Isté žánre hier si najmä medzi staršími generáciami vybudovali zlú reputáciu. Strieľačky, bojové hry či iné akčné tituly zobrazujúce násilie sú obviňované z toho, že v mladých hráčoch prebúdzajú agresívne správanie. V Pakistane diskusiu o bezpečnosti takýchto hier nedávno vyvolal prípad 18-ročného Zaina Aliho, ktorý po frustrujúcom zápase v PUBG spustil paľbu na vlastnú matku a súrodencov. Téme sa venoval portál Vice.
PUBG ako príčina tragédie. Chcú ho preto zakázať
Tragédia, ktorá otriasla celým susedstvom, sa stala neďaleko Láhauru v pakistanskej provincii Pandžáb. Zo šoku sa spamätáva aj priateľka rodiny Asiy Bibi, podľa ktorej sa Ali navonok príliš nelíšil od jej vlastných detí.
„Zain nikdy nechodil von. Vždy bol len vo svojej izbe a nemal žiadnych priateľov. Okrem týchto vecí som si však nikdy nevšimla, žeby s ním niečo nebolo v poriadku. Bol dobre vychované dieťa. Nikdy sa nikým nehádal. Stále tomu nemôžem uveriť.”
Spolu s ostatnými rodičmi z okolia náhlu zmenu správania pripisuje populárnemu titulu PUBG, ktorý Zain rád hrával. Teraz sa boja, čo násilné hry urobia s ich vlastnými deťmi.
„Odkedy sa táto tragédia stala veľa detí začalo hrať PUBG, aby videli, čo v tejto hre je. Moje vlastné dieťa, ktoré ju predtým nehralo, teraz začalo,” povedala Bibi. „Všetky matky v mojom okolí z toho majú strach. Zobudíme sa uprostred noci a vidíme, ako sa naše deti hrajú ako roboti, a bojíme sa o nich.“
Keďže tento prípad nie je jediný svojho druhu, v krajine sa opäť otvorila diskusia o tom, či hry dokážu v deťoch vyvolať násilné správanie. Orgány činné v trestnom konaní tvrdia, že áno a snažia sa presadiť plošný zákaz hry. Krátko po zatknutí Zaina Aliho 28. januára vysokopostavený policajt napísal vláde list spájajúci zabíjanie s PUBG.
V liste taktiež spomenul prípad viacnásobnej vraždy z apríla 2020 v Lahore, v ktorom hráč PUBG, o ktorom je známe, že užíva pervitín, zabil svojich súrodencov, priateľa a švagrinú po tom, čo predali jeho hernú konzolu.
Problém je v skutočnosti oveľa komplexnejší
Profesionálni hráči však toto tvrdenie spochybňujú a pred takýmto zjednodušeným pohľadom varujú aj psychológovia. Podľa psychologičky Rabeei Saleemovej tvrdenie, že existuje vysoká korelácia medzi duševnými poruchami a hrami, je pravdivá. Avšak to ešte automaticky neznamená, že tieto problémy boli spôsobené s hraním.
Mladí ľudia, ktorí sú už ohrození alebo zraniteľní, používajú hry na uvoľnenie alebo ako dočasnú úľavu od svojich starostí. V prípade Zaina Aliho mohli agresívne správanie vyvolať práve skryté duševné problémy.
Správa z roku 2020 publikovaná v časopise Royal Society Open Science, ktorá skúmala 28 štúdií od roku 2008, ukázala, že hranie videohier nespôsobuje agresiu ani násilné správanie. Podľa Saleemovej môžu hry dokonca slúžiť ako zdravý spôsob, akým môžu mladí bojovať s agresivitou či úzkosťou.
Zákazom by však Pakistan nič dobré neurobil. Fanúšikovia hry by si k nej len museli nájsť inú cestu, no pre profesionálnych hráčov by to predstavovalo väčší problém. V ohrození by bolo ich živobytie, prípadne živobytie ich zamestnancov. Síce neexistuje jednoduchá odpoveď na tak komplexný problém, no podľa odborníkov by bolo lepšie venovať viac pozornosti duševnému zdraviu mladých.
