Smartfóny sú pre výrobcov stále veľmi zaujímavým výrobným artiklom a mnohí sa im venujú aj napríklad na úkor bežných počítačov. Nové vlajkové lode jednotlivých spoločností prichádzajú so železnou pravidelnosťou každý rok, u niektorých sa táto perióda dokonca skrátila na približne pol roka.
Smartfóny, ktoré boli pred pár rokmi záležitosťou „geekov“ a technologických nadšencov, sa stali masovou záležitosťou a o zaujímavých aplikáciách či nových modeloch už zvyknú informovať aj bežné spravodajské médiá. Široká verejnosť už teda „objavila“ čaro týchto inteligentných zariadení a hoci množstvo ľudí ich používa na štýl niekdajších jednoduchých mobilov (teda prioritne na volania a správy), stále viac bežných používateľov využíva niektoré z množstva pridaných funkcií, ktoré im smartfóny ponúkajú. Ak ste pred minuloročnými Vianocami sledovali spravodajstvo, v ktorom redaktori zisťovali najviac želané darčeky pod stromček, tak najviac ľudí si prialo práve nový smartfón. Ani tento rok to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude iné a smartfóny momentálne kraľujú nielen u nás, ale i vo svete. A to dokonca aj v rozvojových krajinách, kde predovšetkým vďaka nižšej cene plnia úlohy akýchsi jednoduchých počítačov.
Smartfóny sú teda trhovým hitom a ich predaje (zatiaľ) neustále rastú. Podľa údajov analytickej spoločnosti IDC v druhom štvrťroku 2014 počet smartfónov dodaných na trh po prvýkrát v histórii presiahol hranicu 300 miliónov kusov, keď sa ich celosvetovo dodalo až 301,3 milióna kusov. Ako uvádza analýza ďalšej spoločnosti, Ericsson, takmer 60 % všetkých telefónov predaných po celom svete v poslednom štvrťroku 2013 boli smartfóny. V rovnakom období roku 2012 sa ešte na celkovom počte predaných telefónov podieľali necelou polovicou – 45 percentami. V celkovom meradle je podiel smartfónov asi 30 %, čo vytvára priestor pre ďalší rast ich trhového podielu. Celkový počet smartfónov predaných za celý rok 2013 je skutočne impozantný – 1 miliarda.
Čísla zo súčasnosti a nedávnej minulosti sú teda povzbudivé, avšak aj od takéhoto výrazného rastu však môže byť len krôčik k recesii a prepadu tržieb, hlavne keď s takýmto obrovským počtom predaných smartfónov rapídne narastá ich penetrácia. Výrobcovia preto v záujme zachovania svojich ziskov musia stále hľadať nové cestičky a spôsoby, ako používateľov primäť utratiť nejaký ten peniaz za nové mobilné zariadenia. Keď vynecháme dnes tak populárnu oblasť nositeľných zariadení, ktorá s touto témou až tak nesúvisí, hlavným spôsob zostávajú inovácie. Práve tie môžu používateľov najpravdepodobnejšie „prinútiť“, aby svoj ročný či polročný mobil, ktorému nič zásadné nechýba, vymenili za nový, v prísľube unikátnych nových funkcií a možností. Sú však súčasné inovácie v mobilnej oblasti dostatočné? A prinášajú nám vôbec výrobcovia inovácie v správnych oblastiach, také, ktoré sú nám používateľom skutočne prospešné a užitočné?
Batérie
Začnime oblasťou, na ktorú si v súvislosti s inováciami mnohí z nás určite spomenuli ako na prvú. Sú to batérie, ktoré sú bez debaty jednou z najväčších, ak nie práve najväčšou slabinou smartfónov. Kapacita batérií síce postupne rastie a kedysi nadpriemerne silná 2000 mAh batéria je dnes podpriemerom, rovnako však narastajú aj energetické nároky smartfónov. Rozmerné displeje s Full HD či rovno QHD rozlíšením, náročné hry a aplikácie, intenzívnejšie dátové pripojenie a nenásytný hardvér – to všetko stojí za smutným faktom, že napriek stúpajúcej kapacite je väčšina smartfónov stále „jednodňová“. Výdržou dva či tri dni pri intenzívnejšom používaní sa môže pochváliť len málo modelov.
