Recenzia | HTC One Max | Prvý tabletofón od HTC

Displej | Jeden z najlepších na trhu

V čom HTC One Max a celkovo vyššie rady zariadení HTC vynikajú, je displej. SuperLCD panel 3. generácie ponúka naozaj krásne a prirodzené farby, pričom medzi jeho prednosti patrí samozrejme aj dobrá viditeľnosť na priamom slnku či pozorovacie uhly, ktoré nájdete len pri máloktorom zariadení. V prípade modelu HTC One Max dosahuje displej uhlopriečku 5,9-palca pri Full HD rozlíšení, čo znamená hustotu zhruba 373 pixlov na štvorcový palec. To je hodnota dostatočne vysoká na kvalitné zobrazenie akéhokoľvek média s tým, že jednotlivé pixle voľným okom neuvidíte pri akejkoľvek snahe.

Najväčším konkurentom pre displej v tabletofóne One Max je displej Xperie Z Ultra, oproti nej však ponúka One Max kvalitnejšie spracovanie farieb aj lepšie pozorovacie uhly. Nezaostáva ani LG so svojim G2, displej tohto zariadenia je však trocha presaturovaný a tak vyhráva opäť SuperLCD 3 jednotka s prirodzenejšími odtieňmi farieb. SuperAMOLED od Samsungu síce ponúka konkurencieschopné farby, je však o čosi pozadu s pozorovacími uhlami. Pre kompletizáciu parametrov displeja spomenieme, že ho chráni odolné sklo Corning Gorilla Glass 3 a problém mu nerobí samozrejme ani technológia multitouch.

Výkon a pamäť | Bez posunu vpred

HTC One Max sa radí do kategórie tabletofónov, kde sú mu najväčšími konkurentmi zariadenia Samsung Galaxy Note 3 a Sony Xperia Z Ultra. Keď sa však pozrieme na list s parametrami, zistíme, že model od HTC za týmito zariadenia zaostáva. Ponúka totižto “iba” procesor Snapdragon 600, zatiaľ čo konkurencia do svojich zariadení vložila už novšiu a výkonnejšiu jednotku s 800-kou na konci. Z dlhodobejšieho pohľadu sa tak HTC znevýhodnilo, keď do svojho zariadenia vložilo rovnaký procesor ako do modelu One so 4 jadrami o frekvencii 1,7 Ghz. Hoci je výkon tohto procesora dostatočný, ľudí zaujímajú čísla a HTC One Max v tomto smere zaostáva aj pri výsledkoch benchmarkov.

Procesor je v tomto zariadení doplnený o 2 GB operačnej pamäte a grafický čip Adreno 320, čo znamená, že si hravo poradí s akoukoľvek mobilnou hrou na dnešnom trhu. My sme počas testovania skúšali niekoľko náročnejších titulov (Real Racing 3, Asphalt 7 či napríklad Dead Trigger), pričom sme ani raz nepocítili zaváhanie alebo spomalenie tohto tabletofónu. Nami testovaný 16 GB model mal však po nainštalovaní týchto titulov a po vložení niekoľkých multimédií problém s vnútornou pamäťou (pre používateľa je dostupných cca 10 GB), našťastie sme si však súbory mohli presunúť na 64 GB pamäťovú kartu, ktorá zariadeniu ani pri takmer maximálnom zaplnení nerobila problémy.