Určite ste už mnohí z vás počuli o ľuďoch, ktorí zarábajú prostredníctvom sociálnych sietí. Niektorí z nich však natáčajú videá s rôznymi dezinformáciami a prosia svojich fanúšikov o peniaze. Do tejto situácie sú podľa televízie ČT24 zatiahnuté aj banky, ktoré používajú šíritelia týchto falošných informácií. Banky majú na túto situáciu rôzne názory. Niektoré sa odvolávajú na to, že cenzúra názorov nie je povolená, a ďalšie tvrdia, že otvorenie účtu za týmto účelom by bolo proti ich etickému kódexu. Aj napriek tomu sa však dezinformátori nezastavujú. Vytvárajú rôzne skupiny, cez ktoré sa aj tak k neoprávnene zarobeným peniazom dostanú.
Roman Máca, expert na dezinformácie z Inštitútu politiky a spoločnosti, sa vyjadril na túto situáciu následovne:
” Títo ľudia sa často stavajú do role spasiteľov národa, záchrancov, šíria nepravdivé informácie a tiež aj ruskú propagandu. Sú to ľudia, ktorí síce majú určité politické ambície, ale bohužiaľ ich nedokážu správne využiť. “
V poslednej dobe sa najčastejšie na internete objavujú hoaxy, ktoré súvisia s aktuálnou vojnou na Ukrajine. Autormi týchto dezinformácií sú presne tí ľudia, ktorí šírili podobné informácie aj o chorobe Covid-19. Práve klamstvá, predstavujú pre tieto skupiny ľudí spôsob zárobku. Vo svojich videách žiadajú peniaze, ktoré nazývajú príspevkom.
Podľa Róberta je tento postup úspešný. Ak majú dezinformátori šťastie, dokážu si mesačne zarobiť desiatky, a možno aj stovky tisíc Českých korún.
Dezinformátori a ich účty
Český program 168 hodín spomenul bývalého poslanca Ľubomíra Volného, ktorého ministerstvo vnútra nedávno označilo ako “hlasnú trúbu” ruskej propagandy. Práve on sa sťažoval na to, že mu banky nechcú viesť účet. Spomenul to, že Komerčná banka mu účet zrušila, a Česká sporiteľňa mu účet zriadiť nechce. Volný aj napriek tomu peniaze ďalej vyberá, ľudia mu ich posielajú na účet jeho spolku.
Česká sporiteľňa sa k svojmu postoju vyjadrovať nechce. Hovorca tejto inštitúcie, Filip Hrubý, poskytol nasledovnú výpoveď:
” Môžem potvrdiť, že účet zrušíme, alebo ho nezriadime zvyčajne v situáciách, kedy máme podozrenie, že majiteľ účtu ho využíva na činnosti, ktoré majú charakter prania špinavých peňazí, alebo na činnosti, ktoré sú v rozpore so zákonom, dobrými mravmi alebo etickým kódexom banky. Taktiež môžem potvrdiť aj to, že sme z týchto dôvodov minulý rok niekoľko účtov neotvorili. “
Ďalším spomenutým bol Pavel Zítko, ktorý taktiež na svojich klamstvách zarába. Má na krku tri exekúcie a tiež má zriadení spolkový účet, ktorý uvádza na svojom profile. Jakub Netík je ďalšou osobou spomenutou v súvislosti so šírením dezinformácií. Práve on propagoval Ivermektin ako liek na Covid-19.
Kto vlastne peniaze týmto ľuďom posiela?
Medzi banky, ktoré vedú účty dezinformátorov, patrí aj Fio banka. Inštitúcia tvrdí, že účet môže mať každý, kto ho nepoužíva na páchanie trestnej činnosti. Podľa ich riaditeľa, nemá banka posudzovať klientov podľa toho, čo tvrdí firma alebo jednotlivec. Ten kto chce peniaze poslať by mal sám posúdiť, či je to vhodné.
Podľa Máca posielajú peniaze dezinformátorom hlavne seniori, invalidní dôchodcovia a tí, ktorí nemajú veľa peňazí. Podľa neho sú práve oni sami v ťažkej situácii. Dezinformátori sa im snažia vysvetliť to, že za ich situáciu môžu migranti, ilumináti, Bill Gates a iné skupiny ľudí z rôznych kútov sveta. Bláha povedal, že ak štát chce, aby banky postupovali v tejto situácii inak, malo by to byť uvedené v zákone.
Otázkou však stále ostáva, či štát dokáže zakročiť tak, aby najzraniteľnejší obyvatelia nenaleteli manipulátorom a nesponzorovali ich. Ministerstvo vnútra, financií a spravodlivosti na to údajne nenachádzajú žiadne rozumné riešenie.
Na základe Mácovho názoru by mal štát urobiť určité opatrenia aj z dôvodu, že zakročil aj proti predajcom nekvalitných hrncov, ktorí nútili dôchodcov kupovať si predražené hrnce. Táto situácia je podľa neho rovnaká. Šíritelia nepravdivých informácií ľudí strašia a žiadajú od nich peniaze. Terčom sú často chudobní ľudia, ktorí majú dosť svojich problémov.
