Pred nejakým časom som sa s vami podelil o svoje prvé dojmy z prechodu z Androidu na iOS, konkrétne na iPhone X. Všetko prebehlo oveľa hladšie ako som očakával a na nový telefón som si zvykol pomerne rýchlo. Po niekoľkých dňoch sa však začali ukazovať rôzne úskalia, ktoré som očakával a ktoré u mňa vyvolali nespokojnosť rôznej intenzity. V tomto článku sa pokúsim zhrnúť to, čo sa mi na iOS a/alebo iPhone X až tak nepáči a to, čoho som sa obával a celkom sa to nenaplnilo.
Nenaplnené obavy
Ak ste čítali prvú časť tohto seriálu, viete, že iPhone X je podľa mňa výborný telefón a aj iOS má svoje vlastné silné stránky, ktoré mi pri používaní Android zariadení chýbajú. Ešte pred začiatkom používania telefónu som však mal nejaké obavy, či už zo systému alebo z telefónu ako takého. Mnohé z týchto obáv sa nepotvrdili.
Výrez v displeji je úplne v pohode
Okej, viem, že v tomto som v menšine, ale výrez v displeji mi absolútne neprekáža a dokonca sa mi v mnohých prípadoch páči. Animácie optimalizovaných aplikácií, ktoré pokrývajú celý displej, sú skutočne efektné a pekné. Je skvelé vidieť, ako sa užitočné informácie v aplikácii zobrazia po bokoch výrezu.
Tradičná animácia “príletu” obsahu ako keby spoza telefónu je vďaka výrezu skutočne zaujímavá. Inak mi výrez vôbec neprekážal, a to ani pri pozeraní videí. Tu sa väčšinou sústredím do stredu displeja a nie na jeho kraj, takže mi pri pozeraní vôbec nevadí. Nevýhodu vidím v tom, že stavový riadok je extrémne krátky – nevidíte v ňom informácie o percentuálnom stave batérie či o tom, že máte zapnutý nočný režim. Potom sa čudujem, prečo mi do obeda neprišlo žiadne upozornenie…
Nedostatok prispôsobenia nepocíti každý
Ako náruživý používateľ Androidu som sa obával, že iOS bude pre mňa príliš jednoduchý a fádny. Uvedomil som si ale, že až tak veľa od telefónu neočakávam. Launcher mi neprekážal, nemal som potrebu meniť ho. Zmenil som si pozadie domovskej a zamknutej obrazovky a nainštaloval potrebné aplikácie a uložil ich podľa seba. To bolo všetko, čo som potreboval prispôsobiť, a to aj napriek tomu, že som náročný používateľ. Základnú navigáciu v systéme však meniť nechcem, všetko mi vyhovuje alebo si rýchlo zvyknem. To ale neznamená, že iOS nemal pre mňa nevýhody, no k tým sa dostanem neskôr.
Zvykanie si bolo rýchlejšie ako som očakával
Po prvých hodinách používania som mal pocit, že si na niektoré veci v systéme nezvyknem a bežné činnosti budú pre mňa pri používaní iPhone X problémom. To sa ale rýchlo zmenilo a o deň-dva som si zvykol na všetko, na čo sa dalo. To, na čo som si nezvykol, sa nezmenilo ani po niekoľkých týždňoch a zrejme by sa nezmenilo nikdy. Krivka učenia pri bežných činnostiach však bola krátka a po prvom dni som telefón ovládal tak rýchlo a jednoducho ako som bol zvyknutý. A to aj napriek novým gestám, ktoré so sebou iPhone X prináša.
Čo sa mi naozaj nepáčilo
Samozrejme, rozdielov medzi iOS a Androidom je veľmi veľa. Ako dlhoročný používateľ Androidu a mnohých Google služieb som si tieto rozdiely uvedomoval možno intenzívnejšie ako bežný používateľ. Tiež je možné, že niektoré moje “problémy” je možné jednoducho odstrániť. Budem rád, ak mi dáte v komentároch vedieť, keď som nejaké možnosti riešenia svojich problémov prehliadol. Aj napriek tomu ich tu však spomeniem, možno tieto “sťažnosti” pomôžu niekomu, kto sa ocitne v podobnej situácii pri prechode z iOS na Android.
