O tom, ako vlastne má Google používať výsledky zobrazované vo svojom vyhľadávači, sa vedie debata už roky. Zatiaľ najbližšie k riešeniu je celoeurópske nariadenie, ktoré by malo zasiahnuť aj Google. Platiť za obsah, ktorý je zobrazovaný pre zákazníka spoločnosť však odmietala.
Francúzsko ukazuje cestu
Otázka je, či je rozhodnutie z Francúzka časované zámerne na dnešnú dobu a problémy niektorých spravodajských a agentúrnych webov dosahovať svoje tržby alebo snaha napraviť systém. Ako aj uvádza agentúra Reuters, ide o zásah Francúzskeho úradu pre hospodársku súťaž. Ten vo štvrtok tohto týždňa rozhodol, že ak Google opakovane používa obsah, ktorý vytvorila spravodajská agentúra alebo vydavateľstvo, musí týmto tvorcom za ich obsah platiť. Celý problém, ako sa zdá eskaloval už dlhšie. Po tom, ako sa aj Európska únia pokúšala dosiahnuť riešenie pre celú EÚ, preberajú iniciatívu jednotlivé členské krajiny.
Tento model je však identický pre celú Úniu. Ak totiž ako klient zadám do vyhľadávača americkej spoločnosti kľúčové slova, často sa dostanem ku zdroju. Zdroj je vydavateľstvo, ich článok alebo vyhlásenie vydávané tlačovou agentúrou. Inak slovenská agentúra SITA už pre niekoľkými dňami ohlásila znižovanie nákladov a prepúšťanie zamestnancov kvôli koronavírusu.
Ako ďalej píšu, situácia je pre vydavateľov zlá, čo nie je možné vnímať oddelene od bežného fungovania. Ak by spoločnosti, ako je Google mali zažité, že by za obsah od vydavateľov platili, pretože ho proste komerčne ponúkajú a vlastne na ňom zarábajú, potom by sa pre viacerých, aj slovenských vydavateľov a agentúry, otvorila nová možnosť tržieb. A pri Google nie malá.
Späť do Francúzka, ako sa zdá a píše o tom aj Reuters, existencia mnohých vydavateľstiev a agentúr (iste v neporovnateľnom počte vo Francúzku, ako ú nás) je položená na krehkom základe. Prežiť v tomto svete nie je jednoduché a ich príjmy sú výlučne z reklamy a predplatného od zákazníkov.
A napriek tomu, Google ich obsah vyberie, zaradí do vyhľadávača a to bez akejkoľvek náhrady. Mohlo by sa zdať, že je to vlastne v poriadku, pretože tým sa aj správy z redakcie a agentúry dostanú k čitateľom, čo je cieľ. Avšak situácia a jej vnímanie redakciami je opačná. Google zatiaľ iba stroho reagoval na francúzske rozhodnutie, že ho bude rešpektovať.
Aké budú reakcie v iných krajinách EÚ a či vôbec prídu je nateraz otázne, aj keď práve v dnešnej situácii by tržby za zobrazovanie od Google mohli byť otázkou existenčnou, a to pre mnohé vydavateľstvá alebo agentúry.
Google od minulého roku už nezobrazuje úryvky správ od vydavateľov, čo pred tým bežne robil. Teda čerpal viacero viet vo forme uceleného textu, ktorý mal dať užívateľovi náhľad, aký je zvyšný obsah. Teraz sa musí Google obmedziť iba na krátku anotáciu, čo je v podstate začiatok vety alebo jej časť.
Z toho návštevník Google nemá veľa a tak nasleduje otvorenie tohto zdroja, ktorý buď preferuje Google automat alebo je pre čitateľa známy. Ako sa bude vzťah vydavateľov a Google vyvíjať ďalej sa uvidí, aj z ohľadom na francúzsky precedens a ochotu Google platiť tam, kde doteraz nemusel.