Riešením by mohla byť nejaká inovatívna technológia, no napriek pravidelne sa objavujúcim správam o nových bombastických technológiách, ktoré majú spôsobiť revolúciu v batériách, stále väčšina mobilov využíva klasické Li-Ion batérie, ktoré nahradili staré nikel-kadminové články. Bohužiaľ, novšia technológia Li-Pol sa neujala, hoci prináša nezanedbateľné výhody v podobe vyššieho počtu nabíjacích cyklov, ktoré batéria zvládne, či výhodnejší pomer medzi veľkosťou batérie a množstvom akumulovateľnej energie (to znamená, že Li-Pol batéria dokáže do rovnako veľkého tela pojať viac elektrickej energie ako Li-Ion batéria). Ťažko povedať, prečo sa tieto batérie neuchytili v širšom meradle, jedným z hlavných dôvodov však môže byť cena, sú totiž drahšie ako Li-Ion batérie. V minulosti ich vo svojich modeloch masívne používal napríklad Sony-Ericsson, nájdeme ich v zariadeniach od Apple a v niektorých drahších smartfónoch ako HTC One M7, M8 či LG G2.
Cestou, ako predĺžiť výdrž smartfónov, by mohla byť tiež väčšia kapacita batérie bez zväčšenia jej veľkosti – batéria je totiž stále najväčší samostatný komponent smartfónu a zväčšovať sa príliš nedá. Smartfóny sú síce stále väčšie, ale zároveň aj tenšie, takže vnútorného priestoru až toľko nepribúda. Aj tu by však bola potrebná inovácia v podobe nejakej úplne novej, priestorovo úspornejšej technológie. Palivové články to už asi nebudú, okrem nich sa spomínajú najrôznejšie materiály od grafénu až po konope či piesok a každá sľubuje oveľa väčšiu výdrž než súčasné riešenia. Chýba už len jedno – ich reálne presadenie v praxi, ktoré akosi nie a nie prísť a nezdá sa, že by sme sa v blízkej dobe mali dočkať.
Výrobcovia sa slabú výdrž batérií snažia aspoň čiastočne zmierniť a kompenzovať rýchlejším nabíjaním batérií. Stále sa však jedná len o čiastkové zlepšenia a ideálneho stavu, kedy by sme batériu dobili v priebehu pár minút, sa zrejme tak skoro nedočkáme (ak vôbec niekedy). Ďalším spôsobom, ktorý by aspoň čiastočne pomohol, by bolo bezdrôtové nabíjanie na väčšiu vzdialenosť, aspoň 2-3 metre. Bezdrôtové nabíjanie je však momentálne akoby driemajúcou technológiou, existuje niekoľko vzájomne nekompatibilných štandardov a nevýhodami sú nízka efektivita pri nabíjaní i malé vzdialenosti, na ktoré takýto prenos energie funguje.
Displeje
Ešte pred pár rokmi mali najlepšie mobily len WVGA rozlíšenie, teda 800 x 480 bodov. Odtiaľ bol už len krok ku qHD (960 x 540) a nakoniec HD (1280 x 720). To je rozlíšenie porovnateľné s bežnými notebookmi, vývoj sa však nezastavil a prišlo Full HD (1920 x 1080) a najnovšie 2K či QHD (2560 x 1440). No a je zrejme len otázkou blízkej budúcnosti, kedy niektorý z výrobcov použije u komerčne dostupného smartfónu ako marketingové lákadlo 4K displej.
Displeje smartfónov tak majú už v súčasnosti väčšie rozlíšenie než mnohonásobne rozmernejšie obrazovky televízorov či monitorov. Prirodzene, na tie sa nedívame z takej malej vzdialenosti ako na smartfóny, ale natíska sa otázka, aké rozlíšenie je postačujúce a čo všetko už je len marketingovou zbytočnosťou, ktorá má jedinú výhodu v tom, že vyjadrená v číslach sa dobre uvádza v reklame a ľahko porovnáva s konkurenciou.
