Každý rok, vždy po Vianociach sa u nás rozbieha už známa rozprávka. Nie je obchod bez reklamy na zľavu. Kto ju nemá, je podozrivý, že snáď má aj reálne ceny. A je úplne bez významu, či navštívim kamennú predajňu alebo internetový obchod. Čo však, ak sa zľavy stretnú s realitou?
Nastupuje odporúčaná cena
V minulých rokoch sme boli zvyknutí, že predajca, ktorý nalepil k cenovke zázračné slovo zľava, bol podozrivý. Hneď sa hľadali pôvodné zdroje a najmä cenovky, z ktorých sa daná zľava počítala. Takto vzniklo niekoľko slovenských rekordov, jeden je snáď výnimočný a prebíja tie ostatné. To keď sa cenovka s hodnotou 400 EUR chválila zároveň zľavou 96 %, ktorá bola na ňu aplikovaná. No keďže išlo o smartfón, jednoduchý prepočet odhalí, že jeho pôvodná cena pri zľave 96 % musela byť 11 300 EUR. A to už je úžasné, ak si môžem kúpiť bežný telefón v takej ponuke. Samozrejme, môže sa stať omyl, zlý prepočet a vôbec nemusí nastúpiť úmysel zákazníka oklamať. Obchody však postupne prišli na to, že aj kontrolné orgány (Slovenská obchodná inšpekcia zverejňuje na svojom webe prípady umelého navyšovania cien alebo nereálnych zliav) si všímajú ceny a zľavy. A tak prichádza ďalšia finta a tou je odporúčaná cena. Teda výpočet zľavy z fiktívnej, neznámej odporúčanej ceny (odporúčanej výrobcom alebo distribútorom), ktorú často nikto ani nepozná a nevidel (ako Columbovou ženu). Navyše, ak je odporúčaná výrobcom, tak by mala byť pre všetkých slovenských predajcov rovnaká a teda aj výpočet zľavy by vychádzal vždy z rovnakej ceny. To však nie je naša realita.
Niektorí predajcovia volia kombináciu, keď uvedú k výrobku, že zľava sa počíta z pôvodnej ceny alebo doporučenej ceny. Tak si môžeme vybrať. Tu už nemusí byť ani náznak reálnej zľavy, ak si zoberieme doporučenú cenu, ktorá sa väčšinou nemení dlhé obdobie, potom sa dá skutočne čarovať. Zároveň, ako zákazník nemám šancu vidieť, aká bola cena z ktorej sa zľava počíta, tak kupujem iba podľa dôvery alebo vlastného overenie cez cenové mapy a porovnávače. Vždy ma prekvapí, aké nové možnosti a návody dokážu predajcovia aplikovať a pri pohľade na väčšinu veľkých hráčov na trhu sa tieto praktiky kopírujú. Avšak nie je to iba problém veľkých internetových a kamenných predajcov elektroniky. Ako plynie z publikovaných kontrol SOI, aj malé prevádzky zápasia so správnou definíciou zľavy a ceny, z ktorej sa počíta. Pritom majú povinnosť viesť evidenciu a uchovávať ju po obdobie troch rokov, pokiaľ ide o súlad pôvodných cien s cenovou evidenciou.
Dôvera verzus istota
Ak kupujem drahšiu vec, ako je smartfón, iste si dám námahu a preverím ceny v rámci trhu a teda získam celkom presný obraz o tom, aký je pre môj model priemer. Cena však nehrá vždy prioritu, najmä pri drobných rozdieloch môže aj pre drahší e-shop hrať jeho referencia, prípadne riešenie reklamácií, minulá skúsenosť a mnoho iných vecí. To je pri cenovke za smarfón napríklad 400 EUR celkom bežný jav. Ak však niekto ponúka cenu toho istého modelu napríklad 320 EUR a zvyšok obchodov sa točí v horizonte desať až dvadsať eur okolo seba, potom treba zvažovať. Je dobré si všimnúť o aký model ide, pre aký trh je určený a či je to komplet balenie. Predajcovia aplikujú aj taký postup, že k telefónu nie je pribalená pôvodná nabíjačka alebo je rozbalený a zákazník to nemá priamo v popise, ale iba na fotkách. Potom je samozrejme oveľa nižšia cena práve týmto odôvodnená. A sú zákazníci, ktorým to nevadí, ak je cenový rozdiel výrazný.
Pri výpredajoch alebo skôr nákupoch v tých našich e-shopoch jednoducho vždy dobre pozerajme a čítajme. Je totiž vždy jasné, že 70% zľava na smartfón nie je reálna, ak nejde zrovna o päť rokov starý model zabudnutý v sklade.
