V tieni zmeny pravidiel pre roaming sa udiala ešte jedna podstatná, ktorá však ostala skoro bez povšimnutia. Aj keď sa netýka tak zásadne zákazníkov, ako je roaming, štatistika z EÚ naznačuje, že tomu môže byť čoskoro opačne. Ide o sledovanie digitálneho online obsahu, ktorý si mnohí predplácajú, a to vo forme hudby, filmov alebo hier.
Obmedzenie krajiny
Terajší model, je v mnohých prípadoch a v mnohých službách viazaný na lokáciu, kde bývam. Ak si napríklad predplatím Netflix, služba identifikuje moju lokáciu a dovolí mi vidieť iba obsah, ktorý je určený pre Slovensko. Alebo v lepšom prípade, ktorý je určený pre región strednej Európy. To musíme akceptovať, no ak sa presuniem na dovolenku do Chorvátska a chcem sa prihlásiť, služba overí moju IP adresu na prihlásenie a tá (chorvátska) jej nebude súhlasiť s miestom, mojej registrácie a k tomu patriacemu obsahu, čo je Slovensko. Čiže takéto obmedzenia ma limitujú pri dovolenke alebo pracovnej ceste a nie som schopný využívať obsah, za ktorý platím aj mimo svojej krajiny.
Európska únia ide aj takýmto praktikám po krku a v tieni roamingovej regulácie, boli konečne prijaté pravidlá, ktoré toto obmedzenie rušia.
Cestovanie aj s digitálnym obsahom
Služby sa v mnohých prípadoch odvolávajú na autorské práva a podobné právne spojenia. To, či je to v skutočnosti pravda, bežný užívateľ nezistí a ani to robiť nebude. No zároveň musíme dodať, že prehratie filmu, ktorý je určený licenčne na územie Slovenska, v inom štáte, naraziť na autorské licencie môže a reálne to aj takto funguje.
Nové pravidlá pre cestovanie s vlastným digitálnym obsahom teda prinesú možnosť si v Nemecku otvoriť svoje predplatné zakúpené na Slovensku a svoj obsah si púšťať. Služba ma však bude monitorovať, a to v zásade za rovnakých pohnútok, ako to robí pri roamingu. Ak by prevádzkovateľ vyhodnotil, že som sa natrvalo presťahoval do inej členskej krajiny, no využívam predplatený obsah určený a pôvodne zakúpený v mojej domovskej krajine, tak mi službu obmedzí alebo zakáže. Tu sa dostávame k trochu citlivej téme, pretože EÚ počíta a teda aj umožňuje prevádzkovateľom overovať okrem klasickej cesty cez IP adresu aj úhradu miestnych daní alebo overovať fakturačné a poštovné adresy. Celkom výrazný zásah do súkromia a osobitnej ochrany, ktorú moje vlastné daňové údaje požívajú (v každom členskom štáte). A to s cieľom zistiť či som sa presťahoval a teda, do akej miery porušujem autorské (licenčné) pravidlá vybranej služby.
Tento model nie je primárne určený a namierený na Slovensko. Ako dôvod sa uvádza napríklad premiéra filmu na službe Netflix, ktorá je určená v daný deň iba pre vybrané krajiny (napríklad Nemecko a Veľká Británia). Teda, aj keď mám na Slovensku Netflix, tak premiéru na sieti neuvidím, pretože ju distribútor pre moju destináciu nesprístupní. Aj keby prešiel Brit alebo Nemec na Slovensko, mal by teraz čeliť rovnakým obmedzeniam a keďže táto premiéra bola určená iba pre Veľkú Britániu a Nemecko, na Slovensku by ju ani pod svojim nemeckým účtom nevedel spustiť. Po aplikácii nových pravidiel už áno. No založený účet v Británii Slovákom, by síce možný bol a nejakú dobu aj fungoval. Služba však po čase zistí, že sa zdržiavam podľa IP adresy iba na Slovensku a zakročí.
V praxi za deväť mesiacov
Samotná únia uvádza, že až 64% jej občanov, využíva internet na sťahovanie filmov, hudby a hier. Nové pravidlá sa objavia v praxi za deväť mesiacov, po ich publikácii v úradnom vestníku EÚ. Iste sa naskytá otázka, či sa nedalo urobiť viac. Napríklad už založený účet z Nemecka využívať u nás bez obmedzení. Osobne sa domnievam, že nie. Autorská ochrana sa berie vážne aj na úrovni EÚ a výhrady, ktoré sú spojené s jej uplatňovaním a faktom, že nie je jednotná regulácia pre túto oblasť v Európe, vždy budú znamenať v praxi služby, s takýmito obmedzeniami.