Napríklad v Apple pri uvedení tzv. Retina displejov tvrdili, že ľudské oko už nedokáže rozoznať jednotlivé pixely a takéto rozlíšenie je úplne postačujúce. Tieto displeje majú hustotu bodov 326 ppi, ale LG G3 už má až 534 ppi. Neexistuje jednoznačná zhoda názorov, či skutočne postačuje spomínaných 326 ppi a aká je vlastne tá hraničná hodnota, pri ktorej už ľudské oko naozaj pixely nerozoznáva. Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že približne 500 ppi by mala byť dostatočne vysoká hodnota, pri ktorej by pixely boli pre väčšinu populácie skutočne nerozoznateľné. Ale ak by sme túto hranicu stanovili aj na 600 ppi, tak rozlíšenie 4K na displejoch smartfónov by sa z tohto uhla pohľadu javilo ako prehnané.
Výrobcovia by sa teda namiesto zvyšovania rozlíšenia (ktoré má nepriaznivý vplyv aj na výdrž batérie) radšej mohli sústrediť na iné aspekty displejov, hoci sa z marketingového hľadiska nedajú „predávať“ a porovnávať tak ľahko ako rozlíšenie. V prvom rade by to mohlo byť znižovanie ich energetickej náročnosti a súvisiacej produkcie tepla, ale tiež lepšia farebná vernosť, sýtosť, jas a s ním súvisiaca čitateľnosť na priamom slnečnom svetle.
Ďalšou možnosťou na inovácie sú ohybné či ohnuté displeje. Skutočne ohýbateľné displeje sú však zrejme hudbou vzdialenejšej budúcnosti a LG G Flex je len náznakom takéhoto flexibilného displeja. Predstavený bol na sklonku minulého roka a momentálne, po takmer roku, sa nezdá, že by sa jednalo o niečo, čo má revolučne zmeniť mobilný trh. Iné riešenie v tvare zahnutého displeja sa v podobe komerčne dostupného smartfónu objavilo na tohtoročnej výstave IFA a ešte je priskoro na súdy, momentálne to však na displejovú revolúciu taktiež nevyzerá.
Odolnosť
V tejto oblasti sa ľady v posledných rokoch pohli a stále viac smartfónov sa môže pochváliť odolnosť voči prachu a vode, v ideálnom prípade už dokonca ani nepotrebujú krytku na 3,5 mm jack konektor. Výrobcovia by však mohli ísť ešte ďalej a poskytnúť nám smartfóny, ktoré by boli odolnejšie voči mechanickým poškodeniam. Veď sa jedná o zariadenia, ktoré nosíme stále so sebou a takmer neustále im hrozí nebezpečenstvo pádu z rúk, vypadnutia z odevu alebo prisadnutia. Hlavne tento posledný spôsob potenciálneho poškodenia mobilu je v poslednej dobe veľmi medializovaný a populárny v súvislosti s novým iPhone 6 Plus.
Konštrukcia smartfónov by preto mala byť rozhodne pevnejšia a tuhšia, pretože v súčasnosti sa väčšinou jedná o naozaj krehké zariadenia. Nájdu sa pochopiteľne aj výnimky, napríklad v podobe modelov Caterpillar, u nich však odolnosť ide na úkor ich dizajnu, hrúbky a niektorých ďalších parametrov. Stálo by teda za to, aby sa výrobcovia zamysleli nad inováciami v tomto smere a zvýšili odolnosť smartfónov, aby sme ich už nemuseli schovávať do kadejakých puzdier, v ktorých zaniká ich dizajn a ladné tvary.
