Koronavírus je vo svete témou číslo 1. Slovensko zaviedlo viacero opatrení, ktoré s ním majú bojovať. Jedným z nich je aj získavanie údajov od operátorov. Zatiaľ štát neuviedol presný rozsah v akom sa dostáva k údajom od operátorov, ako je zabezpečená ich ochrana, kto k ním má prístup a za akých podmienok. Kontroverzná novinka navyše skončí na posúdení ústavnosti. Pomôžu teda moderné technológie v dnešnej situácii, a to aj za cenu prelomenia ochrany súkromia?
Máme zákon
Slovensko sa vybralo, podobne ako Česká republika smerom získavania dát od mobilného operátora, ktorý dokáže viacerými formami cez BTS vysielač lokalizovať osobu a jej pohyb v čase. O presnosti sa vedú debaty, avšak tá zásadná smeruje vôbec k možnosti takýto vstup do súkromia urobiť.
- Žiadne odpočúvanie sa nekoná. Štát pre koronavírus bude monitorovať občanov
- Štát ani operátori vás “nesledujú”, aplikácie áno: Takáto je realita
-
Nová stránka ponúka štatistiky výskytu COVID-19 na Slovensku
Jediná informácia, ktorá presnejšie opisuje postup, ako sa vlastne k dátam bude štát dostávať je na oficiálnej stránke podpredsedníčky vlády, ktorá píše, že k dátam sa dostanú úradníci iba po súhlase dotknutej osoby. Identický na to idú aj Česi. Zákon máme u nás už v praxi od 27. marca a zatiaľ štát neposkytol sumár údajov, ako spolupracuje s operátormi, ako dáta žiada a či skutočne pred ich získaním vyžaduje a dokumentuje tiež súhlas danej osoby.
O zbere dát cez GPS sa zatiaľ neuvažuje
Samozrejme, okrem BTS údajov je tu ešte viacero iných ciest. Prvou je GPS v smartfóne, ktorý má dnes už skutočne skoro každý. Celkom sympatickou sa ukazovala aktivita covid-watch.org, ktorá brala údaje cez GPS lokátor v telefóne a na jeho základe tvorila mapu. Avšak k 31. marcu vydali tvorcovia vyhlásenie, že sa nedokázali vysporiadať s ochranou osobných údajov a tak ukončili svoju činnosť.
A toto je proste kameň úrazu pre viaceré aktivity. Inak cestou zberu GPS polohy sa chce vydať USA, kde práve tak striktná ochrana v podobe pravidiel Nariadenia EU o GDPR neplatí. Presnosť GPS je však výrazne vyššia, ako dodáva údaje model založený na BTS. Na Slovensku sa o zbere dát cez GPS ani neuvažuje.
Inak kontrola cez operátorov alebo cez chytrý telefón má viaceré variácie. Tchajwanský model predpokladá aktívne sledovanie ľudí v karanténe, tí dokonca majú náhodné telefonáty, ktoré overujú ich polohu. Ak by sme zostali v EÚ, potom je celkom zaujímavé posúdenie Poľského nastavenia, keďže krajina je v EÚ a tak Nariadenie o GDPR sa vzťahuje v identickom znení aj pre nich. Avšak poľskí pacienti musia povinne robiť selfie-foto a posielať to štátu. Toto je najviac kontroverzné pravidlo, ktoré zatiaľ naprieč EÚ funguje.
Koronavírus a údaje z bánk
Ešte je tu jedna možnosť a ňou sú údaje od bánk a vydavateľov platobných kariet. Je ľahko a presne možné identifikovať pohyb osoby, ak využije svoju kartu a pri tom napríklad poruší karanténu. Iste, môžu nastúpiť výhovorky o použití karty inou osobou a podobne. Ani o tomto modely sa u nás nateraz neuvažuje, aj keď údaje tu existujú a v anonymnej podobe sa už publikujú.
Je z nich napríklad jasné, že nastal výrazný pokles platieb v zahraničí, vrátane výberov. Objemy sa dajú presne vymedziť, pretože každá banka vie, na akom mieste, akou kartou (teda aký klient) bola vybraná konkrétna suma alebo urobená platba. To platí tak pre Slovensko, ako aj zahraničie. A práve pohyb ľudí v povinnej karanténe a vlastne odhaľovanie jej porušenia by sa dalo cez platobné karty kontrolovať.
