MojAndroid
Tento článok je rozdelený na niekoľko častí: 

Displej: Dobrý nápad, ešte tomu čosi chýba

Ako sme už spomínali, jednou z najväčších zaujímavostí smartfónu Motorola one Vision je jeho displej. Ten je poriadne natiahnutý a ponúka pomer strán 21:9. Ide pritom o 6,3″ IPS LCD obrazovku s rozlíšením 1080 x 2520 pixelov. Displej je tak dostatočne veľký aj jemný na to, aby ste si na ňom mohli užiť akýkoľvek typ obsahu.

Rámiky okolo displeja sú úzke, aj keď nie úplne minimálne. Pri používaní telefónu nám však nijako neprekážali. To sa už nedá povedať o naozaj veľkom výreze v hornom ľavom rohu. Ten uchováva selfie kameru, no okolo tej je ešte aj skutočne hrubý čierny prstienok. Pri bežnom používaní sme si však najmä vďaka jeho polohe výrez príliš nevšímali. Keď sme sledovali video a telefón sme otočili do horizontálnej orientácie, výrez nám zmizol z očí.

Horšie to však bolo pri bežnom používaní klasických aplikácií. Tie v mnohých prípadoch výrez ignorujú iba do tej miery, že oblasť v jeho okolí vyfarbia jednou farbou, ktorá ladí s témou aplikácie. Iba minimum titulov využije obrazovku na 100 %, väčšina využíva plochu okolo výrezu na zobrazenie stavového riadku s údajmi o hodinách, batérií, pripojeniach a upozorneniach.

To je v poriadku v prípade, že výrez je aspoň približne rovnako vysoký ako štandardný stavový riadok. V prípade Motorola one Vision to tak rozhodne nie je a výrez zaberá takmer dvojnásobok miesta, ktoré by potreboval stavový riadok na správne zobrazenie informácií. Výsledkom je obrovský kus plochy, ktorá je navyše maximálne neužitočná.

Hoci výrez zaberá minimum horizontálneho miesta, zobrazovanie upozornení nám tiež veľmi nevyhovovalo. Upozornenia sa grupujú na ľavej strane, stavové informácie na pravej. Mestí sa ich tam ale žalostne málo – okrem času, percentuálnej úrovne nabitia batérie a informácií o signále našich dvoch SIM kariet sa sem nezmestí vôbec nič. To znamená, že letmý pohľad na stavový riadok nestačí ani na to, aby ste si overili, či ste pripojení k Wi-Fi sieti. Ak si to chcete potvrdiť, musíte stiahnuť hornú lištu.

Platí to aj vtedy, ak nemáte žiadne upozornenia. Ľavá časť panelu je tak prázdna a ostáva nevyužitá. Toto riešenie nám skutočne nevyhovovalo a ocenili by sme, ak by sa v paneli zobrazovalo viac informácií, alebo aby bolo možné niektoré z nich vypnúť. To je možné iba pri údaji o percentách nabitia batérie, ktorý sme rozhodne vypínať nechceli.

Samotný displej nás však nesklamal. Ponúka pomerne verné farby, slušný jas a obstojnú čitateľnosť na slnku. Aj napriek netradičnému pomeru strán bolo jeho ovládanie jednoduché aj jednou rukou – zrejme kvôli rozumnej uhlopriečke. Mrzí nás však nepodarené riešenie panelu s upozorneniami, čo je podľa nás extrémne dôležitá časť systému. Okrem toho, nejde o to, že by tu výrobca robil kompromis v prospech výrezu. Skôr nás mrzí, že je tu priestor, ktorý výrobca vôbec nevyužíva, resp. ho rezervuje pre budúce upozornenia.

Teší nás ale, že aj Motorola one Vision ponúka štandardný nočný režim. Môžete si nastaviť jeho intenzitu aj plánované spustenie, a to aj od súmraku do úsvitu, čo je naša obľúbená funkcia. Reálny čas spustenia a vypnutia tejto funkcie bude potom závisieť od vašej polohy a aktuálneho času západu a východu slnka.

Výkon a pamäť: Viac ako slušná výbava

Motorola s novou one vision vyskúšala aj úplne nový prístup k hardvérovej výbave. Prednosť dala čipu od Samsungu a vo vnútri novinky tak nájdeme čip Exynos 9609. Ten je mierne podtaktovanou verziou toho, ktorý nájdeme napríklad v smartfóne Samsung Galaxy A50. A výsledok je skutočne skvelý.

Telefón ponúka dostatok výkonu na všetky operácie vrátane tých najnáročnejších. Pri bežnom používaní sme aj my mali problém spozorovať rozdiel oproti niekoľkonásobne drahším zariadeniam. Aplikácie sa spúšťajú okamžite, prepínanie medzi nimi je bezproblémové a rýchle a ostávajú otvorené na pozadí relatívne dlho.

S telefón si tiež zahráte aj najnovšie hry. Obľúbený titul PUBG Mobile sme mohli hrať na tých najvyšších možných nastaveniach, pričom hra bola plynulá a pohodlná, občasné krátke zaváhania sme spozorovali iba pri tých najnáročnejších okamihoch, ako napríklad výskok z lietadla.

Pamäte má telefón tiež na rozdávanie. 4 GB RAM sú dostačujúci štandard, no 128 GB vnútornej pamäte je vysoký nadpriemer, najmä v tejto cenovej kategórii. Vnútornú pamäť je možné rozšíriť microSD kartami o ďalší 1 TB, avšak v tomto prípade už nemáme k dispozícii samostatný slot na karty, ale iba hybridný na druhú SIM, resp. microSD kartu. Samotnej pamäte je však dosť na to, aby sa k používaniu pamäťovky nemusel uchýliť takmer nikto.

Hardvérová výbava telefónu je tak skutočne vynikajúca, čo iba potvrdzujú výsledky v benchmarkových aplikáciách. Iste, na pohľad sa telefón javí o približne polovicu pomalší ako vlajkové lode, no to nemôže byť ďalej od pravdy. Telefón je extrémne svižný, počas jeho používania sme sa nestretli ani s jediným zaváhaním či zaseknutím a všimnúť si akékoľvek pomalšie reakcie oproti vlajkovým lodiam je naozaj takmer nemožné. A to sa stále bavíme o telefóne s tretinovou cenovkou.

Tento článok je rozdelený na niekoľko častí: 
20.5.2019

+