Notifikácie na iOS sú peklo
Toto je jeden zo známych nedostatkov, resp. neobľúbených funkcií iOS. Hoci je pekné, keď vám notifikácie nabiehajú na uzamknutej obrazovke, pracovať s nimi vo veľkom je extrémne náročné. iPhone X nemá vyčlenenú obrazovku na notifikácie – má kombinovanú zamknutú obrazovku, ktorá sa s notifikáciami zobrazí po stiahnutí z ľavého horného rohu telefónu. Notifikácie sa zobrazujú po jednom aj vtedy, keď pochádzajú z rovnakej aplikácie a od rovnakého kontaktu.
To znamená, že každé ráno som čelil záplave upozornení, ktoré boli neprehľadné a pomiešané. Dobré je aspoň to, že upozornenia je možné regulovať podobne ako v novších verziách systému Android, a tak som vypol upozornenia zo všetkých otravných aplikácií. Výsledok sa mi ale aj tak oveľa viac páči na Androide. Okrem iného v iOS na iPhone X neviete naraz odstrániť všetky aktuálne upozornenia, iba staré. Musíte ich odstraňovať komplikovaným gestom potiahnutia a potvrdenia odstránenia upozornenia.
Face ID nie je náhrada za skener odtlačkov
Znovu veľmi polarizujúca téma, no ja v tom mám jasno – v súčasnej forme by som uprednostnil skener odtlačkov (aj vzadu) pred rozpoznávaním tváre na odomknutie zariadenia v desiatich prípadoch z desiatich. Je skvelé, keď vezmete telefón do ruky, na sekundu sa zapozeráte na upozornenia a keď potiahnete prstom po displeji, telefón je zázračne odblokovaný bez toho, aby ste museli vedome vykonávať akúkoľvek akciu.
Vo väčšine prípadov je však efekt opačný – vezmem telefón do ruky, spravím gesto odblokovania a sekundu čakám, kým sa telefón odblokuje. Na prvýkrát sa mu to podarí maximálne v 95 % prípadov, čo nie je zlé, no pri skeneri odtlačkov na moderných smartfónoch je moja úspešnosť minimálne 99 %. Keď telefón denne odblokujem niekoľko stokrát, rozdiel pocítim. A preto mi viac vyhovuje skener odtlačkov, ideálne kombinácia Face ID a skeneru odtlačkov. To by bolo v tomto “prechodnom” období skutočne skvelé.
Uzavretosť systému sa prejaví najviac v aplikáciách
Toto je vec, ktorá mi na iOS vadí najviac. Nie to, že si neviem nainštalovať vlastný launcher alebo zmeniť farbu nejakého textu niekde v systéme. To mi vôbec neprekáža. Oveľa viac mi vadí, že ak chce vývojár vo svojej aplikácii ponúknuť nejaké zaujímavé funkcie, je v mnohých smeroch obmedzovaný. Vynikajúcim príkladom je aplikácia SwiftKey. Áno, Apple nejaký čas umožňuje inštaláciu klávesníc tretích strán, no SwiftKey na iOS ponúka tak 40 % funkcií zo SwiftKey na Androide. Našťastie som mal k dispozícii predikcie slov, ktoré sú uložené v cloude. Nejaké ďalšie nastavenia funkcií ako napr. dĺžka podržania tlačidla pre vyvolanie sekundárneho menu (v mojom prípade presne 160 ms) nehrozí.
Podobných príkladov je, žiaľ, oveľa viac. Napríklad aplikácia WhatsApp fungovala na počítači už niekoľko mesiacov, no museli ste mať Android telefón. Až neskôr pribudla táto funkcia aj v iOS aplikácii, a to ide o jednu z najrozšírenejších komunikačných platforiem na svete. Podobných prípadov je viacero. Apple jednoducho bráni vývojárom tretích strán pristupovať k mnohým nastaveniam v systéme, ku ktorým majú prístup na Androide. To vyúsťuje do situácii, kedy je Android aplikácia jednoducho bohatšia na funkcie, alebo dokonca titul z obchodu Play na iOS vôbec nenájdeme.
