Od 7. septembra sa programovanie pre Android vyučuje aj na základných školách. Momentálne beží pilotná prevádzka projektu Programovanie pre Android na Základnej škole Karpatská v Žiline. Klasifikovaný predmet bude v školskom roku 2015/2016 prebiehať po celý rok a je určený pre žiakov 9. ročníka, ktorí prejavili záujem a prešli výberom. Predmet vznikol z iniciatívy občianskeho združenia HARPÚNA s podporou Grantového systému mesta Žilina, Nadácie Orange, Nadácie ESET a ďalších partnerov.
O predmet programovania pre najrozšírenejšiu mobilnú platformu je veľký záujem. Až polovica celého ročníka sa chcela projektu zúčastniť, väčšina boli pritom dievčatá. Vyučovanie zastrešuje profesionálny programátor z praxe, ktorý odovzdáva svoje znalosti a skúsenosti počas celého školského roka formou jednej vyučovacej hodiny týždenne a koordinovania domácej prípravy žiakov na predmet.
Výučba pozostáva z niekoľkých častí. Prvý polrok sa žiaci učia základy, druhý je zameraný na praktické využitie získaných znalostí, vo forme projektu – aplikácie. Výsledky hodnotí komisia, ktorá preverí čo sa žiaci naučili, pričom klasifikácia predmetu bude vykonávaná na základe niekoľkých kritérií: Odbornej slovnej zásoby, domácích úloh, testu, koncoročného projektu a aktivity na hodine. Žiaci po úspešnom absolvovaní predmetu získajú aj certifikát. Celá výuka je riadená cez informačný systém.
Cieľom výuky je dosiahnuť taký stav, aby žiaci po absolvovaní predmetu s využitím voľne dostupných zdrojov na internete zvládli samostatnú prácu aj na zložitejších problémoch. Celkovým cieľom pilotného projektu je zvýšiť záujem žiakov o štúdium technických smerov v ich budúcom štúdiu na stredných a vysokých školách.
Porozprávali sme sa s predsedom združenia HARPÚNA, Michalom Hybským:
Ako vzniklo združenie HARPÚNA?
Občianske združenie sme založili koncom roku 2014, s cieľom ponúkať netradičné riešenia na tradičné problémy. Predkladané riešenia, ktorých realizácia je v našich možnostiach budeme aj realizovať. Preto si združenie vyberá a bude vyberať témy, kde môže dosiahnuť reálne výsledky.
Prečo ste si vybrali práve takúto aktivitu a čo tým chcete dosiahnuť?
Dlhší čas som pôsobil v školstve, či už ako člen akademickej samosprávy alebo správnej rady Technickej univerzity vo Zvolene. Moja skúsenosť je taká, že je tu veľká skupina žiakov, ktorá vyhľadáva študijné odbory na vysokých školách, hoc aj bez uplatnenia, ale nenáročné na štúdium. Táto logika podľa nás prameni v strachu žiakov, že nezvládnu technické odbory. Presvedčenie žiaka, o tom či niečo zvládne alebo nie, sa začína formovať ale skôr ako výber vysokej školy. Myslime si, že keby mali žiaci pozitívnu skúsenosť s predošlým štúdiom technických predmetov, tak by podiel študentov napríklad informatiky a sociálnej práce mohol byt lepši v prospech informatiky.
Čím skôr takúto skúsenosť budú mať, tým lepšie. Preto hľadáme cesty, ako im ju priniesť už na základnú školu. Všetci žiaci vedia, že napríklad informatici alebo lekári zarábajú viac niektoré iné profesie a aj tak sa hlásia na tie iné. Čo my chceme pomôcť vyriešiť je, aby každý žiak, ktorý prejde našou výukou si bol istý, že keď sa bude snažiť, zvládne aj na prvý pohľad náročne štúdium a ak mu to bude blízke, tak bez obáv sa prihlási na vysokú školu aj na jadrovú fyziku. Práve pre programovanie sme sa v prvom kroku rozhodli preto, že školy majú vybudovanú infraštruktúru – počítačovú učebňu a teda nie sú potrebné veľké investície, ktoré by to mohli brzdiť.
Aké máte plány do budúcnosti?
Okrem toho, že naše združenie intenzívne pracuje aj na príprave aktivít v iných oblastiach, aktivitu budovanie kľúčových znalosti chceme rozvíjať dvoma smermi. Priniesť programovanie na čo najviac škôl, napríklad vhodný spôsob by bolo zapojenie sa do národného projektu. Ďalším smerom je príprava iných predmetov. Radi by sme priniesli aj aplikovanú fyziku, výsledkom ktorej bude, že žiaci si zostroja vlastný primitívny radar alebo právo v praxi, kde si prejdú životné situácie a ako použiť právny systém na svoju ochranu.
