Sledovanie zákazníkov cez telekomunikačných operátorov je celkom stará metóda, avšak dokonale mapujúca správanie a najmä pohyb každého z nás. Ak už telefón vlastním, potom je tu vždy možnosť, že práve cez mnou urobenú komunikáciu a pohyb vedia o mne všetko. Netýka sa to však iba operátorov.
V Čechách ostáva plošné monitorovanie
Plošné monitorovanie komunikácie ostáva zachované v Čechách. Ide o dobre známy model data retention, kedy celé moje správanie v digitálnom svete sa monitoruje a uchováva po určitú dobu. A je úplne bez významu, či to niekto využije alebo nie. Samozrejme využitie už svoje pravidlá má, ide o poskytovanie takto získaných údajov pre trestné stíhanie. Ak však napríklad operátor monitoruje po stanovené obdobie celé moje chovanie a potom ho vymaže po uplynutí doby na uchovanie a to bez jeho poskytnutia štátu (na trestné stíhanie), vzniká vždy otázka, či je takýto zásah do súkromia odôvodnený.
V Čechách sa teraz k tomu vyjadril tamojší ústavný súd. Dospel k záveru, že takéto sledovanie je v dnešnej dobe nevyhnutné. Podľa jeho pohľadu, dnešná doba plná kriminality v digitálnom svete ani inú možnosť nedáva. Teda ak máme potencionálneho páchateľa, treba vedieť čo robil mesiace pred tým, ako svoj zločin dokonal. Z tohto pohľadu je to logické, zrejme aj účelné. Na strane druhej, tento pohľad robí z každého používateľa digitálnych technológií zločinca, pretože pre každý prípad uchovávame jeho komunikáciu, aby sme ju vedeli použiť. Však čo keby náhodou?
Do roku 2014 sme boli monitorovaní aj my
Inak aj my sme mali pred niekoľkými rokmi niečo podobné. Slovenský telekomunikačný zákon upravoval povinnosť pre každého operátora uchovávať údaje o internetovej komunikácii počas šiestich mesiacov a všetky ostatné údaje (teda aj hovory a SMS) až počas jedného roka, od kedy sa uskutočnili. Čiže počas jedného roka mala napríklad polícia istotu, že mnou uskutočnené hovory alebo správy vie získať. Zmena prišla v roku 2014, kedy na rozdiel od českého modelu, ten slovenský bol zmenený a to podstatne.
Dnes máme teda na Slovensku znenie, ktoré dovoľuje operátorovi poskytovať údaje, vrátane údajov lokalizačných a prevádzkových, na ktoré sa vzťahuje súhlas súdu. Čiže plošný monitoring už nie je dovolený. Paradoxom je, že sa tak stalo na zásah nášho ústavného súdu. Ten vyslovil pre niekoľkými rokmi úplne opačný pohľad na to, ako by sa mal monitoring občanov vykonávať. Ak niekto spácha trestný čin, získať jeho komunikáciu pred týmto momentom, ak nie je už vtedy monitorovaná na základe súhlasu súdu nie je možné. V Čechách to nie je žiadny problém.
Aj iní, ako operátori
Je však veľká skupina firiem, ktoré ponúkajú internetové služby napríklad na lokálnej úrovni a zaznamenávajú IP adresy svojich zákazníkov. Teda zaznamenávajú internetovú komunikáciu. Mali by to robiť? Alebo môžu to vôbec vykonávať u každého zákazníka, keď ide v podstate o plošný monitoring, ktorý je zakázaný?
Český prípad ma opäť donútil zamyslieť sa nad tým, ako sa mení aj digitálny priestor a jeho monitoring pre účely dokazovania zločinov. Otázka prístupov, ktoré sú tak odlišné u nás a v Čechách je východiskom pre toto rozmýšľanie.
zdroj foto: goldenfrog.com