Control Center v iOS < Quick Settings v Androide
Znovu je to subjektívna záležitosť, no mne v Control Center na iOS veľa funkcií chýbalo. Je to časť systému, ktorú stiahnete gestom potiahnutia z ľavého horného rohu a máte tu ikony pre rýchle nastavenia podobne ako v Androide. Tu je ale vidieť obrovský náskok Google, ktorý v Androide tieto funkcie ponúka už niekoľko rokov, kým Apple s tým začal iba nedávno. Gestá dlhého podržania (či Force Touch v prípade iOS) často zobrazia niektoré funkcie navyše, no napríklad cez Control Center neviete spravovať Wi-Fi siete alebo Bluetooth pripojené zariadenia. Do nastavení telefónu som v prípade iPhone X chodil minimálne dvakrát častejšie ako v prípade Android zariadenia.
iPhone X nie je bezrámikový telefón
Kým vo väčšine prípadov som sa venoval neduhom iOS, musím spomenúť aj túto zaujímavú vlastnosť telefónu ako takého. Ten na obrázkoch vyzerá skutočne dobre a so zapnutým displejom udrie do oka každému. Produktové fotografie sú ešte krajšie, no keď telefón chytíte do ruky, uvidíte niečo iné. Rámik okolo displeja je minimálny, no je pomerne citeľný a oveľa hrubší ako by ste si mysleli. Nielenže je tu čierny rámik pod sklom, ktorý je relatívne hrubý, ale aj samotný kovový rám telefónu vystupuje ešte ďalej ako končia hrany displeja. Vaša ruka sa tak ani zďaleka nedotýka priamo displeju, ale je od neho pomerne slušne vzdialená.
To, samozrejme, mnohí ocenia, no po niekoľkých mesiacoch používania Samsung Galaxy S8 musím povedať, že neexistujúci bočný rámik vôbec nie je problémom a nestretol som sa pritom ani so žiadnymi náhodnými dotykmi – to všetko je možné eliminovať v softvéri. Samozrejme, iPhone X je stále veľmi pekný smartfón, no toto ma pri prvom uchopení skutočne zarazilo. Nijako to ale nezhoršilo môj používateľský zážitok, ide skôr o zaujímavosť, ktorá ma prekvapila.
Google služby sú stále lepšie na Androide
Ako som už veľakrát spomínal, som aktívny používateľ mnohých služieb od Google. Od Gmailu cez Keep, Dokumenty, Tabuľky, Prezentácie až po Google Asistenta, od Google toho využívam skutočne veľa. No a integrácia služieb Google je na Androide pochopiteľne lepšia, no ten rozdiel pociťujem pri bežnom používaní. V iOS napríklad neviete zmeniť predvolený prehliadač či e-mailový klient. Môžete to obísť zastavením synchronizácie a podobne, no to ani zďaleka nie je elegantné riešenie.
Android je v tomto smere oveľa ústretovejší a keď sa rozhodnete využívať služby Google, máte oveľa viac možností. iOS zasa praje fanúšikom služieb od Apple, z ktorých mnohé nie sú na iných platformách dostupné vôbec. Aj preto môžem byť rád, že som mohol na iOS používať kompletný balíček aplikácií od Google, aj keď s mnohými obmedzeniami. Prejavovalo sa to ale napríklad aj na oneskorení príchodu mailov, aj cez natívnu e-mailovú aplikáciu od Apple. Viem, že tento problém má viacero používateľov iOS a hoci ho je určite možné odstrániť, je to pomerne veľká prekážka pri prvom používaní iPhone-u používateľom, ktorý má skúsenosti najmä s iOS.
Zhrnutie nabudúce, teraz sa pýtajte!
V tretej časti tohto seriálu ponúknem komplexný pohľad na problematiku, o ktorej sa vedú nekonečné debaty. Znovu sa ale na to pozriem prostredníctvom svojich vlastných skúseností – nebudem vám vnucovať svoje názory, jednoducho vám opíšem svoje vlastné skúsenosti a spôsob akým telefón používam a čo od neho potrebujem a zhodnotím, aké výhody mal pre mňa iPhone a aké výhody mi prináša Android. Stále platí, že sa môžete v komentároch pýtať na všetko čo vás ohľadne iOS a iPhone X zaujíma a ja sa pokúsim na vaše otázky odpovedať v ďalšom článku.
