to riziko a iba osobná alebo niekoho iného skúsenosť, dá odpoveď na túto otázku v konkrétnom prípade.
Povinnosť uviesť pôvod výrobku
Predajca má navyše povinnosť uviesť, pre aký trh je výrobok určený. Túto informáciu musí poskytnúť kupujúcemu a ak by tak neučinil, je možné jeho konanie vyhodnotiť aj ako obchodnú praktiku, ktorá je klamlivá, a to vtedy, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii (kúpa telefónu), ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu. V tomto prípade prichádza do úvahy tiež právo odstúpiť od takto uzavretej zmluvy, pretože uvedenie do omylu alebo neposkytnutie informácie znamenalo, že ak by kupujúci túto informáciu mal, zmluvu by neuzavrel, teda telefón by nekúpil.
Pozor však treba dávať na subjekt, ktorý je vlastne vašim partnerom, teda predajcom. Aby ste ho vedeli presne identifikovať, aspoň cez jeho IČO, ktoré je už následne vodíkom k ďalším potrebným údajom. Preto pri vystavení faktúry alebo pokladničného bloku si tento pozorne prečítajte, či obsahuje všetky potrebné údaje. To je vhodné overiť ešte pred samotnou kúpou, aby v prípade potreby a sporu, bolo jasné, od koho som vlastne telefón kúpil. Skutočný predajca môže byť ukrytý pod živnostníkom a obchodné meno alebo logo na výlohe predajne je iba slogan pre zákazníka a dá sa kedykoľvek meniť.
