Internet vecí už nie je vecou vzdialenej budúcnosti, ale nasledovných mesiacov a rokov. Výrobcovia sa neustále snažia priniesť nové inteligentné zariadenia, ktoré sledujú alebo riadia naše domácnosti či pracoviská. Internet sa dostáva už aj do tých najbežnejších domácich elektrospotrebičov – televízorov, pračiek, chladničiek, a rúr na pečenie. Kúrenie alebo osvetlenie v domácnosti vieme riadiť aj z druhého konca sveta a výnimkou nie sú ani rôzne zabezpečovacie systémy alebo doplnky do domácnosti. Všetky tieto zariadenia však majú jednu spoločnú vec – pripájajú sa do internetu, a to vo väčšine prípadov cez Wi-Fi. Je preto dôležité, aby najmä pri menších zariadeniach napájaných batériou bola spotreba držaná na minime. S tým by mohlo pomôcť nové “pasívne” Wi-Fi, ktoré ukázali americký vedci z University of Washington. To má oproti konvenčným technológiám až 10-tisíckrát menšiu spotrebu energie.
“Chceli sme zistiť, či je možné dosiahnuť prenos dát cez Wi-Fi bez použitia takmer žiadnej energie. Práve to je niečo, čo prináša pasívne Wi-Fi. To dokáže spotrebovať až 10 000-krát menej energie ako tie energeticky najúspornejšie riešenia,” hovorí spoluautor štúdie Shyam Gollakota, asistent profesora počítačovej vedy a techniky z University of Washington.
Pasívne Wi-Fi dokáže prenášať dáta maximálnou rýchlosťou 11 Mbps, čo síce nie je ani zďaleka tak veľa ako ponúkajú bežné riešenia, v tomto prípade však nejde ani tak o rýchlosť ako o šetrenie energie. Pasívne Wi-Fi zariadenia totižto nepotrebujú prístup k elektrickej sieti a vystačia si so zlomkom energie. Celé to funguje tak, že jedno pripojené zariadenie vykonáva všetky energeticky náročné operácie a pasívne prvky potom využívajú energiu rádiových vĺn z tohto zariadenia na to, aby signál doslova odrazili. Samozrejme, najskôr doň pridajú svoje vlastné dáta v podobe Wi-Fi paketov. Tie môžu následne prijímať všetky Wi-Fi kompatibilné zariadenia – teda aj súčasné smartfóny, notebooky, inteligentné hodinky a iné prístroje. Dosah takýchto zariadení je podľa testov vedcov na úrovni 30 metrov.
Ide o sľubnú technológiu, ktorá Internetu vecí otvára dvere dokorán. Technológia bola dokonca menovaná za jeden z 10 technologických prielomov v roku 2016, ktoré vyberá žurnalistický portál MIT Technology Review. Ako funguje, si môžete pozrieť aj na videu.
Zdroj: gadgets
OK, ste vlastne technologicky web, tak je len spravne ze informujete aj o tom (aj ked realizacia v praxi zatial nehrozi). Ale ine som chcel…
Mozno by bolo dobre spomenut v clanku ze prebieha spor “Christoph Hellwig vs VMware Inc”. Prave to zacal riesit sud v Nemecku. Jeho vysledok moze mat obrovsky dopad na slobodny software, linux, a teda aj android (a teda sa to tyka aj nas!). Ide tam v podstate o to, ze VMware pouziva velku cast zdrojakov linuxoveho jadra (scsi, usb, radix, atd) vo svojom vmklinux “sub-kerneli” (hlavny je vmkernel), a tie su sirene pod GPL. Odvodene dielo (v tomto pripade virtualizacna technologia ESXi/vSphere) by teda tiez malo byt zverejnene so zdrojakmi (a to VMware nespravilo)…
https://sfconservancy.org/copyleft-compliance/vmware-lawsuit-faq.html
http://laforge.gnumonks.org/blog/20160225-vmware-gpl/
(chcel som vam poslat tip cez “pridat clanok” ale ani na 3 krat som sa neprebojoval cez captchu!)