Životnosť
Životnosť alebo životný cyklus smartfónov je u mnohých ľudí zviazaný s dĺžkou viazanosti u operátorov, teda zvyčajne dva roky. Používatelia, ktorí si potrpia na technológie (a môžu si to dovoliť aj z finančného hľadiska), samozrejme menia telefóny oveľa častejšie; osobne poznám prípady, kedy sa telefón u majiteľa „neohreje“ dlhšie ako dva-tri mesiace. Rozhodujúce však je, že pri túžbe po nových funkciách či výkonnejšom smartfóne musíme chtiac-nechtiac meniť celé zariadenie, iná možnosť nie je. Jediným komponentom, ktorý sa dá vymeniť, je batéria, aj túto možnosť však ponúka čoraz menej výrobcov. Prípadne, ak má váš telefón slot na pamäťovú kartu, môžete si dopriať väčšie vnútorné úložisko, ale tu sa výpočet možností naozaj končí.
Neexistuje tu teda možnosť ako u počítačov a v obmedzenejšej miere aj u notebookov, že si zastaraný komponent proste vymeníme za novší – teda napríklad vymeníme harddisk, dokúpime pamäť RAM, či investujeme do výkonnejšieho procesora alebo grafickej karty. Smartfóny sú tak doslovným príkladom spotrebnej elektroniky, kde sa nehľadí na otázky šetrenia zdrojmi, materiálmi či „malicherným“ zaťažovaním sa s dopadom na životné prostredie. Výrobcovia a predajcovia od nás proste chcú, aby sme si kupovali nové veci a nie vylepšovali tie staré, pretože ich zisky sú tak oveľa vyššie.
Našťastie, nájdu sa aj spoločnosti, ktoré uvažujú inak. Jednou z nich je Google so svojím projektom Ara, teda modulárnym smartfónom. Zjednodušene povedané, pôjde o akúsi skladačku, u ktorej sa jednotlivé komponenty budú dať vymieňať. Používateľ si tak už pri kúpe bude môcť „vyskladať“ telefón podľa svojho gusta a ak mu niektorý z komponentov prestane vyhovovať, môže si kúpiť nový a vymeniť ich bez nutnosti meniť celé zariadenie.
Paul Emerenko, vedúci projektu, prezradil na akcii Linaro Connect USA 2014 v Kalifornii niekoľko nových informácií a uviedol predpokladaný dátum, kedy by sa mal objaviť funkčný prototyp. Ako prezradil, vďaka partnerom, ako je Quanta, Toshiba, Rockchip alebo Foxconn je na dobrej ceste k úspechu. Uviedol tiež, že na v decembri, počas vývojárskej konferencie Ara odhalí funkčný prototyp, ktorý bude bežať pod upravenou verziou najnovšieho systému Android L. Tá bude podporovať výmenu hardvérových blokov aj za behu zariadenia. To znamená, že si budete môcť meniť hardvér, ako je fotoaparát bez toho, aby ste zariadenie najskôr vypli. Samozrejme, vymeniť nebude možné samotné CPU, RAM alebo displej. Google bude zrejme spolupracovať na tejto schopnosti systému s opensource firmou Linaro.
Samotné moduly budú predávané na vlastnej online platforme podobnej Google Play Store. Zákazník si bude môcť vyskladať parametre smartfón zo spomínaných blokov a objednať si ho ako celok. Viac informácií sa dozvieme na spomínanej developerskej konferencii v decembri. Úspešnosť tohto projektu však zostáva otázna, keďže jeho presadením do praxe by sa zásadne zmenil spôsob distribúcie smartfónov a zrejme by negatívne ovplyvnil príjmy výrobcov. Otázne zostáva aj množstvo detailov, ako napríklad väčšie rozmery takéhoto modulárneho telefónu, pevnosť konštrukcie, dostatočne pevné uchytenie jednotlivých komponentov, atď.
Iné inovácie
Samozrejme, mohli by sme hovoriť aj o inováciách v ďalších oblastiach, napríklad lepšie fotoaparáty s kvalitnejšími fotkami aj za nepriaznivých svetelných podmienok, kvalitnejšia zvuková stránka, rozmanitejšia hardvérová výbava, širšie možnosti konektivity, atď. Budeme preto radi, ak sa vyjadríte v komentároch, aké inovácie by ste u smartfónov ocenili vy a zahlasujete v našej ankete za oblasť inovácie, ktorú najviac preferujete.
Loading ...
Zdroje: androidauthority.com, idc.com, notebook.cz, solarnaelektraren.sk