A ako vníma samotný projekt riaditeľka školy, pani Eva Smolková?
Ako vnímate nový projekt Programovania pre Android na vašej škole?
Chceme dokázať, že i základná škola môže poskytnúť žiakom niečo nezvyčajné, výnimočné.Preto som uvítala spoluprácu s Harpúnou, lebo to bola jedna z možností ako pripraviť pre žiakov, z môjho pohľadu, lepší, zaujímavejší školský vzdelávací program.
Prečo ste sa rozhodli pre jeho zaradenie do výučby?
Predmet iformatika mali žiaci od 1.ročníka a toto je ďalší stupeň pre tých, čo zvládli informatiku ako predmet.
Čo si od nového predmetu sľubujete a aký bol naň ohlas u žiakov?
Ohlas od žiakov i rodičov bol výborný, uvítali to, na samotný predmet sa prihlásilo veľa žiakov, takže sme museli robiť výber z troch tried 9.ročníka a sami sme boli prekvapení, koľko dievčat zvládlo lepšie testy ako chlapcov. Stotožňujem sa s názorom odborných garantov, že pokiaľ dokážeme žiakom, že programovanie je odbor, ktorého sa netreba báť, bude to mať možno vplyv na ich ďalšie smerovanie štúdia.
Ak sa nový predmet osvedčí, plánujete ho zaradiť do výučby aj do ďalších rokov?
Verím, že nový predmet sa osvedčí, spolupráca s Harpúnou bude pokračovať, rozmýšľame o viacerých alternatívach posunu do ďalšieho roka. Podľa mňa je ale dôležité, o čo sa snaží i Harpúna, aby tieto inovácie vo výučbe prijali i stredné školy a bola náväznosť pokračovania v štúdiu i na stredných školách.
aj ja chcem :-) škoda, že za mojich čias také nebolo :-)
Na zakladnej ich naucia leda tak hovno, to vie kazdy, len je to “mile” ;)
Chod sa pozriet na tu hodinu a potom hodnot… vyucujuceho poznam a je velmi sikovny
bomba, hned by som sa prihlasil, len uz som trochu stary na zakladnu skolu :)
Šikovnosť vyučujúceho, ale nezaručí úspech.
1. Na programovanie treba mať hlavu.
2. Je to základná škola a predsa len si tí študenti radšej zahrajú nejakú multiplayerovú hru alebo pôjdu von namiesto učenia sa.
3. Pri programovaní je potrebná znalosť angličtiny.
4. Už na prvom obrázku môžeš vidieť, že úspešnosť je len 50% a zvyšok to len okopíruje.
Ja sa programovaniu venujem od 6. Rocnika na zakladke a tiez by som tam chodil na to programovanie nebyt toho ze som radsej isiel na gymnazium do sucian.
Aj ja sa venujem programovaniu a preto viem, že to nie je pre každého. Keď sme v škole máme programovanie, tak polovica triedy len opisuje, lebo absolútne nevedia čo s čím súvisí a tak.
Ja sa tomu venujem vo voľnom čase, tak mne to moc problém nerobí.
Možno je problém vo vyučujúcom. Ja som našej itečkárke prerástol cez hlavu už druhý týždeň po začiatku školského roka, no keďže som nenašiel nikoho, kto by ma motivoval ďalej, tak som pri programovaní neostal a to bola životná chyba. Táto trieda má aspoň šancu.
Aj tá najväčšia búrka sa vždy začína prvou kvapkou. Aj keby ich tam naučili urobiť len “Hello world” aplikáciu, tak je to stále viac ako to bolo doteraz. Ale verím, že to na konci školského roka dopadne omnoho lepšie. V UK to tiež začalo ako projekt na podporu technického vzdelávania na základných školách s očakávaným predajom do 20 000 kusov a dnes sa to volá Raspberry Pi, má to 5 rokov, 6 miliónov predaných kusov a gigantickú komunitu. Mimochodom len nedávno otvorila nadácia stojaca za týmto počítačom prvé učebne už aj v Estónsku.
Robia to preto, lebo od dôb 8 bitových počítačov, pri ktorých intímna znalosť stroja bola nevyhnutnosťou sa počet IT expertov iba znižuje a rastie počet hráčov a userov, ktorý ani nevedia na čom to vlastne pracujú a už vôbec nie, ako to niečo aj poriadne využiť. Firmy sa sťažujú, že niet koho v IT zamestnať a školy chŕlia kvantá manažérov a právnikov, ktorý nevedia nájsť uplatnenie.
Tu v UK (žijem v UK už skoro 10 rokov) to vyriešili tým, že začali niečo robiť. Typicky britské. U nás na Slovensku sa len frfle a predpojate odsudzuje ešte skôr, ako sa niečo vôbec robiť začne. Táké Slovenské.
Pecka vec. Drzim palce krpcom ;)